SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 303/08-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa o sťažnosti M. S., P., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. T., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica v dedičskom konaní sp. zn. 10 D 1102/96, D/not 856/96 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo M. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica v dedičskom konaní sp. zn. 10 D 1102/96, D/not 856/96 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Považská Bystrica p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 1102/96, D/not 856/96 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Považská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. M. S. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 8 011 Sk (slovom osemtisícjedenásť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Považská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátky JUDr. Z. T., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 303/08-16 z 9. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť M. S., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Z. T., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 1102/96 a D/not 856/96.
Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je dedičkou po nebohej matke J. V., ktorá zomrela...
Prejednanie dedičstva vedeného pod sp. zn. 10 D 1102/96 pridelil okresný súd Notárskemu úradu JUDr. A. H., so sídlom P. Vec je vedená pod sp. zn. D/not 856/96.Okrem sťažovateľky sú dedičmi po neb. J. V. aj Ing. P. V., J. V., D. V., A. G., L. V. a P. V.Dedičské konanie dosiaľ nie je skončené. Súdna komisárka spravidla určuje jedno, maximálne dve pojednávania počas kalendárneho roka, pričom v roku 2007 pojednávanie nebolo nariadené.
Sťažovateľka z postupu súdnej komisárky vyvodila, že JUDr. H. prejednáva uvedené dedičstvo neefektívne a neracionálne, k prieťahom v tomto konaní pristupuje ľahkomyseľne a bez perspektívy ukončenia tohto dedičského konania.
Konaním notárskej komisárky je podľa sťažovateľky porušované jej základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V dôsledku nečinnosti a prieťahov v tomto dedičskom konaní a v konaní okresného súdu sa sťažovateľka neprimerane dlho nachádza v právnej neistote a nekonaním súdu je jej spôsobená škoda.
Na základe týchto skutočností navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd v Považskej Bystrici v konaní sp. zn. 10D 1102/96 a D/not 856/96 porušil právo M. S., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, právo zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresnému súdu v Považskej Bystrici v konaní 10 D 1102/96, D/not 856/96 súd prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
M. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000,-Sk tak, že čiastku 100 000,- Sk vyplatí M. S. Okresný súd v Považskej Bystrici do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.
M. S. súd priznáva náhradu trov právneho zastupovania vo výške 6 732,- Sk, 19% DPH 1 279,- Sk spolu 8 011,- Sk, ktorú je povinný Okresný súd v Považskej Bystrici zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľky JUDr. Z. T., P., do 30 dní od doručenia tohto nálezu.“
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku Okresného súdu Považská Bystrica, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.
Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 1518/08 z 18. septembra 2008 okrem toho, že konanie chronologicky popísala, uviedla:
„Úmrtný list bol doručený 24. 06. 1996 a až do 1. 12. 1998 sa vo veci konalo, kedy bolo uznesením tunajšieho súdu rozhodnuté, že dedič P. V. má podať žalobu o neplatnosť závetu. Táto žaloba bola podaná a v rokoch 1999 až v roku 2002 prebiehalo konanie o neplatnosť závetu pod číslom 7C 259/99. Súčasťou tohto konania bol aj predmetný spis, ktorý bol z civilného konania vylúčený 7. 11. 2002 a notárka začala vo veci konať 05. 08. 2003. V septembri 2003 P. V. a J. V. namietli predpojatosť notárky, o ktorej po vykonanom dokazovaní súd rozhodol 24. 02. 2004 uznesením tak, že JUDr. H. nie je vylúčená z úkonov súdneho komisára. Pokiaľ sa teda nekonalo vo veci do 16. 3. 2004, kedy po právoplatnosti súd predložil notárke spis na ďalšie konanie, bolo to spôsobené konaním dedičov, ktorí bezdôvodne namietali zaujatosť notárky.
Z ďalšieho vyplýva, že notárka vytýčila termín pojednávania v primeranej lehote na 3. 6. 2004, pričom 1. 6. 2004 jej právny zástupca dedičstvo P., J. a D. V. oznámil, že prevzal zastupovanie a pre kolíziu termínu sa ospravedlnil. Notárka určila ďalší termín dňa 21. 6. 2004, na ktorý sa znova nedostavil advokát ani dedičia a na termín 20. 09. 2004 sa znova nedostavil L. V. a P. V. Dňa 8. 10. 2004 znova advokát ospravedlnil neúčasť, takže 13. 10. 2004 vyžiadala notárka nové podklady z katastra nehnuteľností, aby boli aktuálne. Z tohto vyplýva, že k prieťahom v konaní došlo konaním dedičov, ktorí sa na pojednávania nedostavili.
