znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 303/2010-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2011 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa o sťažnosti Ing. B. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04 v období po vydaní rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 162/07-22 z 26. júla 2007 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   B.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04 v období po vydaní rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 162/07-22 z 26. júla 2007 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Ing.   B.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2 000   € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia Ing. B. K. v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet ustanoveného právneho zástupcu JUDr. S. J., B., č. 1299547012/0200 vedený vo Všeobecnej úverovej banke.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 303/2010-16   z   24.   júna   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04 v období po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 162/07-22 z 26. júla 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04 domáha priznania náhrady škody za ním tvrdený nezákonný postup okresného súdu v inom jeho súdnom spore. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje právoplatné skončenie sporu.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom   pod sp.   zn. 9 C 38/04   porušil   jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby mu za toto porušenie priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 958,18 €.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 3615/2010 z 22. novembra 2010 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 15. decembra 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní uviedla:

„Súhlasím s tým, aby... Ústavný súd SR upustiť od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti...

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že v období od 12. 06. 2007 do 27. 11. 2007, v období od 14. 04. 2008 do 03. 10. 2008, v období od 20. 07. 2010 do 26. 10. 2010 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, v období od 15. 03. 2010 do 13. 05. 2010 sa predmetný spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, (v období od 18. 05. 2005 do 18. 05. 2006, v období od 17. 02. 2009 do 13. 07. 2009, v období od 23. 09. 2009 do 15. 03. 2010) čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

Z   vyjadrenia   zákonného   sudcu   bolo   zistené,   že   predmetná   vec   je   právoplatne skončená.

V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Nie je možné súhlasiť so závermi Okresného súdu Bratislava I, že prieťahy, ku ktorým došlo, sú objektívneho charakteru. Formulácia: „Mám za to, že predmetné konanie je   poznačené   zbytočnými   prieťahmi,   avšak   objektívneho   charakteru“   nedáva   zmysel, pretože   nie   je   možné,   aby   prieťahy   boli   zbytočné   a   objektívne   zároveň.   Okresný   súd Bratislava I vo svojom vyjadrení nijako nezdôvodnil, prečo sú podľa neho prieťahy v konaní objektívne. Uvedené vyjadrenie, v ktorom sám Okresný súd Bratislava I priznáva, že k prieťahom v konaní sp. zn. 9 C 38/2004 došlo, považuje sťažovateľ za potvrdenie svojho presvedčenia, že do jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zasiahnuté bolo.

V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR nie sú personálne ani organizačné problémy   súdu   dostatočne   relevantným   dôvodom   pre   ospravedlnenie   a   posúdenie,   či   a prečo   došlo   k   prieťahom   v   konaní.   Realitou   je,   že   prieťahmi   udržiavaný   stav   právnej neistoty   sťažovateľa   negatívne   zasiahol   majetkové   a   osobnostné   aktivity   sťažovateľa   a porušil jeho ústavné právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   Vám   oznamujeme,   že   trváme   na   podanej   ústavnej sťažnosti   v   celom   rozsahu   a   žiadame   rozhodnúť   v   jej   intenciách,   vrátane   priznania primeraného finančného zadosťučinenia....

Ďalej si Vám dovoľujeme oznámiť, že na ústnom prejednaní sťažnosti netrváme...»

Právny zástupca si súčasne uplatnil nárok na úhradu trov konania v sume 454,96 €.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a   z   obsahu   na   vec sa vzťahujúceho súdneho spisu   ústavný súd zistil   v období po vydaní rozhodnutia č. k. IV. ÚS 162/07-22 z 26. júla 2007 tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 38/04:

- 12. jún 2007 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 9 C 38/04 z 19. apríla 2007, ktorým okresný súd žalobu sťažovateľa zamietol,

- 21.   august   2007   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Co   284/07   uložil   sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,

- 12.   september   2007   –   krajskému   súdu   bolo   doručené   dovolanie   sťažovateľa   proti uzneseniu z 21. augusta 2007,

