znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 302/2014-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   (sudca   spravodajca)   prerokoval   sťažnosť   S.   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr. Tiborom Sanákom, Advokátska kancelária, Námestie SNP 2, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v   konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 23 Cop 75/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2013 doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 23 Cop 75/2013.

V   podstatnej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   uviedla,   že   vo   veci   úpravy   styku a výživného týkajúcej sa jej maloletej dcéry V. K. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 12 P 18/2011 z 27. mája 2013 v plnom rozsahu vyhovel návrhu otca. Návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol.

O   sťažovateľkinom   odvolaní   rozhodol   krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn. 23 CoP 75/2013 z 30. septembra 2013 tak, že:

„Rozsudok   súdu   prvého   stupňa   sa   v   časti   úpravy   styku   počas   každého   párneho kalendárneho týždňa od piatku do 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., počas Vianočných sviatkov,   počas   jarných   prázdnin,   Veľkonočných   sviatkov,   letných   prázdnin,   jesenných prázdnin a polročných prázdnin potvrdzuje.

Rozsudok   súdu   prvého   stupňa   sa   mení   v   časti   úpravy   styku   počas   nepárneho kalendárneho týždňa v roku v stredu tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 16:30 hod.

Potvrdzuje   rozsudok   súd   I.   stupňa   v   časti   povinnosti   otca   a   matky   počas   styku, v časti, ktorým sa mení predchádzajúci rozsudok Okresného súdu v Trenčíne 21C/4/2010- 51 zo dňa 22 apríla 2010 v časti úpravy styku.

Potvrdzuje sa rozsudok súdu I. stupňa v časti povinnosti otca a matky počas styku na zmene úpravy styku.

Potvrdzuje sa rozsudok súdu I. stupňa v časti výživného pre maloletú, v časti vrátenia preddavkov na znalečné a trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.“

Sťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu uviedla, že považuje napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za úplne nesprávny a je toho názoru, že postupom odvolacieho súdu, ako aj prvostupňového súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodov, že:

„a) Odvolací súd svojim rozsudkom neposkytol žiadnu ochranu maloletej V. K. a rozšírením styku s otcom neúmerne a neprimerane veku dieťaťa, navštevujúcu prvý ročník ZŠ, neprimerane zvýšil celkovú záťaž maloletého dieťaťa, súvisiacu s nástupom do prvého ročníka ZŠ, s novým prostredím v ZŠ, s každodenným cestovaním do školy z... a späť, s náročnou   prípravou   na   vyučovanie,   s prihliadnutím   na   jej   zdravotný   stav   a   celkovú fyzickú a psychickú odolnosť.

Odvolací súd týmto zároveň postupoval v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa... základný zmysel starostlivosti rodičov musí byť najlepší záujem dieťaťa, štát musí prijať všetky   potrebné   opatrenia   pred   telesným   alebo   duševným   násilím,   urážaním,   alebo zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním...

b) Ani odvolací súd bližšie vyčerpávajúco a presvedčivo nezdôvodnil, prečo napriek doterajšej, pomerne širokej úprave styku otca s dieťaťom, je potrebné styk otca s dieťaťom viac rozšíriť a zvýšiť záťaž mal. V. za situácie, keď maloletá V. sa stala žiačkou druhého ročníka základnej školy, poznajúc režim dňa maloletej V., pričom aj podľa potvrdenia E. H. zo   dňa   27.   09.   2013,   triednej   učiteľky,   v porovnaní   s   prvým   ročníkom,   je   vyšší   počet vyučovacích   hodín   za   týždeň   a   domáca   príprava   je   náročnejšia   z   dôvodu   nových vyučovacích predmetov a zvýšenie náročnosti učiva. Zároveň E. H. vyjadrila svoj vlastný názor, že z hľadiska psychohygieny je najvhodnejšie robiť domácu prípravu po určitom odpočinku, ideálny čas je medzi 15:00 – 17:00 hod...

Tento   názor   triednej   učiteľky   a   vyššie   uvedenú   kolíziu   odvolací   súd   opomenul akýmkoľvek spôsobom dôkazné vyhodnotiť v zmysle § 132 O. s. p. a v odôvodnení svojho rozsudku naň reagovať v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.

c) Súd zásadne pochybil, pokiaľ nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu:

- pokiaľ nepribral do konania kontrolného znalca, vzhľadom na úplné spochybnenie správnosti znaleckého posudku V. N., ktorý je nesprávny...

