znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 304/2010-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta o sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., Dvory 1468/10, Púchov, zastúpenej advokátom JUDr. B. J, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu   Bratislava I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 27 Cb 237/2007 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. B. J, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 304/2010-17   z   24.   júna   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   P.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu 24.   septembra   2007   domáhala   od   spoločnosti   S.,   s. r. o.,   B.   (ďalej   len   „odporkyňa“), zaplatenia sumy 4 991 931 Sk (165 701,75 €) s príslušenstvom. Konanie dosiaľ nebolo právoplatne   skončené   a   podľa   názoru   sťažovateľky   sa   v   ňom   okresný   súd   dopúšťa nečinnosti,   čím   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu   jej   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka uviedla:„Dňa 24. 09. 2007 podal žalobca žalobu... Prvé pojednávanie bolo vytýčené na deň 31. 10. 2008, čiže po viac ako roku odo dňa podania žaloby, pričom na tomto pojednávaní ani nedošlo k prejednaniu veci.

Návrh žalovaného na spojenie vecí na spoločné konanie bol zamietnutý Okresným súdom   Bratislava   I   dňa   19.   11.   2008,   pričom   odvolanie   proti   nemu   bolo   odmietnuté Krajským súdom v Bratislave dňa 29. 04. 2009.

Dňa 18. 05. 2009 bol predmetný spis... vrátený Okresnému súdu Bratislava I. Od tohto dňa (t. j. už takmer jeden rok) nedošlo zo strany Okresného súdu Bratislava I v predmetnej veci k žiadnemu úkonu, a to napriek sťažnosti na prieťahy konaní zo dňa 08. 10. 2009, ktorá bola navyše dňa 22. 10. 2009 vyhodnotená ako dôvodná, ako aj napriek žiadosti o vytýčenie pojednávania zo dňa 02. 02. 2010.

Vzhľadom   na   to,   že   v   predmetnej   veci   nebolo   do   dnešného   dňa   vytýčené pojednávanie, žalobca má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava I dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré majú za následok právnu neistotu žalobcu, nakoľko stále nie je rozhodnuté vo veci samej, pričom vzhľadom na výšku žalovanej sumy... a výšku úrokov   z   omeškania   dochádza   k   sústavnému   zvyšovaniu   žalovanej   sumy...   ktorej znásobovanie je spôsobené najmä prieťahmi Okresného súdu Bratislava I.

Podstatná   je   však   tá   skutočnosť,   že   žalobca   je   obchodnou   spoločnosťou vykonávajúcou   podnikateľskú   činnosť...,   pričom...   suma,   ktorej   zaplatenia   sa   žalobca   v tomto konaní domáha, v porovnaní s celkovým obratom žalobcu predstavuje sumu veľkého rozsahu, bez ktorej je obchodná činnosť žalobcu ohrozovaná a táto skutočnosť môže mať vážny vplyv na samotnú existenciu žalobcu.

Neustálymi prieťahmi v konaní je teda postupom, resp. nečinnosťou Okresného súdu Bratislava   I   odkladaná   povinnosť   žalovaného   (v   prípade   úspechu   žalobcu)   zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, pričom táto skutočnosť umocnená samotnou výškou žalovanej sumy ohrozuje celkovú existenciu žalobcu...

...žalobca   sa   už   takmer   tri   roky   domáha,   aby   Okresný   súd   Bratislava   I   uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu... spolu s príslušenstvom... a trovy konania, pričom do dnešného dňa nebola predmetná vec ani prejednaná na pojednávaní...

K   prieťahom   v   konaní   dochádza   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   už   od samého   začiatku   konania.   Z   toho   dôvodu   namieta   sťažovateľka   prieťahy   v   konaní   od začiatku súdneho konania (24. 09. 2007) až do súčasnosti, a to najmä fázy:

1) vytýčenie prvého pojednávania po viac ako roku (24. 09. 2007 - 31. 10. 2008),

2)   nevykonanie   žiadneho   úkonu   odo   dňa   vrátenia   spisu   Krajským   súdom   v Bratislave, t. j. takmer jeden rok (18. 05. 2009 - súčasnosť, t. j. 07. 05. 2010)...“

