SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 302/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Moravcom, Advokátska kancelária,Riečna 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konanívedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11(ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Podaním, spísaným... dňa 14. januára 2014 podala... Ústavnému súdu Slovenskej republiky Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v dôsledku procesnej nečinnosti Krajského súdu v Bratislave.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 374/2914-11 zo dňa 09. júla 2014 bola predmetná sťažnosť odmietnutá ako neprípustná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, nakoľko sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
S poukazom na záverečné usmernenie, podľa ktorého by v budúcnosti v postupe krajského súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle čl. 127 ústavy sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu odstránila vytknutú vadu a obrátila sa so svojou sťažnosťou na predsedu Krajského súdu Bratislava.
Predseda Krajského súdu Bratislava vo svojom liste sp. zn. Spr. 2328/14 zo dňa 31.10.2014 vyhodnotil sťažnosť na prieťahy v konaní, vedenom pod sp. zn. 5Co/189/2011 ako dôvodnú a s termínom vybavenia do konca roka 2014. Nestalo sa tak.“.
Sťažovateľka sa preto opätovne obrátila na ústavný súd so svojou sťažnosťou, z ktorejvyplynulo najmä, že „... ako navrhovateľka 1. rade spolu s navrhovateľkou v 2. rade -... a navrhovateľom v 3. rade ⬛⬛⬛⬛... podala dňa 22.01.2001 na Okresnom súde Bratislava III. žalobu proti žalovanej v 1. rade ⬛⬛⬛⬛... a žalovanej v 2. rade ⬛⬛⬛⬛... žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 10.03.2000 pod č. vkladu, ktorou žalovaná v prvom rade previedla na žalovanú v druhom rade pozemky... v k.ú., zapísané na na katastrálnom odbore Okresného úradu ⬛⬛⬛⬛.
Okresný súd Bratislava III. rozsudkom sp. zn. 34C/12/2001-503 zo dňa 28.01.2011, teda po desiatich rokoch trvania konania žalobu navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. 34C/12/2001-503 podali vyššie uvedení navrhovatelia odvolanie, ktoré bolo postúpené Krajskému súdu dňa 06.05.2011 a bolo zaevidované pod sp. zn. 5Co 189/11....
Odvolací Krajský súd v Bratislave, proti ktorému sťažnosť smeruje pokračuje v nečinnosti Okresného súdu Bratislava III. ani ku dňu podania tejto sťažnosti nezačal vo veci konať, tak že po podaní odvolania aj v súčasnosti pretrváva medzi účastníkmi dlhodobý stav právnej neistoty, keďže súd v predmetnej veci do dnešného dňa nerozhodol. Zmenu nepriniesla ani Urgencia právneho zástupcu žalovaných na postup v konaní zo dňa 22.11.2012, ani Sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v súdnom konaní zo dňa 20.10.2014.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co 189/11 porušené bolo.
2) Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co 189/11 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3) ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 319,00 eur..., ktoré je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. Dušanovi Moravcovi, Advokátska kancelária, sídlo: Riečna 2,811 02 Bratislava, vo výške 828,00 eur... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru idevtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,III. ÚS 168/05).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom právaúčastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní jeposkytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinenýporušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojemautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadomna konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané odvolacie konaniena krajskom súde prebieha od 6. mája 2011, kedy mu bol predložený spis okresného súduspolu s opravným prostriedkom žalobcov na rozhodnutie. Sťažovateľka v súlades usmernením ústavného súdu uvedeným v uznesení sp. zn. II. ÚS 374/2014 z 9. júla 2014prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala 22. októbra 2014 predsedovi krajskéhosúdu sťažnosť na prieťahy v namietanom súdnom konaní. Podpredseda krajského súduv odpovedi na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr. 2328/14 z 31. októbra 2014 konštatoval jejdôvodnosť spôsobenú okolnosťami objektívnej povahy „so zreteľom na množstvo vecí pridelených na vybavenie do senátu 5Co, spôsob ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako napádajú na Krajský súd v Bratislave, okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, ako aj personálnu vyťaženosť sudcov, pričom tieto skutočnosti majú nemalý vplyv na rýchlosť konania v predmetnej veci a sú objektívnym dôvodom neprimeranej dĺžky konania... Podľa informácie poskytnutej referujúcou sudkyňou bude snahou vybaviť vec do konca roka 2014, a to z dôvodu enormného nápadu vecí do senátu 5Co a zvlášť referujúcej sudkyni, ktorá vybavuje aj množstvo prevzatých a starších spisov.“. Súčasne uviedol, že vec sťažovateľky „bude prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“. Zo zapožičaného spisu krajského súdu sp. zn. 5 Co 189/2011 ústavný súd zistil, žev namietanom konaní krajský súd meritórne rozhodol 10. februára 2015 rozsudkom č. k.5 Co 189/2011-536, ktorým potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku,na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“), sa v posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorýmala sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnostiústavnému súdu. Stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti(meritórne, aj keď nie právoplatné rozhodnutie) umožňuje vysloviť názor, že podaniesťažnosti na prieťahy v konaní sa prejavilo ako také, ktoré prispelo k odstráneniunežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom krajského súdu.
Pokiaľ sťažovateľka namietala nečinnosť krajského súdu spočívajúcu v tom, že „ani ku dňu podania tejto sťažnosti nezačal vo veci konať“, ústavný súd dáva do pozornosti, žekrajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosťodvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidlanevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213 Občianskeho súdneho poriadku) ani nie jepovinný nariadiť pojednávanie (§ 214 Občianskeho súdneho poriadku). To však(aj vzhľadom na predmet konania) nevyhnutne neznamená, že odvolací súd je v odvolacomkonaní „nečinný“, ako tvrdí sťažovateľka.
S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšourozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postupkrajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšiekonanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietolako zjavne neopodstatnenú.
V súvislosti s prípadom sťažovateľky ústavný súd pripomína zásadu „vigilantibusiura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sťažovateľa/ky o ochranu svojichpráv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ/ka počas trvania celého súdneho konania sledoval/asvoje subjektívne práva a robil/a také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ichohrozovaniu a poškodzovaniu. Sťažovateľka sa najprv obrátila so sťažnosťou na prieťahyv namietanom konaní podanou na ústavný súd 20. januára 2014, teda až po 2 rokocha 8 mesiacoch od začatia namietaného konania, a až následne na základe usmerneniaústavného súdu využila sťažnosť na prieťahy v konaní podanú 22. októbra 2014 predsedovikrajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľke nič nebránilo, aby využilaprostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch a obrátila sa na predsedu krajskéhosúdu so sťažnosťou na prieťahy podstatne skôr, a ešte pred podaním sťažnosti ústavnémusúdu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súdzaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015