Obsahu - znalkyňa sa nepochopiteľne priklonila k návrhu otca na ďalšie rozšírenie už aj tak veľmi širokého styku otca s maloletou, za situácie,

- že si uvedomuje, že nástup do prvého ročníka ZS predstavuje pre maloletú veľkú záťaž...

- zároveň pri konštatovaní negatívnych rysov osobnosti otca – narcistická porucha osobnosti,   otec   je   sugestibilný,   egocentrický,   pociťuje   výraznú   potrebu   potvrdzovania vlastnej hodnoty...

Znalkyňa si mala a mohla uvedomiť, že otec vidí predovšetkým len seba, v praxi presadzuje nereálny návrh, aby tým dokázal sebe a ostatným svoje schopnosti, pričom úplne ignoruje potreby a záujem maloletého dieťaťa.

-   súčasne   bolo   potrebné   znalecky   reagovať   na   nové   problémy   vyplývajúce z dokazovania   a   to   striedanie   otcových   partneriek...   pri   rôznych   spoločných   výletoch, dovolenkách, návštevách kina a pod., čo znalkyňu V. N. vôbec nezaujímalo...

V kontexte s vyššie citovaným stanoviskom triednej učiteľky..., bolo potrebné pribrať do konania kontrolného znalca (§ 127 ods. 2 O. s. p.) a v znaleckých otázkach sa mal súd zamýšľať nad tým, či, vzhľadom na stupňujúcu sa záťaž maloletej V. pri plnení školských povinností už v druhom ročníku základnej školy, je potrebné uvažovať nad zúžením rozsahu styku otca s mal. dcérou.

d) Taktiež odvolací súd nevykonal všetko potrebné dokazovanie smerujúce k zisteniu, aký   je   skutočný   rozsah   otcovho   majetku,   najmä   aké   sú   skutočné   príjmy   otca   z   nájmu trojizbového bytu...

Odvolací   súd,   vzhľadom   na   protichodné   vyjadrenia   otca,   veľmi   pochybil,   pokiaľ vykonal len dopyt na správcu Službyt Nitra, spol. s r. o., a nevykonal ďalšie nadväzujúce dôkazy...

Zároveň v záujme objektivizácie bolo potrebné za danej dôkaznej situácie vykonať dopyt na Daňový úrad Nitra, kde by mal byť otec zaregistrovaný ako platca dane z príjmu titulom prenájmu bytu a to od kedy je otec zaregistrovaný ako platca dane z nájmu... Rovnakú   úvahu   mal   súd   použiť   aj   pri   preukazovaní   výdavku   265,21   €   titulom mesačného splácania hypotekárneho úveru, nakoľko hypotéku si M. K. zobral aby ma v časti hypotekárnej sumy mohol vyplatiť titulom vyporiadania BSM.   Na základe doteraz preukázanej logiky konania otca mám vážne podozrenie, že tak spravil úmyselne, s cieľom preukazovať svoju úverovú zaťaženosť a z nej vyplývajúci nedostatok peňazí, s následnou argumentáciou   konaní,   že   nemá   z   čoho   platiť   zvýšené   výživné   tak,   ako   som   to   ja navrhovala...

Odvolací   súd   hrubo   pochybil,   pokiaľ   vyhovel   návrhu   otca,   v   časti   úpravy   styku a v časti zvýšenia výživného v celom rozsahu. Súd žiadnym spôsobom nezohľadnil denný režim   maloletej,   s   ktorým   bol   oboznámený   a   vôbec   sa   nezamyslel   nad   tým,   že   otcom navrhovaná úprava je v príkrom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, a že návrh otca je výlučne ovplyvnený jeho negatívnymi rysmi osobnosti a nie jeho úprimným záujmom o mal. dcéru...

