znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 303/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   VI/1   Pz   417/09   v   spojení   s   postupom   Krajskej   prokuratúry   v P. v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 128/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2009 doručená sťažnosť J. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/1 Pz 417/09 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry v P. (ďalej aj „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 128/09.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 12 Co/89/2008-163 z 26. marca 2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 12 C/31/2008-135 z 9. októbra 2008 v spore, v ktorom sa domáhal náhrady nemajetkovej   ujmy   od   MUDr.   D.   S.   Súčasne   mu   bola   uložená   povinnosť   nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 283,14 €.

Dňa 20. mája 2009 podal sťažovateľ podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti uvedenému   rozsudku   krajského   súdu   v   spojení   s   tým,   že   žiadal   podať   mimoriadne dovolanie proti uvedeným rozsudkom.

Proti rozsudku krajského súdu podal 21. mája 2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, ktorým napadol rozsudok krajského súdu len v tej časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania.

Sťažovateľ   uviedol,   že   v dovolaní proti   rozsudku   krajského   súdu   v   časti,   ktorou potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej, nepodal dovolanie.

Generálna prokuratúra mu listom č. k. VI/1 Pz 417/09-5 z 27. mája 2009 oznámila, že o vybavení podnetu bude vyrozumený krajskou prokuratúrou.

Dňa 9. júla 2009 prevzal list z krajskej prokuratúry č. k. Kc 128/09-4 z 3. júla 2009, ktorým mu bolo oznámené, že 21. mája 2009 podal dovolanie proti výroku, ktorou mu bola uložená   povinnosť   zaplatiť   trovy   odvolacieho   konania,   pričom   podanie   dovolania   má prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom. Keďže ochrany svojich práv sa rozhodol dosiahnuť inými právnymi prostriedkami – dovolaním, nie sú splnené podmienky na postup generálneho prokurátora podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

S týmto konštatovaním krajskej prokuratúry o tom, že dovolanie má prednosť pred podnetom   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   sťažovateľ   súhlasí,   ale   nesúhlasí so zdôvodnením tohto záveru.

Z uvedených dôkazov je podľa sťažovateľa zrejmé, že rozsah jeho dovolania smeruje len proti tej výrokovej časti rozsudku krajského súdu, ktorou mu uložil povinnosť plniť žalovanému   trovy   konania   na   odvolacom   súde,   pričom   v   podnete   adresovanom generálnemu   prokurátorovi   sa   dožaduje   okrem   uvedeného   aj   preskúmania   zákonnosti uvedených rozsudkov okresného súdu a krajského súdu v tej výrokovej časti, ktorou mu nepriznali nemajetkovú ujmu.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„Základné právo J. B. na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/1 Pz 417/09 v spojení s konaním Krajskej prokuratúry v P. v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 128/09 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajskej prokuratúry v P. č. k. Kc 128/09-4 zo dňa 3. júla 2009.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť J. B. trovy konania v sume 223,46 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. K.(...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ   sťažnosťou   napáda   spôsob   vybavenia   jeho   podnetu   na   podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 12 Co/89/2008 generálnou prokuratúrou vo veci vedenej pod sp. zn. VI/I Pz 417/09.

Ústavný súd zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh zistil, že rozsudkom okresného súdu z 9. októbra 2008 sp. zn. 12 C/31/2008 bola zamietnutá sťažovateľova žaloba, ktorou sa   voči   MUDr.   D.   S.   domáhal   ochrany osobnosti.   Náhradu   trov   konania   sťažovateľovi okresný súd nepriznal.

O   sťažovateľovom   odvolaní   proti   tomuto   rozsudku   rozhodol   rozsudkom   sp.   zn. 12 Co/89/2008   krajský   súd   tak,   že   potvrdil   prvostupňový   rozsudok.   Súčasne   uložil sťažovateľovi nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Dňa 20. mája 2009 podal sťažovateľ generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho   dovolania   proti   rozsudku   krajského   súdu,   v   ktorom   žiada „podať mimoriadne dovolanie proti... rozsudkom, ktoré napádam v celom rozsahu(...)“.

Súčasne 22. mája 2009 podal sťažovateľ prostredníctvom okresného súdu dovolanie proti   rozsudku   krajského   súdu   sp.   zn.   12   Co/89/2008   z   26.   marca   2009,   ktorý   napáda „v celom   rozsahu   v   tej   časti,   ktorou   mi   uložil   povinnosť   nahradiť   žalovanému   trovy konania(...)“.

Generálny prokurátor prípisom č. k. VI/1 PZ 417/09-5 27. mája 2009 potvrdil príjem sťažovateľovho podnetu na preskúmanie rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 12 C 31/08 a Krajského súdu v Košiciach (správne má byť... v Prešove, pozn.) a oznámil sťažovateľovi, že podnet postúpil na vybavenie Krajskej prokuratúre v K. (správne má byť... v P., pozn.).

Krajská   prokuratúra   v P.   sa   sťažovateľovým   podnetom   zaoberala   a   po   jeho preskúmaní 3. júla 2009 mu oznámila, že ho odkladá, pretože nie sú splnené podmienky na postup   generálneho   prokurátora   podľa   §   243e   ods.   1   OSP   proti   výroku   rozhodnutia krajského súdu.