- 24. september 2007 – sťažovateľ zložil do pokladne krajského súdu súdny poplatok,

- 27.   november   2007   –   spis   bol   bez   vybavenia   odvolania   sťažovateľa   vrátený   späť okresnému   súdu   ako   predčasne   predložený,   pretože   podľa   krajského   súdu   okresný   súd pochybil, keď rozsudok z 19. apríla 2007 nedoručil aj sťažovateľovi ustanovenej právnej zástupkyni, súčasne krajský súd upozornil okresný súd na nutnosť vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ním podaného dovolania,

- 3.   december   2007   –   okresný   súd   uznesením   zrušil   svoje   skoršie   uznesenie zo 16. novembra 2004, ktorým pre účely konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 38/04 ustanovil sťažovateľovi právnu zástupkyňu (JUDr. I. Á.), pričom ostatné časti výroku tohto uznesenia (priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov) ostali bez zmeny,

- 15.   február   2008   –   okresný   súd   doručoval   rozsudok   z   19.   apríla   2007   sťažovateľovi ustanovenej advokátke JUDr. I. Á.,

- 14. apríl 2008 – spis bol opätovne predložený krajskému súdu,

- 3. október 2008 – spis bol opätovne bez meritórneho vybavenia odvolania sťažovateľa vrátený okresnému súdu z dôvodu, že okresný súd nerešpektoval, a teda ani nevykonal skorší   pokyn   krajského   súdu,   v   zmysle   ktorého   bolo   potrebné   vyzvať   sťažovateľa   na odstránenie nedostatkov dovolania,

- 24. november 2008 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby v zmysle pokynu krajského súdu odstránil nedostatky dovolania,

- 3. december 2008 – spis bol opätovne predložený krajskému súdu,

- 17.   december   2008   –   krajský   súd   vrátil   spis   bez   vybavenia   odvolania   sťažovateľa okresnému   súdu   z   dôvodu   jeho   predčasného   predloženia,   pretože   v   zmysle   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   potom,   keď   sťažovateľ   ani   po   výzve neodstránil   nedostatky   dovolania,   mal   okresný   súd   predložiť   vec   Najvyššiemu   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní a až následne mal spis predložiť odvolaciemu krajskému súdu,

- 18. marec 2009 – okresný súd uznesením č. k. 9 C 38/04-185 ustanovil sťažovateľovi pre účely dovolacieho konania právneho zástupcu (JUDr. P. S.),

- 23. marec 2009 – sťažovateľ svojím podaním zobral späť dovolanie, ktoré podal proti uzneseniu krajského súdu z 21. augusta 2007,

- 15.   apríl   2009   –   okresný   súd   vyzval   krajský   súd   na   zaslanie   rovnopisu   rozhodnutia z 21. augusta   2007   a   súčasne   vyzval   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky (ďalej len „ministerstvo“), aby oznámilo dátum doručenia mu predmetného rozhodnutia krajského súdu z 21. augusta 2007, a napokon vyzval aj JUDr. I. Á., aby oznámila, kedy jej bolo doručené predmetné rozhodnutie krajského súdu,

- 16. apríl 2009 – okresnému súdu bolo od ustanoveného právneho zástupcu sťažovateľa (JUDr.   S.)   doručené   oznámenie,   že   na   žiadosť   sťažovateľa   končí   s   jeho   právnym zastupovaním,   pričom   žiadal,   aby   okresný   súd   rozhodol   o   zrušení   uznesenia   o   jeho ustanovení z 18. marca 2009, ako aj o jeho trovách,

- 21.   apríl   2009   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   krajského   súdu   a   tiež oznámenie JUDr. I. Á.,

- 24. apríl 2009 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie ministerstva,

- 21. júl 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľa oznámiť, či svojím podaním z 25. júna 2009 mienil zobrať späť aj svoj návrh vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 38/04,