Odvolací súd zároveň hrubo pochybil aj v tom, že bližšie neskúmal odkázanosť E. K., matky otca, na príspevok od syna M. K. vo výške cca 60 €, ktorú sumu sám otec taktiež nebol schopný na pojednávaní dňa 07. 05. 2013 presne ustáliť a tento údaj zo strany otca vyznel ako vymyslený...“

Podľa   sťažovateľky   pokiaľ   prvostupňový   súd   na   pojednávaní   8.   februára   2013 priamo zmaril výsluch otca vo veci príjmu z nájmu bytu v Nitre a zamietnutím jej návrhov na doplnenie   dokazovania a nevykonaním rozhodujúcich   dôkazov na zistenie skutočnej výšky príjmu otca z nájmu bytu v Nitre, tak on, ako aj odvolací súd porušili jej základné právo na súdnu   ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Napadnutému rozsudku krajského súdu vytkla:„1.   nedostatok   riadneho   a   vyčerpávajúceho   odôvodnenia   súdneho   rozhodnutia vzhľadom na dôkaznú situáciu ohľadom na rozšírenie úpravy styku otca s mal. V. K. a na ustálenie výšky výživného otca na mal. V. vo vzťahu ku skutočnej výške príjmu otca.

2.   vnútornú   protirečivosť jednotlivých   častí   odôvodnenia,   keď aj   odvolací   súd   si uvedomuje zvýšenú záťaž mal. V. K. v súvislosti s nástupom do 1. a 2. ročníka základnej školy, no napriek tomu rozhoduje o ďalšom rozšírení úpravy styku s otcom a tým o ďalšom zvýšení záťaže pre mal. V. K.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1)   Krajský   súd   v   Trnave   v   konaní   vedenom   pod   č.   k.   23Cop/75/2013   porušil základné právo S. K. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

2)   Zrušuje   sa   rozsudok   Krajského   súdu   v   Trnave   zo   dňa   30.   09.   2013,   č.   k. 23Cop/75/2013-369 a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