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 27 Cb 237/2007 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 27 Cb 237/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume = 30.000,- EUR... do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3553/2010 zo 17. júla 2010 a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 18. augusta 2010.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej   sťažnosti.   V ďalšom   popísal   prehľad   procesných   úkonov   vykonaných v označenom konaní a uviedol:

„S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   vykonané   v predmetnom   konaní   musím konštatovať, že v období od 17. 12. 2008 do 18. 05. 2009 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonného sudcu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:„Ako   vyplýva   z vyjadrenia   Okresného   súdu   Bratislava   I...   vec   bola   zákonnému sudcovi predložená po viac ako roku odo dňa doručenia návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci súd po doručení návrhu vo veci konať začal,... avšak odo dňa doručenia vyjadrenia žalovaného do dňa vyzvania žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh dňa 03. 07. 2008 uplynulo takmer šesť mesiacov...

Okresný súd Bratislava I však nariadil termín pojednávania na deň 31. 10. 2008, t. j. takmer   štyri   mesiace   po   výzve   žalobcu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku...   Navyše pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po viac ako jednom roku odo dňa podania návrhu na začatie konania...

Dňa 12. 03. 2010 bola predmetná právna vec pridelená novému sudcovi, čiže sa odo dňa 18. 05. 2009 až do dňa 12. 03. 2010, t. j. desať mesiacov vo veci nekonalo...

...až do pridelenia predmetnej veci novému zákonnému sudcovi..., t. j. počas obdobia v trvaní takmer dva a pol roka, bolo konanie v tejto veci poznačené zbytočnými prieťahmi, pričom sa nemožno stotožniť s názorom Okresného súdu Bratislava I, že išlo o prieťahy objektívneho charakteru. Okresný súd... preto podľa názoru sťažovateľa... nekonal v súlade s jednou z jeho základných povinností, a to je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie...“

Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia v konaní pred   ústavným   súdom   na   sumu   454,96   €   a vyjadril   súhlas   s upustením   od   ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007:

-   24.   september   2007   –   okresnému   súdu   bol   doručený   návrh   sťažovateľky   na   vydanie platobného rozkazu proti   odporkyni   na zaplatenie sumy   4 991 931   Sk s príslušenstvom (pridelená sp. zn. 1 Rob 902/07),

- 26. september 2007 – okresný súd zabezpečil výpis z obchodného registra odporkyne,

- 12. október 2007 – spis bol prevedený do registra „Cb“,

- 23. október 2007 – okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu (vypravené 10. januára 2008),

- 28. január 2008 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľky,

- 3. júl 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 14. júl 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala okresný súd o zaslanie vyjadrenia odporkyne k jej návrhu,

- 15. júl 2008 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 28. júl 2008 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky vyjadrenie odporkyne, aby sa k nemu vyjadrila,

- 17. september 2008 – úradný záznam: „Zákonná sudkyňa... bola v čase od 16. 2. 2008 do 29. 8. 2008 na materskej dovolenke. Úkony počas MD – vykonávané zast. sudcom.“,

- 10. september 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky sa vyjadrila k podaniu odporkyne, zároveň navrhla vypočuť svedka,

-   14.   september   2008   –   zákonná   sudkyňa   požiadala   predsedníčku   okresného   súdu o predĺženie   lehoty   dvoch   mesiacov   od   zaplatenia   súdneho   poplatku   do   pojednávania z dôvodu, že v relevantnom období čerpala materskú a následne riadnu dovolenku,

- 17. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 31. október 2008,

- 22. september 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala o nariadenie pojednávania,

-   2. október   2008   –   predsedníčka   okresného súdu   súhlasila s predĺžením   dvojmesačnej lehoty od zaplatenia súdneho poplatku do pojednávania,

- 31. október 2008 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd pojednávanie   odročil   pre   účely   rozhodnutia   o   spojení   tejto   veci   s   konaním   vedeným okresným súdom pod sp. zn. 33 Cb 62/2008, s čím právny zástupca sťažovateľky nesúhlasil,

- 13. november 2008 – odporkyňa podala návrh na spojenie vecí vedených okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007 a sp. zn. 33 Cb 62/2008,

- 19. november 2008 – okresný súd uznesením č. k. 27 Cb 237/2007-184, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2008, návrh odporkyne na spojenie vecí na spoločné konanie zamietol z dôvodu ich pridelenia iným zákonným sudcom,

- 9. december 2008 – právny zástupca odporkyne podal proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na spojenie vecí odvolanie,

