znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 303/06-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť I. F., B., zastúpeného advokátkou Mgr. A. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 21/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. F. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. júna 2006 doručené podanie I. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť na postup Okresného súdu   Bratislava II“,   v ktorom   namietal postup Okresného súdu   Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 21/02. Keďže podanie nespĺňalo náležitosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavný súd listom z 10. júla 2006 vyzval sťažovateľa na jeho doplnenie podľa poučenia uvedeného v tomto liste.

Dňa 31. júla 2006 bolo ústavnému súdu doručené „Doplnenie sťažnosti“, z ktorého vyplýva,   že   sťažovateľ   návrhom   z 30.   januára   2002   podaným   okresnému   súdu   uplatnil nárok   na   náhradu   za   bolesť   a sťaženie   spoločenského   uplatnenia   z dôvodu   pracovného úrazu. Sťažovateľ uviedol, že napriek závažnosti predmetu konania, okresný súd od podania návrhu konal s prieťahmi.   Jednotlivé pojednávania boli nariaďované s veľkým   časovým odstupom,   pričom   súd   opakovane   akceptoval   neodôvodnené   ospravedlnenie   odporcu, prípadne vedľajšieho účastníka. Ako ďalší dôvod, pre ktorý bolo vyhovené žiadosti odporcu o odročenie pojednávania (24. júna 2005 a 7. októbra 2005), sťažovateľ uviedol nezaslanie znaleckého posudku odporcovi napriek tomu, že okresný súd mal znalecké posudky včas k dispozícii.

Sťažovateľ   podal   6.   decembra   2004   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorá   bola vyhodnotená   ako   neopodstatnená   z dôvodu,   že   prieťahy   v konaní   si   spôsobil   sám,   keď neoznámil zmenu svojej adresy, a preto sa znalcovi nepodarilo predvolať ho na vyšetrenie a vykonať nariadený znalecký úkon. S týmto posúdením sťažovateľ nesúhlasí a uvádza, že platnú adresu uviedol na splnomocnení pre právneho zástupcu, ktoré je založené v spise a za účelom   znaleckého   dokazovania   mohol   byť   kontaktovaný   prostredníctvom   právneho zástupcu.   O preskúmanie   postupu   okresného   súdu   požiadal   sťažovateľ   aj   Krajský   súd v Bratislave   a Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   ktoré   odstúpilo   jeho sťažnosť predsedníčke okresného súdu. Listom zo 14. júla 2006 predsedníčka okresného súdu sťažovateľovi oznámila, že jeho sťažnosť považuje za neopodstatnenú.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol nálezom,   ktorým   vysloví   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), prikáže okresnému súdu v konaní sp. zn. 14 C 21/02 konať bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   mu   finančné   zadosťučinenie   v sume   100   000   Sk a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

O zjavnú neopodstatnenosť ide vtedy, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 190/05).

Odmietnutie   sťažnosti   ako   zjavne   neopodstatnenej   je   dôvodné   aj   v   prípade,   keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 57/01, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 36/06).

Za účelom posúdenia opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu spis sp. zn. 14 C 21/02, z ktorého zistil nasledovný priebeh konania. 1. Návrh na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bol okresnému súdu doručený 30. januára 2002.2. Podaním, ktoré bolo doručené 23. mája 2002, sťažovateľ rozšíril žalobný návrh na základe bodového ohodnotenia podľa priloženého znaleckého posudku.3. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 24. mája 2002 a bolo odročené za účelom vyjadrenia odporcu a vedľajšieho účastníka k rozšírenému návrhu.4. Nasledujúce pojednávanie 4. októbra 2002 bolo odročené, pretože sa naň dostavil len odporca.5. Na pojednávaní 2. apríla 2003 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu.6. Odročenie pojednávania 26. mája 2003 navrhol sťažovateľ, pretože sa nedostavil jeho právny   zástupca.   Okresný   súd   ho   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty   vyzval   na predloženie   dokladov,   ktoré   mal   predložiť   už   na   základe   výzvy   z predošlého pojednávania.7. Na   pojednávanie   12.   septembra   2003   sa   dostavil   len   právny   zástupca   sťažovateľa a predložil   požadované doklady.   Právny   zástupca   odporcu   sa   ospravedlnil   z dôvodu čerpania dovolenky. 8. Pojednávanie z 31. októbra 2003 bolo odročené na neurčito s tým, že budú ustanovení znalci. 9. Okresný   súd   9.   januára   2004   vydal   uznesenie   o ustanovení   znalkyne   z odboru psychológie a znalca z odboru zdravotníctva a farmácie. 10. Znalkyňa z odboru psychológie listom doručeným 2. februára 2004 oznámila, že nie je kompetentná vypracovať posudok na položené otázky. 11. Podaním doručeným 14. apríla 2004 právny zástupca sťažovateľa urgoval nariadenie pojednávania.