3) Krajský súd v Trnave je povinný S. K. uhradiť trovy konania v sume 331,13 €... na účet právneho zástupcu, advokáta JUDr. Tibora Sanáka, Advokátska kancelária, Nám SNP č. 2, Trnava, č. účtu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:„Prvostupňový   súd   rozhodol   rozsudkom   tak,   že   upravil   styk   otca   s   maloletou na každý párny týždeň v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23. 12. od 17:00 hod. do 30. 12. do 19:00 hod., každý   nepárny   kalendárny   rok   od   30.   12.   od   17:00   hod.   do   06.   01.   nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od   nedele   od   17:00   hod.   do   nasledujúcej   nedele   do   19:00   hod.,   počas   veľkonočných sviatkov   každý   párny   kalendárny   rok   od   17:00   hod.   dňa   predchádzajúcemu   začiatku veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19:00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01. 07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od   01.   08.   od 09:00   hod.   do   15.   08.   do   19:00   hod.,   počas   jesenných   prázdnin   každý nepárny kalendárny   rok   od   17:00   hod.   dna   predchádzajúcemu   dňu   začiatku   jesenných prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin do 19:00 hod., počas polročných prázdnin každý párny kalendárny rok od 17:00 hod. dňa predchádzajúcemu začiatku polročných prázdnin do posledného dňa polročných prázdnin do 19:00 hod. Zároveň upravil povinnosť otca o prevzatí maloletej a ukončení styku o odovzdaní v mieste bydliska matky a povinnosti matky maloletú na styk riadne pripraviť. Zmenil tým rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č. k.   21C/4/2010-51   zo   dňa   22.   04.   2010   v   časti   úpravy   styku.   Zamietol   návrh   matky na úpravu   styku.   Zvýšil   výživné   od   01.   09.   2012   pre   otca   zo   sumy   210   eur   mesačne na 250 eur mesačne, z čoho suma 180 eur je na bežné výživné a suma 70 eur na tvorbu úspor, ktoré je povinný platiť k rukám matky bežné výživné a 70 eur na osobitný účet maloletej. Zročné výživné v sume 270 eur za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 05. 2013 povolil   splácať   v   mesačných   splátkach   po   10   eur   spolu   s   bežným   výživným   a   90   eur za rovnaké   obdobie   na   tvorbu   úsporu   po   5   eur   spolu   s   výživným   na   tvorbu   úspor po právoplatnosti rozsudku   pod   následkom   straty   výhody   splátok.   Tým   zmenil   rozsudok Okresného   súdu   v   Trenčíne   č.   k.   21C/4/2010-51   zo   dňa   22.   04.   2010   v   časti   výšky výživného.   Zároveň   vrátil   preddavok   na   znalečné   v   sume   85,66   eur   do   tridsať   dní   po právoplatnosti rozsudku prostredníctvom otcovi a takú istú sumu aj matke a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia po aplikácii ust. § 26, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ako aj ust. § 160 ods. 1 O. s. p. poukázal na to, že mal súd za preukázané, že upravený styk otca s maloletou v zmysle záverov znaleckého dokazovania odporúčal aj kolízny opatrovník a zo znaleckého posudku vyplynulo,   že znalkyňa   navrhla upraviť   styk   otca   s maloletou   na každý   párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., pričom úpravu počas sviatkov ponechávala na úvahu súdu, k nej nemala žiadne výhrady. Matka sa bránila tým, že maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy,   čo   predstavuje   pre   maloletú   zvýšenú   záťaž   a   naopak   žiadala   zúžiť   styk   otca s maloletou   stretávania   sa   na   každý   párny   víkend   v   mesiaci   v   sobotu   od   09:00   hod. do nedele   do   17:00   hod.   na   stretávanie   sa   na   každý   párny   víkend   v   mesiaci   v   sobotu od 09:00 hod.   do 17:00 hod.   K tomu tvrdeniu sa vyjadrila znalkyňa,   ktorá uviedla,   že nástup dieťaťa do školy nie je dôvodom na obmedzenie styku otca s maloletou, naopak otec by   mal   byť   súčinný   pri   príprave   maloletej   na   vyučovanie,   keďže   je   dôležitou   súčasťou sociálneho a psychického vývoja maloletej. Ďalej matka uviedla, že matka sa vracia od otca rozrušená a nepokojná, k tejto výhrade znalkyňa uviedla, že sa jedná o bežnú reakciu detí z rozvedených rodín a obvykle tieto prejavy pominú po krátkom čase aj za pomoci rodiča, do ktorého domácnosti sa dieťa vracia. Znalkyňa ďalej deklarovala, že osobnosť otca je zo psychickej stránky zdravá osobnosť, v prípade otca sú potreby maloletej a jeho potreby v rovnováhe, je schopný postarať sa o maloletú, je to priemerne inteligentný človek, ktorý je schopný regulovať svoje emócie. Matka tiež vyjadrila obavy, že by správanie otca, ktorý nadväzuje   podľa   matky   známosti   s   inými   ženami,   mohlo   negatívne   ovplyvniť   maloletú a prvostupňový   súd   uzavrel,   že   je   nepochybne   súčasťou   výchovného   prostredia,   ktoré ovplyvňuje deti a pôsobí na ne a aj sú aj osoby, ktoré žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti, a preto je potrebné skúmať ich osobné, povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom. V prípade však nebolo zistené, že by otec s kýmkoľvek zdieľal spoločnú domácnosť, že by sa stýkal s nevhodnými osobami. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že neboli počas vyšetrenia otca a u maloletej zistené žiadne známky patológie a je nepochybne v záujme maloletej, aby sa tiež otec podieľal na jej výchove, aby vzťahy k otcovi sa prehlbovali, rozvíjali, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.   Pri   úprave   styku   zobral   do   úvahy   vek   maloletej,   denný   režim   maloletej a vzdialenosť bydliska otca od bydliska maloletej. Predovšetkým je na matke, aby v tomto prípade starostlivo maloletú pripravila na stretnutie a vysvetlila jej situáciu v rodine. Matka je   tak   povinná   vytvárať   vhodné   podmienky   k   tomu,   aby   sa   styk   uskutočňoval   čo najpriaznivejšie a je povinná k styku dieťa pripraviť, a to psychicky i materiálne. Rodičia sú povinní   rešpektovať   rozsah   podmienok,   porušenie   týchto   podmienok   bude   možné kvalifikovať ako neplnenie súdneho rozhodnutia. Realizácia styku otca s maloletou bude viesť ku kvalitnému a pozitívnemu vzťahu otca s maloletou a k vzájomnému utužovaniu a prehlbovaniu   vzťahov   medzi   nimi.   Preto   súd   návrhu   otca   na   zmenu   styku   vyhovel   a rozšíril   styk   otca   s   maloletou   v   súlade   s   odporúčaniami   vyplývajúcimi   zo   znaleckého posudku, zohľadnil pritom denný režim maloletej. Z rovnakých dôvodov, ktoré súd v návrhu otca   na   rozšírenie   styku   vyhovel,   zamietol   návrh   matky   na   zúženie   styku.   Predmetom konania bolo i zvýšenie výživného.   Prvostupňový súd dospel k záveru, že zvýšenie bolo opodstatnené, keďže naposledy sa konalo rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne v konaní 21 C/4/2010-51 zo dňa 22. 04. 2010, právoplatným 25. 06. 2010. Došlo k zmene okolností, ktoré boli vtedy podkladom pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, pretože maloletá je o dva roky staršia, je fyzicky i duševne vyspelejšia, podstatne sa zvýšili úmerne veku aj náklady spojené s uspokojovanie jej hmotných potrieb na obuv, ošatenie, školské potreby, ako i ďalších potrieb pre jej výchovu a život. Od 01. 09. 2012 navštevuje 1. ročník ZŠ, v dôsledku   ktorých   sa   zvýšili   náklady   spojené   so   štúdiom.   V   čase   ostatnej   úpravy navštevovala   MŠ.   U   matky   bola   zmena   pomerov   zaznamenaná   tým,   že   v   čase   ostatnej úpravy bola nezamestnaná, bez príjmu, teraz je zamestnaná s čistým priemerným zárobkom od januára 2012 do apríla 2013 v sume 455,46 eur, žije v spoločnej domácnosti s jej matkou, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 491,60 eur. U otca sa od ostatnej úpravy zmenili pomery tak, že priemerný čistý zárobok predtým mal 1.657,86 eur, v súčasnom období   od   januára   2012   do apríla   2013   vo   výške   1.501,88   eur,   teda   sa   znížil.   Otec prenajíma 3-izbový byt v Nitre, ktorého je vlastníkom a je to dohodnuté nájomné vo výške 250 eur. O zvýšení výživného otca rozhodoval od 01. 09. 2012, keď podľa súdu rozhodujúca zmena pomerov nastala nástupom maloletej na základnú školu. Vychádzal z priemerného mesačného zárobku matky 455,46 eur a u otca 1.501,88 eur, zo sumy 210 na 250 eur zvýšil výživné   z   toho   bežné   v   sume   180   a   na   tvorbu   úspor   70   eur,   čo   zodpovedá   potrebám maloletej, ako i primeraným zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Bral pritom do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradá. Tak vyrátal aj dlžné výživné zvlášť na bežné výživné, dlh vyrátal rozdielom medzi zvýšeným výživným 180 eur x 9, od ktorej sumy odrátal 1.620 eur, odrátal čo zaplatil 1.350 eur, t. j. 150 eur x 9, nedoplatok na bežnom je teda 270 eur a na tvorbu úspor 630 eur, čo je 70 x 9, od ktorej sumy odrátal 540 eur, ktorú zaplatil 60 x 9 mesiacov, teda nedoplatok je 90 eur. Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. povolil splácať v mesačných splátkach bežné výživné po 10 eur a na tvorbu úspor po 5 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

