znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 305/08-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. M., B., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Najvyšším súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn.   1   Sdo   14/2008   a sp. zn.   2 Sžo 70/2007,   ako   aj v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 10 S 237/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2008 doručená sťažnosť Ing. M. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 1 Sdo 14/2008 a sp. zn. 2 Sžo 70/2007, ako aj v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 10 S 237/2005. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 26. júna 2008.

Zo sťažnosti   a z priloženého   listinného   dôkazu   vyplýva,   že   v Ú.   v.   n.   (ďalej   len „nemocnica“)   malo   dôjsť   k fyzickému   útoku   a k medikamentóznej   a fyzickej   paralyzácii sťažovateľa.   Vzhľadom   na   to   sťažovateľ   podal   krajskému   súdu   žalobu   o preskúmanie zákonnosti   postupu   nemocnice.   Uznesením   krajského   súdu   č.   k.   10   S 237/2005-30   bolo konanie o žalobe sťažovateľa zastavené a vec bola postúpená Ú.. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 70/2007 zo 17. októbra 2007 bolo na základe odvolania sťažovateľa uznesenie krajského súdu potvrdené. Proti uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ 2. januára 2008 dovolanie. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 14/2008 z 11. marca 2008 bolo konanie o dovolaní zastavené.

Podľa názoru sťažovateľa uvedené rozhodnutia všeobecných súdov sú porušením označených práv podľa ústavy a dohovoru.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy   a dohovoru   v konaniach   vedených   najvyšším   súdom   pod   sp.   zn. 1 Sdo 14/2008 a sp. zn. 2 Sžo 70/2007, ako aj v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 10   S 237/2005   s tým,   aby   boli   uznesenia   najvyššieho   súdu   z 11.   marca   2008 a zo 17. októbra 2007, ako aj uznesenie krajského súdu zrušené. Požaduje tiež priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktorého   výšku   neuvádza,   ako   aj   náhradu   trov právneho zastúpenia.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 14/2008 z 11. marca 2008 vyplýva, že ním bolo zastavené konanie o dovolaní smerujúcom proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 70/2007 zo 17. októbra 2007. Podľa názoru najvyššieho súdu vzhľadom na ustanovenie § 246c Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Neprípustnosť dovolania je prekážkou konania, a preto bolo potrebné podľa § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku konanie o dovolaní zastaviť. Nedostatok právomoci súdu konať o podanom dovolaní totiž nie je možné odstrániť.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Tú   časť   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu   vedenému   krajským   súdom   pod sp. zn.   10   S 237/2005   a proti   konaniu   vedenému   najvyšším   súdom   pod   sp.   zn. 2 Sžo 70/2007, treba považovať za oneskorene podanú.

Hoci ústavný súd nemá zistené, kedy boli uznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľovi doručené, je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 26. júna 2008 bola vo vzťahu k týmto dvom uzneseniam oneskorená. V súvislosti   s uznesením   krajského   súdu   to   vyplýva   zo   skutočnosti,   že   uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 70/2007 zo 17. októbra 2007 bolo potvrdené uznesenie krajského súdu. Preto uvedeného dňa jednoznačne muselo už byť uznesenie krajského súdu sťažovateľovi doručené, hoci v skutočnosti k tomu iste došlo omnoho skôr.   V súvislosti s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 70/2007 zo 17. októbra 2007 treba uviesť, že sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu dovolanie 2. januára 2008, teda najneskôr tohto dňa muselo mu byť uznesenie najvyššieho súdu doručené, hoci v skutočnosti k tomu iste došlo ešte skôr.

Odlišná je situácia vo vzťahu ku konaniu vedenému najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Sdo 14/2008. Ústavný súd ani v tomto prípade nemá zistené, kedy bolo sťažovateľovi uznesenie z 11. marca 2008 doručené. Preto vychádza z toho, že sťažnosť v tejto časti bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote.

Uvedenú časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Z jednoznačnej úpravy ustanovenia § 246c Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že   v rámci   správneho   súdnictva   nie   je   proti   rozhodnutiu   najvyššieho   súdu   opravný prostriedok prípustný. Pod pojmom opravný prostriedok treba chápať tak riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky. Za riadny opravný prostriedok treba považovať odvolanie, kým mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie.   Ani   jeden   z týchto   opravných   prostriedkov   však   v danom   prípade   nebol prípustný. Vzhľadom na uvedené je uznesenie najvyššieho súdu v plnom súlade so zákonom a ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2008