znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 304/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Segeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou REKEN   & PARTNERS Law Firms. r. o., Tichá 45, Bratislava, zastúpenou konateľom spoločnosti JUDr. Borisom Rekenom,vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby východ, sekcie kontroly ainšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci vedenej pod ČVS:SKIS-49/IS-4-V-2009   (pôvodne   vedenej   pod   ČVS:   SKIS-130/IS-4-V-2008),   postupomOkresnej   prokuratúry   Trebišov   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   1   Pv   62/12   a postupomOkresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskoukanceláriou REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, zastúpenoukonateľom   spoločnosti   JUDr.   Borisom   Rekenom,   vo   veci   namietaného   porušenia   jehozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Úraduinšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby východ, sekcie kontroly a inšpekčnej službyMinisterstva   vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „úradu   inšpekčnej   služby“)vo veci vedenej pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne vedenej pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), postupom   Okresnej   prokuratúry   Trebišov   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 62/12 a postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Podľa môjho názoru v trestnom konaní ako celku došlo k neúnosným prieťahom. V čase podania tejto sťažnosti sa moja trestná vec nachádza na Okresnom súde Trebišov, sp. zn. 1T 42/2014...

Som   toho   názoru,   že   dĺžka   trestného   konania   ako   celku   od   momentu   vznesenia obvinenia   (08.12.2008),   toho   času   vedeného   na   Okresnom   súde   Trebišov,   sp.   zn.   1T 42/2014 6 rokov a 2 mesiace (celkovo 74 mesiacov do dátumu spracovania tejto sťažnosti) nie je ničím ospravedlniteľná. Napriek uvedenej neúnosnej doby trvania trestného konania, v ktorej prvostupňové súdne konanie do dátumu podania tejto sťažnosti ani len nezačalo, resp. obžaloba nebola ani len preskúmaná podľa § 241... Trestného poriadku Okresný súd Trebišov je toho názoru, že k prieťahom v konaní nedošlo... Podaním zo dňa 23.01.2015, adresovaným   Okresnému   súdu   v   Trebišove,   som   podal   sťažnosť   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom po obsahovej stránke odkazujem na prílohu č. 1 tejto informácie. Predseda Okresného súdu Trebišov ma o vybavení mojej sťažnosti upovedomil listom zo dňa 28.01.2015, že zákonný sudca je práceneschopný od 14.01.2015 a trestné veci pridelené do jeho súdneho oddelenia vybavuje priebežne podľa poradia, v akom napadli na súd... Z vyjadrenia zákonného sudcu Okresného súdu Trebišov zo dňa 08.01.2015 vyplýva, že k opätovnému preštudovaniu veci nedošlo   z   dôvodu   pridelených   závažných   neskončených   vecí   kolegu,   ktorý   je   dlhodobo práceneschopný, pričom upozornil, že on ako predseda senátu, ktorému bola moja trestná vec pridelená, z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu bude v najbližšej dobe liečený a s tým aj práceneschopný, pričom ukončenie práceneschopnosti sa nedá predpokladať. Takáto argumentácia   vo   mne   naďalej   prehlbuje   pocit   bezmocnosti   a   vyvoláva   ďalšie   stresy. Po obsahovej stránke odkazujem na prílohu č. 3 tejto informácie. S takýmto vyjadrením sudcu Okresného súdu Trebišov sa stotožnil aj predseda Okresného súdu Trebišov vo svojej odpovedi zo dňa 26.01.2015, ktorá tvorí prílohu č. 4 tejto sťažnosti....

K chronologickému prehľadu vykonaných úkonov v prebiehajúcom trestnom konaní ako celku môžem uviesť iba to, že počas tejto neúnosnej doby trvania trestného konania vo vzťahu k mojej osobe od momentu vznesenia obvinenia, od 08.12.2008 až do dátumu podania tejto sťažnosti neboli vykonané žiadne právne relevantné procesné úkony, ktoré by smerovali   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádzam   v   ničím neospravedlniteľnej dlhej dobe trvania trestného konania. A preto nepovažujem za potrebné len formálne (formalisticky) vymenovať úkony, síce vykonané v trestnom konaní, avšak ktoré   nesmerovali   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádzam   a   navyše   sa nevzťahovali ani na moju osobu...

Od 08.12.2008 som nezákonne trestne stíhaný na základe nezákonných príkazov na použitie   informačno-technických   prostriedkov   ako   obvinený,   v   trestnej   veci   vedenej   na odbore inšpekčnej   služby východ   úradu   inšpekčnej služby   sekcie kontroly a   inšpekčnej služby   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn.   ČVS:SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne   ČVS:SKIS-130/IS-4-V-2008),   napriek   tomu,   že   som   sa   žiadneho   z   abstraktne a paušálne formulovaných skutkov kladených mi za vinu nedopustil.

