znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 304/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   Y.,   t.   č.   vo   väzbe,   zastúpeného   advokátom JUDr. J. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na tlmočníka podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Krajským   súdom   v   Bratislave   pod   sp.   zn. 5 To 11/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Y. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2008 doručená sťažnosť V. Y., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na tlmočníka   podľa   čl. 46   ods.   1   a čl.   47   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní vedenom   Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 To 11/2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 26. júna 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   trestne   stíhaný   pre   pokus   trestného   činu organizátorstva legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. a), § 252 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 Trestného zákona. Trestná vec vedená proti sťažovateľovi je v štádiu odvolacieho konania na krajskom súde pod sp. zn. 5 To 11/2008. Na verejnom zasadnutí   o odvolaní   konanom   krajským   súdom   19.   júna   2008   došlo   k doplneniu dokazovania v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku, a to čítaním výpovedí svedkov A. K.,   Z.   P.   a M.   Š.   z prípravného   konania.   Postup   krajského   súdu   bol   determinovaný skutočnosťou, že v rámci prvostupňového konania vedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   4   T   121/07   zo   zápisníc   o hlavnom   pojednávaní z 25. septembra 2007 a z 15. novembra 2007 nie je možné jednoznačne a nepochybne zistiť, či   títo   svedkovia   po   poučení   v zmysle   §   130   Trestného   poriadku   využili   svoje   právo odmietnuť vypovedať, alebo vyhlásili, že vypovedať budú. Zo zápisníc je zrejmé iba to, že títo   svedkovia   na   hlavnom   pojednávaní   pred   okresným   súdom   vypovedali.   Obhajca sťažovateľa   na   verejnom   zasadnutí   krajského   súdu   19.   júna   2008   namietal   vykonanie dôkazov   čítaním   zápisníc   o výpovediach   uvedených   svedkov.   Poukázal   pritom   na ustanovenie § 263 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého namiesto výsluchu svedka možno čítať zápisnicu   o jeho výpovedi,   ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Obhajca sťažovateľa poukázal aj na skutočnosť, že výpovede   označených   svedkov   na   hlavnom   pojednávaní   okresného   súdu   nemožno považovať za dôkazy vykonané zákonným spôsobom, a takéto vážne pochybenie nemôže byť   odvolacím   súdom   konvalidované   tým,   že   tento   bude   čítať   výpovede   svedkov z prípravného konania. Po prečítaní výpovedí svedkov obhajca sťažovateľa uviedol, že takto vykonané   dôkazy   považuje   za   dôkazy   vykonané   v rozpore   s Trestným   poriadkom. Sťažovateľ   uviedol,   že   nesúhlasil   s čítaním   výpovedí   svedkov   a trval   na ich   predvolaní a osobnej   prítomnosti.   Sťažovateľ   navyše   v priebehu   verejného   zasadnutia   namietol,   že výpovede svedkov prečítané na verejnom zasadnutí mu majú byť pretlmočené tlmočníkom, ktorý bol na verejnom zasadnutí osobne prítomný. Tejto žiadosti sťažovateľa krajský súd nevyhovel.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 5 To 11/2008. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 011 Sk.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí krajského súdu sp. zn. 5 To 11/2008 z 19. júna 2008 vyplýva, že verejné zasadnutie bolo po vykonaní dokazovania odročené na neurčito za účelom predloženia spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci inému súdu v zmysle vznesenej námietky.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Podstatou sťažnosti sú dve námietky sťažovateľa. Ide jednak o to, že na verejnom zasadnutí o odvolaní krajského súdu bolo doplnené dokazovanie čítaním výpovedí troch svedkov z prípravného konania, hoci podľa právneho názoru sťažovateľa neboli splnené zákonom ustanovené podmienky pre takýto postup, a okrem toho krajský súd nevyhovel žiadosti sťažovateľa o pretlmočenie obsahu prečítaných svedeckých výpovedí prítomným tlmočníkom   do   jazyka,   ktorému   rozumie.   Týmito   skutočnosťami   malo   dôjsť   podľa sťažovateľa k porušeniu označených článkov ústavy a dohovoru.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru bude mať najvyšší súd v dovolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Trestná   vec   sťažovateľa   nebola   krajským   súdom   v rámci   verejného   zasadnutia konaného 19. júna 2008 právoplatne ukončená, lebo verejné zasadnutie bolo odročené na neurčito kvôli rozhodnutiu o návrhu na odňatie a prikázanie veci inému súdu. Ak dôjde k tomu,   že   krajský   súd   ani   v ďalšom   priebehu   odvolacieho   konania   nebude   námietky sťažovateľa akceptovať a v konečnom dôsledku rozhodne v neprospech sťažovateľa, tento bude   môcť   postupom   podľa   §   368   a nasl.   Trestného   poriadku   podať   proti   rozhodnutiu krajského súdu dovolanie v trojročnej lehote počítanej od doručenia rozhodnutia (§ 370 ods. 2 Trestného poriadku). Vzhľadom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku v dovolaní bude môcť namietať porušenie svojho práva na obhajobu zásadným spôsobom, ale aj založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Sťažovateľom namietanú skutočnosť, že neboli splnené predpoklady na čítanie výpovedí svedkov treba totiž nepochybne považovať za dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.   g)   Trestného   poriadku.   Rovnako   sťažovateľom   namietanú   skutočnosť,   že   obsah čítaných   výpovedí   svedkov   na   verejnom   zasadnutí   mu   nebol   pretlmočený   do   jazyka, ktorému rozumie, treba považovať za dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2008