V časti vrátenia preddavku zaplateného za znalečné v zmysle ust. § 141 ods. 1 O. s. p. rozhodol súd o vrátení 85,66 eur, keď preddavok otec zaplatil v sume 300 eur a matka takisto   v   sume   300   eur   a   v   zmysle   uznesenia   12P/18/2011-109   zo   dňa   14.   10.   2012 a 12P/18/2011-193   zo   dňa   26.   03.   2013   bolo   rozhodované   o   spotrebovaní   preddavku u každého vo výške 214,34 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p....

V doplnení odvolania poukázala matka, že takto upravený nanovo styk je spôsobilý ohroziť   maloletú na zdraví,   pretože pre dieťa predstavuje   neúmernú   záťaž   po   všetkých stránkach,   že   takáto   úprava   styku   môže   ohroziť   školské   výsledky   maloletej,   že   dieťa na stretávanie   prejavuje   značnú   nechuť,   prejavuje   plačom   a   protestom,   a   to   hlavne z dôvodu, že sa cíti byť preťažené. Považuje za nesprávny rozsudok z toho dôvodu, že podľa § 118 ods. 2 O. s. p. sudkyňa oznámila, že rozšírenie styku uprostred týždňa je neprijateľné a úpravu na stredu a piatok považuje za veľmi nesprávnu, pretože maloletá nebude mať žiaden čas ani dostatok priestoru na prípravu do školy na nasledujúci deň....