Nezákonnosť príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov podľa § 114 Trestného poriadku, konkrétne príkazu vydaného Špeciálnym súdom v Pezinku (pracovisko Banská Bystrica) dňa 14.09.2008 na obdobie od 14.09.2008 do 11.12.2008 pod spisovou značkou   BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463   a   príkazu   rovnako   vydaného   Špeciálnym   súdom v Pezinku   (pracovisko   Banská   Bystrica)   dňa   14.09.2008   na   obdobie   od   14.09.2008 do 11.12.2008   pod   spisovou   značkou   BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464   ako   i   nezákonnosť použitia   informačno-technických   prostriedkov   napádam   primárne   a   z   hľadiska   logickej postupnosti   z dôvodu,   že   príkazy   na   použitie   informačno-technických   prostriedkov nespĺňajú   viaceré   elementárne,   pritom   zákonom   striktne   vyžadované   kumulatívne podmienky   a zároveň   sú   v príkrom   rozpore   s   konštantnou   judikatúrou   Ústavného   súdu Slovenskej republiky a rovnako aj s ustálenou judikatúrou štrasburských orgánov ochrany práv. Príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov, konkrétne príkaz vydaný Špeciálnym súdom v Pezinku (pracovisko Banská Bystrica) dňa 14.9.2008 na obdobie od 14.9.2008 do 11.12.2008 pod sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463 a príkaz taktiež vydaný Špeciálnym   súdom   v   Pezinku   (pracovisko   Banská   Bystrica)   dňa   14.9.2008   na   obdobie od 14.9.2008 do 11.12.2008 pod sp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464, evidentne neobsahujú: moje   meno   a   priezvisko   (žiadne   -   nijaké   označenie   mojej   osoby   ani   len   „v   hrubých rysoch“),   [v   rozhodnutí   (v   príkaze)   nie   som   identifikovateľný,   nie   som   adresátom príkazov!];   vo vzťahu   k   mojej   osobe   neexistuje   (nie   je)   žiadne   odôvodnenie   o   nejakej trestnej   činnosti,   (absencia   argumentácie,   akými   skutočnosťami   boli   naplnené   zákonom ustanovené podmienky na zásah do môjho práva na súkromie, spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť   napadnutých   príkazov);   ani   len   meno   a   priezvisko   sudcu   pre   prípravné konanie - je v nich iba parafa a odtlačok pečiatky so štátnym znakom, číslo 22 (príkaz je pre chýbajúci údaj o titule, funkcii, mene a priezvisku sudcu z hľadiska posúdenia jeho vydania zákonným sudcom, nepreskúmateľný)...

Na základe týchto extrémnych nedostatkov absentujúcich v označených príkazoch na použitie   informačno-technických   prostriedkov   nemožno   vôbec   skúmať   zásadu   legality, zásadu legitimity a zásadu proporcionality týchto príkazov. Na vyslovenie nezákonnosti príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov postačuje v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a rovnako aj v zmysle ustálenej judikatúry štrasburských   orgánov   ochrany   práv,   absencia   čo   i   len   jednej   z   označených   zásad. Extrémnosť   daného   prípadu   spočíva   v   tom,   že   v príkazoch   na   použitie   informačno- technických prostriedkov absentujú všetky tri zásady, preto ich nemožno preskúmať. Jednou z extrémností označených príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov je, že namiesto   identifikačných   údajov   sudcu   pre   prípravné   konanie   je   pripojený   nečitateľný podpis   (parafa).   Už   len   táto   skutočnosť   sama   osebe   a   bez   ďalšieho   spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť označených príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov...

Ak by sa príslušné štátne orgány Slovenskej republiky (orgány ochrany práva) už viac ako 6 rokov a 6 mesiace vedome nevyhýbali preskúmaniu zákonnosti namietaných rozhodnutí o tajnom sledovaní, ale naopak, venovali by sa tejto námietke primárne, behom niekoľkých sekúnd, maximálne do 1 minúty by zistili, že nie som adresátom namietaných rozhodnutí sudcu, že vo vzťahu k moje osobe nie je žiadne odôvodnenie, že rozhodnutia neobsahujú ani titul, meno a priezvisko sudcu a že sú opatrené iba nečitateľným podpisom (parafou), teda že sú nezákonné. To, že sa štátne orgány Slovenskej republiky vyhýbajú primárnej a zákonnej povinnosti preskúmať zákonnosť napadnutých príkazov (rozhodnutí) sudcu   o   tajnom   sledovaní   je   jedinou   ťažiskovou   príčinou   neúmerného   doby   trvania trestného konania (6 rokov a 2 mesiacov od momentu vznesenia obvinenia)....

Za   neudržateľné   a   neobhájiteľné   považujem   i   skutočnosť,   že   do   dnešné   dňa (do dátumu podania tejto sťažnosti) sa nezačalo ani len pojednávanie pred trestným súdom, ergo do dnešného dňa Okresný súd Trebišov nevytýčil ani len deň pojednávania...