- 14.   september   2009   –   sťažovateľovi   ustanovený   právny   zástupca   (JUDr.   S.)   urgoval okresný   súd   v súvislosti   s   rozhodnutím   o   jeho   trovách   v   zmysle   žiadosti   doručenej okresnému súdu už 16. apríla 2009,

-23. september 2009 – okresný súd uznesením zrušil svoje skoršie uznesenie z 18. marca 2009 a súčasne rozhodol o odmene pre JUDr. S.,

- 15. marec 2010 – spis bol predložený najvyššiemu súdu,

- 6.   máj   2010   -   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Cdo   60/2010   konanie   o   dovolaní sťažovateľa zastavil z dôvodu jeho späťvzatia sťažovateľom ešte 23. marca 2009,

- 13. máj 2010 - spis bol vrátený okresnému súdu,

- 17. máj 2010 – okresný súd doručoval rozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom konania,

- 20. júl 2010 - spis bol predložený krajskému súdu,

- 21. október 2010 – krajský súd vyhlásil vo veci rozsudok sp. zn. 3 Co 146/2010,

- 26. október 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 28. október 2010 – rozhodnutie krajského súdu bolo doručované účastníkom konania,

- 16. november 2010 – spis bol uložený do archívu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04 o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáhal náhrady škody, došlo v období po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 162/07-22 z 26. júla 2007 k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na charakter   a   vývoj   procesného   stavu   v   napádanom   konaní   počas   ústavným   súdom skúmaného   obdobia,   počas   ktorého   sa   okresný   súd   zaoberal   iba   otázkou   odstránenia nedostatkov mimoriadneho opravného prostriedku, nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o vec právne   či   fakticky   zložitú,   ktorej   prerokovanie   by   si   vyžadovalo   takmer   2   a   pol   roka (od 12. septembra 2007, keď bolo podané mimoriadne dovolanie, do 15. marca 2010, keď bola vec predložená dovolaciemu súdu). Napokon ani okresný súd vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutého konania.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   ústavný   súd   síce konštatuje,   že   na   ťarchu   sťažovateľa   nie   je   možné   pripočítať   podanie   mimoriadného opravného prostriedku (dovolanie) ako takého, pretože tým sťažovateľ iba využil procesné právo účastníka súdneho konania priznané mu zákonom, avšak v tejto súvislosti možno na ťarchu sťažovateľa pripočítať obdobie, počas ktorého sám sťažovateľ svojím správaním „zdržiaval“   ďalší   procesný   postup   okresného   súdu,   ktorý   by   mohol   smerovať k právoplatnému skončeniu sporu, pričom toto obdobie možno počítať od 24. septembra 2007, keď sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za odvolanie, a to aj napriek tomu, že sa predtým   12.   septembra   2007   dovolal   proti   uzneseniu,   ktorým   mu   bola   táto   povinnosť uložená,   do   23.   marca   2009,   keď   sťažovateľ   zobral   napokon   svoje   dovolanie   v   celom rozsahu späť. Súčasne však ústavný súd podotýka, že na tomto období okrem sťažovateľa, ktorý včas neoznámil okresnému súdu svoj postoj k otázke zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie, má svoj podiel aj okresný súd, ktorý procesne riadi, koordinuje a zodpovedá za plynulý   priebeh   súdneho   konania   a   ktorý   aj   napriek   vedomosti,   že   sťažovateľ   súdny poplatok za odvolanie zaplatil, sťažovateľa skôr nevyzval na oznámenie, či trvá na ním podanom   dovolaní   proti   uzneseniu,   ktorým   mu bola povinnosť   zaplatiť súdny   poplatok uložená.