12. Okresný súd 4. mája 2004 vyzval znalca MUDr. Z., aby sa dostavil na súd prevziať spis. 13. Znalec   6.   júla   2004   vrátil   okresnému   súdu   spis   s odôvodnením,   že   sťažovateľ   sa nedostavil   na   vyšetrenie,   bez   ktorého   nemožno   podať   znalecký   posudok,   hoci   mu doporučená zásielka s predvolaním bola doručená. 14. Okresný   súd   26.   novembra   2004   vyzval   znalca,   aby   si   prevzal   spis   za   účelom znaleckého dokazovania a oznámil mu adresu sťažovateľa. 15. Listom doručeným 14. decembra 2004 znalec oznámil odmietnutie znaleckého úkonu z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. 16. Pojednávanie zo 16. februára 2005 bolo odročené za účelom ustanovenia iného znalca. 17. Uznesením   z 8.   marca   2005   okresný   súd   ustanovil   znalca   z   odboru   zdravotníctva a farmácie,   odvetvie   psychiatria,   a   znalkyňu   z   odboru   zdravotníctva   a   farmácie, odvetvie ortopédia. 18. Na pojednávanie 11. mája 2005 sa nedostavil právny zástupca odporcu ani vedľajší účastník, ktorí sa ospravedlnili a žiadali o odročenie, okresný súd pojednávanie odročil. 19. Listom zo 17. mája 2005 okresný súd vyzval ustanovených znalcov na prevzatie spisu a vypracovanie znaleckého posudku.20. Pojednávanie z 24. júna 2005 okresný súd odročil po zistení, že sa nedostavil právny zástupca odporcu ani vedľajší účastník, ktorí sa ospravedlnili a okresnému súdu neboli doručené znalecké posudky. 21. Listom z 27. júna 2005 okresný súd vyzval znalcov na predloženie posudkov v lehote 14 dní. 22. Dňa 11. júla 2005 znalec MUDr. M. doručil znalecký posudok, okresný súd ho zaslal účastníkom 19. júla 2005.23. Okresný   súd   7.   októbra   2005   pojednával   v neprítomnosti   odporcu,   jeho   právneho zástupcu a vedľajšieho účastníka. 24. Dňa 11. októbra 2005 okresný súd zaslal spis znalkyni MUDr. V., CSc. a vyzval ju na predloženie posudku v lehote 30 dní. 25. Pojednávanie z 19. decembra 2005 okresný súd odročil po zistení, že sa nedostavil odporca ani jeho právny zástupca, ktorým doručenie predvolania nie je vykázané, ako aj z dôvodu, že znalkyňou nebol predložený znalecký posudok a spis.

26. Listom   z 19.   decembra   2005   okresný   súd   žiadal   znalkyňu,   aby   predložila   posudok v lehote 10 dní a listom z 25. januára 200 urgoval predloženie posudku pod hrozbou poriadkovej pokuty. 27. Znalkyňa doručila posudok okresnému súdu 30. januára 2006.28. Pojednávanie   z   3.   februára   2006   bolo   odročené   za   účelom   vyjadrenia   účastníkov k znaleckému posudku. 29. Pojednávanie zo 7. apríla 2006 okresný súd odročil po zistení, že sa nedostavil vedľajší účastník, ktorý sa ospravedlnil a žiadal o odročenie.30. Dňa   15.   mája   2006   sa   konalo   pojednávanie   v neprítomnosti   odporcu,   okresný   súd pojednávanie   odročil   s tým,   že   znalec   bude   predvolaný   pod   hrozbou   poriadkovej pokuty a predvedenia.31. Uznesením z 12. júla 2006 okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu. 32. Na   pojednávaní   7.   júla   2006   právny   zástupca   navrhovateľa   predložil   návrh   na pripustenie zmeny petitu, pojednávanie bolo odročené na 9. október 2006.

Ústavný súd z obsahu spisu nezistil v postupe okresného súdu také skutočnosti, ktoré by signalizovali možné porušenie označených práv sťažovateľa. K námietke sťažovateľa, že jednotlivé pojednávania boli nariaďované s veľkým časovým odstupom ústavný súd uvádza, že výrazný časový odstup zistil medzi pojednávaniami z 30. októbra 2003 a 16. februára 2005. Okresný súd však v tomto období nebol nečinný a vykonával úkony v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Podľa názoru ústavného súdu nesie zodpovednosť za prieťahy v tomto období aj sťažovateľ, ktorý neoznámil súdu včas zmenu svojej adresy. Okresný súd a ustanovený znalec preto vychádzali z údajov, ktoré uviedol sťažovateľ v návrhu na začatie konania.   Predĺženie   znaleckého   dokazovania   bolo   ovplyvnené   aj   tým,   že   pôvodne ustanovený znalec 14. decembra 2004 odmietol vykonať znalecký úkon z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, a preto súd ustanovil nových znalcov, ktorí predložili posudky 11. júla 2005 a 30. januára 2006.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   niektoré   úkony   okresného   súdu   čiastočne   prispeli k predĺženiu znaleckého dokazovania (ustanovenie znalkyne z nesprávneho odboru, zaslanie spisu znalkyni po troch mesiacov od vrátenia spisu s prvým znaleckým posudkom), okresný súd   však   v priebehu   konania   využíval   zákonné   oprávnenia   na   zabezpečenie   plynulosti konania, keď opakovane vyzýval znalcov aj pod hrozbou poriadkovej pokuty. Na základe preskúmania predloženého spisu sa ústavný súd nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa o nedôvodnom odročovaní pojednávaní.

V súvislosti s posudzovaním prieťahov v súdnom konaní ústavný súd poukazuje na svoju   judikatúru,   podľa   ktorej   ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj   v trvaní   niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, II. ÚS 63/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku konania (I. ÚS 57/01).

Ústavný súd nezistil v doterajšom postupe okresného súdu také prieťahy, ktoré by bolo možné považovať za zbytočné a znamenali by porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z toho dôvodu odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Vzhľadom   na   odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006