Dovoľujem   si   uviesť,   že,   podľa   môjho   názoru,   namietané   trestné   konanie nepredstavuje   z   hľadiska   zložitosti   veci   a   dokazovania   vec,   ktorú   je   možné   považovať za právne a fakticky zložitú, naopak, ide o veľmi jednoduchú vec, rovnako po skutkovej ako i právnej stránke, a to o to viac, že obžaloba je založená na jedinom, nelegálnom dôkaze – obrazovo-zvukovom   zázname,   vyhotovenom   na   základe   rozhodnutí   sudcu   pre   prípravné konanie, ktorých zákonnosť z mne neznámych dôvodov odmietajú štátne orgány Slovenskej republiky už viac ako 6 rokov a 6 mesiacov preskúmať. Aj uvedená skutočnosť je príčinou absolútnej straty dôvery v zákonnosť a spravodlivosť všetkých štátnych orgánov konajúcich v mojej trestnej veci. Tým,   že sa   štátne orgány Slovenskej republiky vedome vyhýbajú preskúmaniu zákonnosti namietaných príkazov sudcu o tajnom sledovaní, som príliš dlho (trvalo) vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu, s tým spojeným.... Taktiež   si   dovoľujem   uviesť,   že   v   dôsledku   dlhotrvajúceho   trestného   konania   sa dlhodobo (trvalo) nachádzam v stave právnej neistoty a v ťažkej životnej situácii. Žiadam o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a to i z dôvodu, že počas tejto neúnosnej doby trestného konania príslušné štátne orgány Slovenskej republiky aj   po   uplynutí   6   rokov   6   mesiacov   od   tajného   sledovania   mojej   osoby   sa   vyhýbajú preskúmaniu zákonnosti príkazov sudcu na tajné sledovanie, pričom skúmanie zákonnosti vydaných príkazov mala byť základnou a primárnou otázkou.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   v   trestnom   konaní   ako   celku   toho   času   vedenom   na   Okresnom   súde   Trebišov, Námestie mieru 838/2, 075 46 Trebišov, sp. zn. 1T 42/2014, porušené bolo.

Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní ako celku pred orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky, na odbore inšpekčnej   služby východ   úradu   inšpekčnej služby   sekcie kontroly a   inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-49/IS-4-V- 2009 (pôvodne pod s. zn. ČVS:SKIS-130/IS-4-V-2008), na Okresnej prokuratúre Trebišov vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12 a na Okresnom súde v Trebišove vedenom pod sp. zn. 1T 42/2014, porušené bolo.

Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 42/2014 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € (slovom   dvadsať   tisíc   eur),   ktoré   sú   povinné   odbor   inšpekčnej   služby   východ   úradu inšpekčnej   služby   sekcie   kontroly   a   inšpekčnej   služby   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky, Okresná prokuratúra Trebišov a Okresný súd Trebišov spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá je splatná do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľa zriadený v ⬛⬛⬛⬛...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom úradu inšpekčnej služby,okresnej   prokuratúry   a   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   jeho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l dohovoru z dôvodu„neúnosnej   doby   trvania   trestného   konania,   v   ktorej   prvostupňové   súdne   konanie   do dátumu podania tejto sťažnosti ani len nezačalo, resp. obžaloba nebola ani len preskúmaná podľa § 241... Trestného poriadku“.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovateľ namieta zbytočnéprieťahy   v konaní,   vychádza   zo   svojej   judikatúry,   podľa   ktorej   poskytuje   ochranuzákladnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnenáv čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto časeešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05, I. ÚS 488/2011).Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   môže   pretovyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní, v ktorom užbolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatismutandis II. ÚS 184/06).

K namietanému   postupu   úradu   inšpekčnej   služby   v konaní   vedenom   pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12

Zo spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si ústavný súd zadovážil, ústavnýsúd dospel k záveru,   že sťažnosť   v časti,   ktorá sa dotýka   úradu inšpekčnej služby, bolapodaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné odmietnuť.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatiasťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehotedvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sasťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02,I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehotyodpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanielehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Konanie   vedené   na   úrade   inšpekčnej   služby   pod   ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009skončilo 14. augusta 2014 návrhom na podanie obžaloby doručeným okresnej prokuratúre.Okresná prokuratúra 7. októbra 2014 vypracovala obžalobu sp. zn. Pv 126/2009, ktorú8. októbra 2014 doručila okresnému súdu.

Z uvedeného   vyplýva,   že   úrad   inšpekčnej   služby   ani   okresná   prokuratúra   v časepodania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nemohli   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobomovplyvniť priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohli ani porušovaťv sťažnosti označené práva sťažovateľa.

Sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená 18.   februára   2015, teda   v čase,   keď   užuplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a ústavný súd sa nemoholzaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Preto bolo potrebné sťažnosťv tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014

Zo   spisového   materiálu   týkajúceho   sa   veci,   ktorý   si   ústavný   súdzadovážil, ústavný súd zistil, že konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 1 T 42/2014trvalo od 8. októbra 2014 do 5. marca 2015. Označené konanie bolo skončené uznesenímč. k. 1 T 42/2014-1319, ktorým okresný súd obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi.

Možno konštatovať, že v období od 8. októbra 2014 do 5. marca 2015 (necelých päťmesiacov) bol okresný súd bez zákonných dôvodov nečinný.

Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   128/03   a   v   ňom   citovanápredchádzajúca   judikatúra   ústavného   súdu).   Hoci   postup   okresného   súdu   nebol   bezprieťahov,   zjavne   sa   nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možnékvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejtočasti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľana ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015