znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 305/06-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. Č., T., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 63/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Cb 22/2004) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. Č. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 22. mája 2006 doručená sťažnosť Ing. Š. Č., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Rožňava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 63/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 Cb 22/2004).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 29. novembra 2001 podal Okresnému súdu   Trebišov   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   o zaplatenie   120   000   Sk s príslušenstvom proti odporcovi V., so sídlom B. Konanie na uvedenom súde bolo vedené pod sp. zn. 1 Rob 573/01 a následne pod sp. zn. 4 Cb 140/02, a to až do 30. októbra 2003, kedy Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3 Ncb 5/03-187 rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu   Trebišov   sú   vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci   sp.   zn. 4 Cb 140/02   a vec   prikázal   na   ďalšie   konanie   okresnému   súdu.   Spis   bol   okresnému   súdu doručený 27. januára 2004.

Podľa   skutočností   uvádzaných   sťažovateľom   okresný   súd   vo   veci   nariadil pojednávanie na 7. september 2004, t. j. až po uplynutí viac ako 8 mesiacov od doručenia spisu.   Na   pojednávaní   sa   nezúčastnil   odporca   ani   jeho   právny   zástupca.   Vo   veci   bolo okresným súdom nariadené vykonanie ohliadky na mieste samom, ktoré sa uskutočnilo 8. novembra 2004. Dňa 4. februára 2005 okresný súd rozsudkom č. k. 11 Cb 22/2004-404 rozhodol   o časti   návrhu   a vo   zvyšnej   časti   vec   vylúčil   na   samostatné   konanie,   ktoré   je vedené pod sp. zn. 11 Cb 63/2005. Podľa tvrdení sťažovateľa uvádzaných v sťažnosti sa v tomto   samostatnom   konaní   uskutočnilo   pojednávanie   10.   marca   2005, pre   neúčasť odporcu bolo odročené na 12. apríl 2005 a opätovne na 11. máj 2005 za účelom vypočutia ďalšieho svedka. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 29. november 2005 a odročené na 17. január 2006. Podľa tvrdení sťažovateľa súd tento termín zrušil a vo veci nekoná.

Vzhľadom na dlhotrvajúcu nečinnosť súdu, resp. neefektívnosť jeho konania podal sťažovateľ   30.   januára   2006   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahy   v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť Spr 110//06 z 10. februára 2006 uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú, keďže súd vo veci koná plynulo.

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa Ing. Š. Č., T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd postupom Okresného   súdu   Rožňava v konaní   vedenom   pod sp.   zn. 11 Cb 63/2005 (pôvodne 11 Cb 22/2004) porušené boli.

2.   Okresnému   súdu   Rožňava   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 11 Cb 63/2005 (pôvodne 11 Cb 22/2004) konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi Ing. Š. Č., T. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún),   ktoré mu je Okresný súd Rožňava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi Ing. Š. Č., T. priznáva náhradu trov konania vo výške... (sťažovateľ neuviedol sumu, pozn.), ktorú je Okresný súd Rožňava povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. L. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, príp. z iných dôvodov.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 11 Cb 63/2005 o zaplatenie 120 000 Sk s prísl. za monitorovanie imisií na pozemkoch V.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho orgánu.   Posúdenie   otázky,   či   v konkrétnom   prípade   bolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup   súdu.   Z judikatúry   ústavného   súdu   tiež   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (II. ÚS 57/01, I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04), berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a tým   ani   porušenia základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy“ (II.   ÚS   109/03),   „argumenty   v sťažnosti sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“ (II. ÚS 93/03),   resp.   že „na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   nemožno postup súdu   považovať   za   taký,   ktorý   by   signalizoval   pri   predbežnom   prerokovaní   možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).

Pri posudzovaní porušenia sťažovateľom namietaných práv ústavný súd vychádzal zo skutočností   uvádzaných   v sťažnosti   a zo   spisov   okresného   súdu   sp.   zn.   11   Cb   22/2004 a 11 Cb   63/2005,   pričom   zo   spisového   materiálu   zistil,   že   skutočnosti   uvádzané sťažovateľom nie sú úplné (v časti nemajú ani oporu v spise).