-   17.   december   2008   –   okresný   súd   predložil   Krajskému   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) súdny spis na rozhodnutie o odvolaní odporkyne,

-   29.   apríl   2009   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   1   Cob   370/2008-194,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 15. júna 2009, odmietol odvolanie odporkyne,

- 18. máj 2009 – súdny spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 20. máj 2009 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

-   13.   október   2009   –   právny   zástupca   sťažovateľky   podal   predsedovi   okresného   súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

-   27.   januára   2010   –   podpredseda   okresného   súdu   požiadal   zákonnú   sudkyňu o bezprieťahové konanie vo veci,

- 8. február 2010 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k prerokúvanej veci, zároveň požiadal o urýchlené nariadenie termínu pojednávania,

- 12. marec 2010 – spis bol pridelený inému zákonnému sudcovi,

- 3. jún 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. júl 2010.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom na okresnom súde ide o návrh na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Návrhy tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z uvedených dôvodov ústavný   súd   konštatoval,   že   vec   nemožno   posúdiť   ako   právne   zložitú.   Rovnako   tak doterajšie konanie nesignalizuje ani prípadnú faktickú zložitosť veci.

Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. júla 2010 netvrdí, že by vec bola právne alebo skutkovo zložitá.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   ústavný   súd konštatuje, že sťažovateľka si neplnila riadne a včas svoju poplatkovú povinnosť, čo je okolnosť, ktorá v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým aj splniť účel označených základných práv. V tejto súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). K zaplateniu   súdneho   poplatku   napokon   došlo   15.   júla   2008   po   výzve   okresného   súdu z 3. júla 2008, t. j. po takmer desiatich mesiacoch po podaní návrhu. Na túto skutočnosť ústavný súd musel pri posudzovaní namietaného porušenia základných práv prihliadnuť.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 28. januára 2008 (odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľky) do 3. júla 2008 (okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku), t. j. viac ako 5 mesiacov, a od 20. mája 2009 (okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu) do 3. júna 2010 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako rok. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný viac ako 17 mesiacov. Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Za   nesústredenú   činnosť   ústavný   súd   považuje   činnosť   okresného   súdu   pri doručovaní výzvy odporkyni z 23. októbra 2007 na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľky, ktorá bola vypravená až 10. januára 2008, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch.

K dĺžke trvania konania, aj keď nie výrazným spôsobom (a v konečnom dôsledku v súlade   so   zákonom),   prispela   aj   žiadosť   zákonnej   sudkyne   adresovaná   predsedníčke okresného   súdu   o   predĺženie   lehoty   dvoch   mesiacov   od   zaplatenia   súdneho   poplatku (15. júla   2008)   do   pojednávania   (z   dôvodu   čerpania   materskej   a riadnej   dovolenky v relevantnom čase), ktoré bolo napokon nariadené a uskutočnilo sa 31. októbra 2008.

Pre   úplnosť je potrebné uviesť,   že dobu   konania, počas ktorej   sa   spis z   dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 17. decembra 2008 do 18. mája 2009) a   ktorej   dĺžku,   resp.   trvanie   nemohol   okresný   súd   ovplyvniť,   nemožno   z   objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

V súvislosti so zmenami v osobe zákonného sudcu, ústavný súd len poznamenáva, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a   tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,   ktoré   nedokázal   alebo   nemohol   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní   nepostupoval   v   súlade   s   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd   v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €, ktoré odôvodnila tým, že „Uvedená suma podľa názoru sťažovateľa aspoň sčasti nahradí ujmu vzniknutú sťažovateľovi nekonaním Okresného súdu Bratislava I, nakoľko obchodná činnosť   sťažovateľa   je ohrozovaná   práve z dôvodu,   že   nekonaním   Okresného súdu   Bratislava   I je   neustále   odkladané   splnenie   pohľadávky   veľkého   rozsahu   žalobcu (sťažovateľa) voči žalovanému.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na dĺžku trvania nečinnosti okresného súdu považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 454,96 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľke   vznikol   nárok   na úhradu   trov   konania za   tri   úkony   právnej   služby uskutočnené   v   roku   2010   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   podanie   ústavnému   súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 454,96 € vrátane 19 % DPH.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal úhradu trov v sťažovateľkou uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010