Krajský prokurátor v odôvodnení okrem iného uviedol:„Na   základe   Vášho   podnetu   bol   preskúmaný   na   vec   sa   vzťahujúci   súdny   spis, z obsahu ktorého bolo zistené, že Vy, ako žalobca, ste sa návrhom zo dňa 27. 2. 2008 domáhali   ochrany   osobnosti   a   zaplatenia   nemajetkovej   ujmy   vo   výšky   3.000.000,-   Sk s odôvodnením, že viac ako 7 rokov ste boli bez akéhokoľvek právneho dôvodu trestne stíhaný   a   to   v   dôsledku   nepravdivého   znaleckého   posudku,   ktorý   vypracoval   žalovaný v rámci   trestného   stíhania   a   v   ktorom   žalovaný   nepravdivo   a   v   rozpore   so   skutkovým stavom bezdôvodne stanovil práceneschopnosť poškodeného na 10 dní.

Súd   prvého   stupňa   Vašu   žalobu   zamietol,   nakoľko   zo   strany   žalovaného   nešlo o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, pretože žalovaný v rámci výkonu subjektívneho práva   stanoveného   zákonom   ako   znalec   splnil   svoju   právnu   povinnosť   vyplývajúcu   mu zo zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Ďalším výrokom žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok   okresného   súdu   spolu   s   konaním,   ktoré   mu   predchádzalo   a   zistil,   že   Vaše odvolanie   nie   je   dôvodné,   preto   rozsudok   prvostupňového   súdu   potvrdil   a   uložil   Vám povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1.284,14 eur k rukám zástupcu žalovaného JUDr. E. G. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 5. 2009.(...) Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní na zistený skutkový stav správne aplikovali právne   predpisy,   vec   správne   právne   posúdili,   a   preto   nie   je   daný   dôvod   na   podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243f) ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu bolo zistené, že proti výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 89/2008 zo dňa 26. 3. 2009, ktorým Vám bola   uložená   povinnosť   nahradiť   žalovanému   trovy   odvolacieho   konania   1.283,14   Eur k rukám   zástupcu   žalovaného   JUDr.   E.   G.,   advokáta   so   sídlom   v H.,   do   3   dní   od právoplatnosti tohto rozsudku, ste dňa 21. 5. 2009 podali dovolanie, v ktorom uvádzate, že súdy nesprávne zistili skutkový stav veci a vec nesprávne právne vyhodnotili.

Podnetom zo dňa 20. 5. 2009 adresovaným Generálnej prokuratúre SR v Bratislave sa domáhate preskúmania zákonnosti aj vyššie citovaného výroku rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 89/2008 zo dňa 26. 3. 2009. V tomto podnete napádate totožný výrok rozhodnutia odvolacieho súdu a taktiež uvádzate aj totožný dovolací dôvod.

Podľa   §   243e)   ods.   1   OSP,   ak   generálny   prokurátor   SR   na   základe   podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f/) a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Ochrany Vašich   práv a zákonom chránených   záujmov   ste sa   rozhodli   dosiahnuť inými   právnymi   prostriedkami   -   dovolaním,   preto   podmienky   na   postup   generálneho prokurátora SR podľa § 243e) ods. 1 OSP proti vyššie uvedenému výroku rozhodnutia krajského súdu nie sú splnené.

Podanie riadneho dovolania má prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom SR.

S poukazom   na vyššie uvedené Váš   podnet na   podanie   mimoriadneho   dovolania odkladám.“

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti aj v danom preskúmal, či návrh sťažovateľa nie je zjavne neopodstatnený. Ústavný   súd poukazuje aj na svoju   ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom,   aby   určil,   či   preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil,   či   toto   preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Namietané porušenie označených základných práv spočíva podľa sťažovateľa v tom, že   generálna   prokuratúra   mu   neposkytla   ústavou   garantovanú   právnu   ochranu v požadovanej kvalite a jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k. 12 Co/89/2008-163 prostredníctvom Krajskej prokuratúry v P. odložila len s odôvodnením, že podanie riadneho dovolania, ktoré sťažovateľ podal proti rozsudku krajského   súdu,   má   prednosť   pred   podaním   mimoriadneho   dovolania   generálnym prokurátorom.

Ústavný   súd   zistil,   že   Krajská   prokuratúra   v P.   na   základe   podnetu   sťažovateľa preskúmala   rozsudok   krajského   súdu   v   celom   rozsahu,   pričom   konštatovala,   že: „Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní na zistený skutkový stav správne aplikovali právne predpisy, vec   správne   právne   posúdili,   a   preto   nie   je   daný   dôvod   na   podanie   mimoriadneho dovolania podľa § 243f) ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.“

Až po tomto závere krajská prokuratúra navyše konštatovala, že podanie riadneho dovolania,   ktorým   sa   sťažovateľ   súčasne   rozhodol   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv a zákonom   chránených   záujmov,   má   prednosť   pred   podaním   mimoriadneho   dovolania generálnym prokurátorom.

V postupe generálnej prokuratúry v spojení s postupom krajskej prokuratúry ústavný súd nevzhliadol arbitrárnosť. Ich postup je zlučiteľný s ústavou, preto ústavný súd považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd napokon poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí   výlučne   generálnemu   prokurátorovi.   Na   vyhovenie   podnetu   fyzických   osôb   alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá   takýto   podnet   podala,   nevzniká   právo na jeho prijatie,   resp.   akceptovanie, a   teda generálny   prokurátor   nemá   povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Je   na   voľnej   úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).

Ústavný súd dodáva, že ochrana sťažovateľom označeného základného práva bude predmetom konania pred všeobecným súdom, na ktorý sa sťažovateľ obrátil dovolaním proti rozsudku krajského súdu z 26. marca 2009.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009