Dňa 3. 2. 2005 boli doručené správy z katastra B., boli urgované správy z katastra P., tieto boli notárke doručené 22. 3. 2005 a pojednávanie bolo určené na 19. 4. 2005. Znova sa nedostavil JUDr. B., ako aj na termín 2. 6. 2005, na ktorý sa sťažovateľka dostavila a pojednávanie bolo odročené na neurčito. Ďalší termín bol 22. 6. 2006, kde sa právny zástupca nedostavil, dňa 31. 10. 2006, kde sa opätovne dedičia, ktorí splnomocnili JUDr. B., nedostavili. Dňa 6. 11. 2006 preto notárka požiadala súd o výsluch účastníkov a pretože súpis aktív nebol kompletný, súd jej spis vrátil. Dňa 28. 5. 2007 mala notárka k dispozícii kompletné správy z katastrálnych úradov a 31. 5. 2007 predložila súdu návrh uznesenia. Dňa 4. 6. 2007 bol spis notárke vrátený a od júla 2007 do októbra 2007 súd riešil okolnosti uzavretia plnej moci. Dňa 31. 10. 2007 súd vrátil spis notárke, ktorá 9. 11. 2007 predložila návrh uznesenia, ktorý jej súd znova vrátil. Dňa 23. 6. 2008 notárka uskutočnila pojednávanie, ktoré odročila s tým, že požiada súd o vypočutie dedičov, ktorých súd predvolal na 26. 8. 2008.
Z týchto okolností vyplýva, že prieťahy v konaní spôsobovali dedičia a ich právny zástupca JUDr. B., ktorí sa opakovane nedostavovali na pojednávania. Teda prieťahy v konaní boli spôsobené ich nečinnosťou.
Pokiaľ JUDr. T. vo svojom návrhu, podanom na ústavný súd uvádza, že v dôsledku toho, že konanie dlho trvalo sa stal rodinný dom neobývateľný, poznamenávame, že nikto z dedičov nepožiadal súd o privolenie na realizáciu opatrení, presahujúcich rámec obvyklého hospodárenia podľa § 175r O.s.p.“
Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 D 1102/96, D/not 856/96 zistil tento priebeh konania:
- 5. októbra 1996 bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení z prejednania dedičstva po J. V.,
- 7. októbra 1996 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. D 1102/96-4 o začatí konania v dedičskej veci po poručiteľke J. V. a uznesenie č. k. D 1102/96-5, ktorým bola za súdnu komisárku ustanovená notárka JUDr. A. H.,
- 8. novembra 1996 notárka požiadala Obecný úrad v M. o výpis nehnuteľností, Okresný úrad odbor katastrálny P. a Katastrálny úrad v B. požiadala o vykonanie lustrácie s identifikáciou,
- 22. novembra 1996 Obecný úrad v M. doručil výpis nehnuteľností,
- 9. októbra 1997 sa uskutočnilo prejednanie dedičstva na Notárskom úrade JUDr. H., ktoré bolo odročené za účelom vyjadrenia sa neprítomných dedičov,
- 7. novembra 1997 bol spis doručený Okresnému súdu Žilina za účelom výsluchu Ing. V.,
- 16. decembra 1997 Okresný súd Žilina predvolal Ing. V. na výsluch na 7. január 1998,
- 24. marca 1998 Okresný súd Žilina požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Ž. o predvedenie Ing. V. na výsluch na 8. apríl 1998,
- 15. apríla 1998 Okresný súd Žilina opätovne požiadal o prevedenie Ing. V.,
- 13. mája 1998 bola spísaná zápisnica na Okresnom súde Žilina vo veci dedičstva po neb. J. V., za Ing. P. V. bol prítomný JUDr. B.,
- 20. mája 1998 Okresný súd Žilina zaslal spis sp. zn. D 1102/96 po poručiteľke J. V. Okresnému súdu Považská Bystrica,
- 1. decembra 1998 Okresný súd Považská Bystrica uznesením sp. zn. D 1102/96 (D/not 856/96) odkázal Ing. P. V. na podanie žaloby o neplatnosť závetu (právoplatné 26. februára 1999),
- 7. mája 2001 bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7 C 257/99-121, okresný súd žalobu Ing. V. zamietol,
- 27. júla 2002 bol vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co 295/01, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo 7. mája 2001,
- 8. septembra 2003 J. V. a Ing. P. V. doručili námietku predpojatosti notárky JUDr. H.,
- 8. septembra 2003 bola na notárskom úrade JUDr. H. spísaná zápisnica (sťažovateľka bola prítomná),
- 18. septembra 2003 notárka doručila spis Okresnému súdu Považská Bystrica na posúdenie námietky predpojatosti,
- 29. septembra 2003 Okresný súd Považská Bystrica vyzval D. V. a M. V., aby upresnili dôvody námietky predpojatosti,
- 14. októbra 2003 D. V. a M. V. doručili zdôvodnenie námietky,
- 21. novembra 2003 Okresný súd Považská Bystrica predložil spis notárke, aby sa vyjadrila k námietke,
- 9. januára 2004 sa notárka vyjadrila k námietke predpojatosti,
- 24. februára 2004 Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. D 1102/96-154 rozhodol, že notárka nie je vylúčená z úkonov súdneho komisára,
- 20. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie na Notárskom úrade JUDr. H., ktoré bolo odročené na 11. október 2004 z dôvodu, že nie sú prítomní všetci účastníci (sťažovateľka bola prítomná),
- 11. októbra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie na Notárskom úrade JUDr. H., ktoré bolo odročené na neurčito,
- 13. októbra 2004 notárka požiadala Správu katastra v P. a Správu katastra v B. o vykonanie lustrácie a identifikácie nehnuteľnosti v k. ú. P.,