Ústavný súd posudzoval dĺžku konania vedeného okresným súdom, ktorému bola vec postúpená Okresným súdom Trebišov 27. januára 2004. Prvý úkon vo veci okresný súd vykonal 8. júla 2004, t. j. po 5 mesiacoch, čo bolo zapríčinené skutočnosťou, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená, bola v uvedenom čase práceneschopná. Pri pridelení veci inému zákonnému sudcovi okresný súd postupoval podľa rozvrhu práce na rok 2004 (ako sa to uvádza v odpovedi predsedu súdu na sťažnosť podanú na prieťahy v konaní).

V ďalšom období až do nariadenia prvého pojednávania vo veci   na 7. september 2004   obaja   účastníci   konania   na   výzvu   okresného   súdu   predložili   svoje   návrhy   na vykonanie dôkazov a sťažovateľ predložil okresnému súdu stanovisko k návrhu odporcu na vykonanie dôkazov. Pojednávanie nariadené na 7. september 2004 bolo pre neprítomnosť odporcu   a jeho   právneho   zástupcu   odročené   na   7.   október   2004.   Okresný   súd   na tomto pojednávaní   uložil   účastníkom   predložiť   dôkazy   a zároveň   uznesením č. k. 11 Cb 22/2004-285 z 20.   októbra   2004 nariadil   vykonanie ohliadky   monitorovacích zariadení na mieste samom na 8. november 2004, ktorá sa uskutočnila.

Okresný súd 12. novembra 2004 opätovne (v súlade s uznesením z pojednávania z 10. októbra 2004) vyzval účastníkov konania na označenie dôkazov. Odporca ich doručil (po predĺžení lehoty okresným súdom na žiadosť odporcu) okresnému súdu 8. decembra 2004. Vyjadrenie odporcu okresný súd doručil   sťažovateľovi, ktorý   10. decembra 2004 okresnému súdu oznámil, že ďalšie dokazovanie vo veci nenavrhuje. Konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 14. január 2005.

Na tomto pojednávaní sťažovateľ uviedol,   že považuje dokazovanie   za skončené a žiadal, aby okresný súd vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom a vo zvyšnej časti vylúčil vec na samostatné konanie.

V období do pojednávania konaného 4. februára 2005 okresný súd overoval ďalšie skutočnosti týkajúce sa vykonávania monitorovacej činnosti a odporca predložil súdu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Na pojednávaní konanom 4. februára 2005 okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 11 Cb 22/2004-404 o časti nároku sťažovateľa a vo zvyšnej časti jeho návrh vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 11 Cb 63/2005. Okresný súd vo veci určil   pojednávanie na 10.   marec 2005,   ktoré   na žiadosť   odporcu   (pre   kolíziu   termínov pojednávaní právneho zástupcu) odročil na 12. apríl 2005.

Pojednávanie uskutočnené 12. apríla 2004 za účasti oboch účastníkov a ich právnych zástupcov   bolo odročené   na 11.   máj 2005   za   účelom   predvolania svedka   a predloženia ďalších dôkazov. Uvedené pojednávanie bolo zrušené pre odvolanie odporcu podané voči rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol o časti nároku sťažovateľa.