Okrem   toho   v   súvislosti   s   podávaním   riadnych   a   mimoriadnych   opravných prostriedkov   ústavný   súd   podotýka,   že   na   ich   využívanie   má   síce   podľa   Občianskeho súdneho   poriadku   sťažovateľ   ako   účastník   konania   právo,   avšak   v   súvislosti s rozhodovaním súdov vyššej inštancie o týchto opravných prostriedkoch musí sťažovateľ strpieť spomalenie konania, ktoré sa v celkovom kontexte nedá pričítať na vrub konajúcemu súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu v období po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 162/07-22 z 26. júla 2007 a v tejto súvislosti prihliadol aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný   súd   zistil,   že   postup   okresného   súdu   sa   počas   skúmaného   obdobia nevyznačoval   vždy   plynulým   a   efektívnym   postupom.   Aj   keď   v   zmysle   judikatúry ústavného súdu nie je možné pripočítať na ťarchu okresného súdu obdobie, keď sa spis z dôvodu rozhodovania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch nachádzal na súdoch vyššej inštancie, v danom prípade ústavný súd pripočítal na ťarchu okresného súdu aj obdobie, keď sa spis síce nachádzal na krajskom súde, avšak iba z dôvodu, že okresný súd opakovane postupoval spis krajskému súdu bezdôvodne a predčasne. Ústavný súd tak dospel k záveru, že na ťarchu okresného súdu možno pripočítať aj obdobie od 27. novembra 2007, keď bol spis prvýkrát vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu ako predčasne predložený, pričom krajský súd dal okresnému súdu záväzné pokyny, ktoré procesné nedostatky je potrebné odstrániť predtým, ako bude spis opätovne predložený krajskému súdu, do 18. marca 2009, keď okresný súd ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu pre účely dovolacieho konania. Okresný súd počas tohto obdobia síce opäť dvakrát predložil spis krajskému súdu, avšak krajský súd mu spis bez vybavenia zakaždým vrátil ako   predčasne   predložený,   pretože   okresný   súd   nesplnil   jeho   pokyny   okresnému   súdu známe už pri prvom vrátení spisu 27. novembra 2007. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že v   dôsledku   neefektívneho   postupu   okresného súdu,   ktorý   sa   dôsledne   neriadil   pokynmi krajského   súdu,   bol   spis   zbytočne   postupovaný   krajskému   súdu,   v   dôsledku   čoho   sa skúmané konanie tiež predĺžilo o viac ako 1 rok a 3 mesiace. Skúmané konanie sa tiež predĺžilo o ďalší takmer 1 rok v dôsledku postupu okresného súdu, ktorý od 23. marca 2009, keď sťažovateľ zobral svoje dovolanie späť, postúpil spis dovolaciemu najvyššiemu súdu až 9. marca 2010, ktorý napokon konanie o dovolaní z dôvodu jeho späťvzatia zastavil. V dôsledku neefektívneho a nesústredeného postupu okresného súdu sa tak skúmané konanie v posudzovanom období predĺžilo o viac ako 2 roky a 3 mesiace.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04, v období po vydaní rozhodnutia ústavného súdu   č.   k.   IV.   ÚS   162/07-22   z   26.   júla   2007,   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   konanie   vo   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 9 C 38/04   je   už   právoplatne   skončené   a   podľa   oznámenia   okresného   sudu   je   spis v predmetnej veci už od 16. novembra 2010 archivovaný, ústavný súd dospel k záveru, že právna   neistota   sťažovateľa   bola týmto   odstránená   a   nepovažoval   za   potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 9 958,18 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   zistenú   neefektívnu činnosť   okresného   súdu,   ako   aj   s   prihliadnutím   na   podiel   samotného   sťažovateľa   na predĺžení konania považuje za primerané v sume 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v sume 454,96 € vrátane 19 % DPH (právny zástupca predložil osvedčenie platiteľa DPH).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2010   (prevzatie   a   príprava zastúpenia 24. júna 2010 a vyjadrenie sa právneho zástupcu k veci z 15. decembra 2010) v celkovej sume 303,31 € vrátene režijného paušálu a 19 % DPH tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košiciach 3. februára 2011