- 3. februára 2005 Správa katastra v B. doručila listinné dôkazy,
- 18. marca 2005 notárka urgovala Správu katastra v P. doloženie listinných dôkazov,
- 22. marca 2005 Správa katastra v P. doložila listinné dôkazy,
- 6. novembra 2006 notárka požiadala Okresný súd Považská Bystrica o predvolanie účastníkov prostredníctvom súdu,
- 4. decembra 2006 spis bol vrátený notárke na pokračovanie v konaní, s tým, aby doplnila súpis aktív a pasív,
- 22. mája 2007 notárka urgovala Správu katastra v B. na vykonanie lustrácie a identifikácie nehnuteľnosti,
- 28. mája 2007 Správa katastra v B. oznámila požadované údaje,
- 31. mája 2007 notárka doručila Okresnému súdu Považská Bystrica návrh uznesenia v dedičskej veci po poručiteľke J. V.,
- 4. júla 2007 Okresný súd Považská Bystrica vrátil spis súdnej komisárke s tým, že v spise chýba odvolanie plnej moci pre JUDr. B. od Ing. V., uvedené je potrebné na to, aby mohla byť akceptovaná plná moc pre JUDr. B.,
- 3. októbra 2007 súdna komisárka požiadala Okresný súd Považská Bystrica o spoluprácu pri zabezpečovaní plnej moci pre JUDr. B., keďže Ing. V. na jej výzvu nereagoval,
- 15. októbra 2007 Okresný súd Považská Bystrica vyzval JUDr. B. na doloženie odvolania plnej moci v dedičskej veci,
- 31. októbra 2007 bol spis doručený súdnej komisárke,
- 9. novembra 2007 Okresnému súdu Považská Bystrica bol doručený spis od notárskej komisárky s návrhom uznesenia v dedičskej veci,
- 29. februára 2008 bol spis vrátený súdnej komisárke,
- 5. marca 2008 notárka požiadala Správu katastra v B. o vykonanie lustrácie a identifikácie nehnuteľnosti v k. ú. P. a Správu katastra v P. o vykonanie lustrácie a identifikácie nehnuteľnosti v k. ú. P.,
- 21. apríla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie u notárskej komisárky, sťažovateľka bola prítomná, neprítomný bol právny zástupca troch dedičov JUDr. B.,
- 28. apríla 2008 doručila Správa katastra v P. list vlastníctva a identifikáciu parciel,
- 12. mája 2008 doručila Správa katastra v B. list vlastníctva a identifikáciu parciel,
- 19. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka bola prítomná, neprítomný bol JUDr. B. a jeho mandanti Ing. P. V., J. V., D. V., pojednávanie bolo odročené na 23. jún 2008,
- 23. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka bola prítomná,
- 25. júna 2008 notárka požiadala o pomoc pri prejednávaní dedičstva Okresný súd Považská Bystrica,
- 26. augusta 2008 Okresný súd Považská Bystrica predvolal na výsluch P. V., J. V. a D. V.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98).
1. Predmetom posúdenia v danej veci je dedičské konanie, ktoré sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu. Z vyjadrení sťažovateľky ani z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Zložitosť veci nenamieta vo vyjadrení k sťažnosti ani predsedníčka Okresného súdu Považská Bystrica.
2. Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím konaním neprispela k doterajšej dĺžke konania. Konajúcemu súdu i notárskemu komisárovi poskytovala potrebnú súčinnosť.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu, resp. súdnej komisárky v predmetnej veci.
Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00).
Ústavný súd konštatuje, že konanie v predmetnej veci od jej podania okresnému súdu dosiaľ trvá 12 rokov. Preto ústavný súd neakceptoval stanovisko okresného súdu, že vo veci konal a zbytočné prieťahy v konaní spôsobovali dedičia a ich právny zástupca.
Podľa názoru ústavného súdu občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. V rámci toho ústavný súd zistil aj dlhšie obdobia nečinnosti, napr. od 27. júla 2002 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie až 20. septembra 2004. Návrh na uznesenie v dedičskej veci po poručiteľke doručila notárka až 31. mája 2007. Hoci sa v roku 2008 zvýšila frekvencia pojednávaní, opäť uplynul skoro celý rok a vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia okresného súdu vo svojej veci.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk, ktoré odôvodnila najmä dlhotrvajúcou právnou neistotou, v ktorej sa nachádza v dôsledku nečinnosti okresného súdu.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 70 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu a dĺžku zbytočných prieťahov. Vo zvyšnej časti uplatnenému nároku sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v návrhu nevyhovel.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou JUDr. Z. T. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 3 176 Sk, t. j. spolu 6 352 Sk, čo spolu s režijným paušálom 2 x 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 6 732 Sk. Keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 8 011 Sk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2008