Okresný súd ďalej predložil 13. mája 2005 spis sp. zn. 11 Cb 22/2004 na rozhodnutie o odvolaní   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   uznesením č. k. 3 Cob   49/05-424   z 30.   mája   2005   zrušil   rozsudok   v napadnutej   časti   a v zrušenom rozsahu vec vrátil prvostupňovému súdu s pokynom na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Okresný súd 27. júna 2005 doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania s výzvou na doplnenie dokazovania podľa pokynov krajského súdu. Sťažovateľ oznámil okresnému súdu návrhy na vykonanie dokazovania 7. júla 2005. Okresný súd 13. júla 2005 urgoval doplnenie dôkazov u odporcu. Odporca navrhol okresnému súdu dôkazy 29. júla 2005. Okresný súd následne uznesením č. k. 11 Cb 63/2005-25 z 25. augusta 2005 rozhodol o spojení veci sp. zn. 11 Cb 22/2004 v časti o zaplatenie 9 600 Sk a zmluvnej pokuty a veci sp. zn. 11 Cb 63/2005 pod spoločnú sp. zn. 11 Cb 63/2005. Po sťažovateľovom oznámení výšky zmluvnej pokuty (30. septembra 2005) a zaplatení súdneho poplatku (10. októbra 2005)   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na 29.   november   2005.   Toto   pojednávanie sa uskutočnilo   za   účasti   oboch   účastníkov   a ich   právnych   zástupcov   a   bolo   odročené   na 17. január   2006,   pričom   okresný   súd   uložil   sťažovateľovi   povinnosť   na   predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich jeho nároky. Okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa na splnenie povinnosti 10. januára 2006. Termín pojednávania určený na 17. január 2006 bol pre práceneschopnosť odporcu zrušený a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Okresný   súd   overoval   13.   januára   2006   predpokladanú   dĺžku   práceneschopnosti odporcu   (jej   ukončenie   oznámil   okresnému   súdu   právny   zástupca   17.   februára   2006). Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   predložila   23.   januára   2006   okresnému   súdu   zmenu žalobného   návrhu,   v ktorej   časť   návrhu   vzala   späť   a v časti   návrh   rozšírila.   Konajúca sudkyňa predložila 27. januára 2006 spis sp. zn. 11 Cb 63/2005 predsedovi okresného súdu na pridelenie inému zákonnému sudcovi. Po pridelení veci zákonnej sudkyni táto namietla svoju zaujatosť. Okresný súd preto 24. februára 2006 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie   o námietke   zaujatosti.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   3 Ncb   3/2006-72   zo 6. marca   2006   rozhodol   o zaujatosti   zákonnej   sudkyne   a o tom,   že   je   vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 11 Cb 63/2005. Po vrátení spisu okresný súd 27. marca 2006 pridelil spis inej zákonnej sudkyni.

Okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   19.   september   2006   a uložil   účastníkom konania povinnosť, aby oznámili, či vo veci navrhujú vykonať ďalšie dôkazy.

Ústavný súd zistil, že na pojednávaní uskutočnenom 19. septembra 2006 okresný súd uznesením   konanie vo   veci   na návrh   sťažovateľa   zastavil,   pretože   18.   júla   2006   došlo k výmazu   odporcu   z obchodného   registra,   a nepriznal   náhradu   trov   konania   žiadnemu z účastníkov.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   na   základe   zistených   skutočností   postup okresného súdu označiť za taký, ktorý by bolo možné vzhľadom na celkovú dĺžku dosiaľ uskutočneného   konania   považovať   za   taký,   ktorý   je   poznačený   zbytočnými   prieťahmi. Doterajšia doba konania vedeného okresným súdom po postúpení veci predstavuje celkovo 2   roky   a 8 mesiacov.   Okresný   súd   v obdobiach   medzi   jednotlivými   pojednávaniami zabezpečoval podklady pre konanie vo veci. Prieťah v trvaní 5 mesiacov bol zistený na začiatku   konania   na   okresnom   súde   a bol   zapríčinený   práceneschopnosťou   konajúcej sudkyne.   Pri   zmene   zákonnej   sudkyne   pre   dlhotrvajúcu   práceneschopnosť   postupoval okresný   súd   v súlade   s rozvrhom   práce   na   rok   2004.   Vo   veci   sa   uskutočnilo 7 pojednávaní, o časti nároku sťažovateľa už bolo právoplatne rozhodnuté, vo zvyšnej časti okresný súd konanie zastavil.

Na   základe   uvedených   skutočností   a berúc   do   úvahy   povahu   veci,   jej   zložitosť a dĺžku konania pred okresným súdom, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené skutočnosti postup okresného súdu nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie. Z uvedených   dôvodov   preto   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006