Na odvolacom pojednávaní   boli   vypočutí účastníci konania,   matka,   otec,   kolízny opatrovník a ich zástupcovia....

V   rámci   prípravy   odvolacieho   pojednávania   si   doplnil   odvolací   súd   potvrdenia o príjme   rodičov   za   obdobia,   ktoré   neboli   zisťované   súdom   prvého   stupňa.   Takto   bolo zistené po doplnení zárobku na matku, že celkový priemerný zárobok za 8 mesiacov za rok 2013   je   514   eur.   U   otca   od   januára   do   júla   v   roku   2013   je   priemerný   čistý   zárobok 1.329 eur a opätovne bol zaslaný zárobok za rok 2012, keď priemerný čistý zárobok bol zistený vo výške 1.544 eur....

Na základe takto doplneného dokazovania odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v častiach úpravy styku počas párneho kalendárneho týždňa v roku od piatku od 16.tej do nedele do 16.tej hodiny je správne, pretože tento pravidelný styk je v záujme maloletej vzhľadom na rozsah úpravy počas víkendu, na čas na prípravu do školy, styk s otcom je potrebný vzhľadom na upevnenie vzťahov medzi otcom a dcérou, celkový vývin osobnosti   maloletej.   Matka   má   na   styk   dcéru   riadne   pripraviť,   vysvetliť   jej   situáciu   v rodine, tak ako súd prvého stupňa už uviedol, aj keď bolo konštatované, že pri začiatku styku dcéra je plačlivá, vyplýva to len z j ej aktuálneho prispôsobenia sa danej situácii atak, ako otec uvádzal, ukľudňuje sa už v priebehu cesty autom. Je zhovorčivá a rada s otcom potom už komunikuje. Počas styku je potrebné, aby sa otec dcére venoval, sledoval jej záujem, aby sa počas tohto obdobia, keď je s maloletou, rozvíjala jej osobnosť, aby mohol vplývať na jej vývoj. Preto je tiež vhodné, aby sa aj rodičia dohodli o školskej príprave maloletej u otca, aby vyskúšali, akým spôsobom by sa maloletá mohla na prípravu do školy u otca zvládať doma, nemusela by sa zo začiatku sa pripravovať všetky vyučovacie hodiny a mohli by si rozdeliť prípravu s matkou počas piatku a potom by sa mohla pripravovať vo zvyšku cez víkend u otca. Takto upravený styk počas víkendu preto odvolací súd správnymi dôvodmi v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., na ktoré odkazuje, potvrdil v plnom rozsahu. Takisto sa to týka aj úpravy styku počas prázdnin a sviatkov. Ak mala matka výhrady v úprave styku počas tohto obdobia končiaceho sa o 19. tej hodine, tak treba uviesť, že sú to obdobia pokoja dieťaťa, nie školskej prípravy. Na školu sa môže pripraviť pred stykom a plne sa môže potom venovať chvíľam voľna, ktoré môže stráviť so svojím otcom. Takisto odvolací súd pripomína,   že v tomto   období sa môže zrealizovať čiastočná príprava na vyúčtovanie tak, ako by to bolo aj cez víkendové stretávanie sa s otcom a je len na oboch rodičoch, aby si mohli túto prípravu na vyučovanie buď rozdeliť medzi sebou alebo úplne postupne už preniesť v čase stretávania sa s otcom aj počas týchto sviatkov a prázdnin na otcovi, ktorý je ochotný sa podieľať na tejto príprave do školy s maloletou V. V týchto častiach   bolo   preto   vecne   správne   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   aj   v   Časti   určenia povinností matky a otca počas styku potvrdené podľa ust. §219 O. s. p.

Pokiaľ sa jedná o úpravu styku počas týždňa v stredu, odvolací súd je takisto toho názoru,   že   čo   i   len   najmenšia   časová   úprava   styku   počas   pracovného   týždňa   presne v týždeň, keď nie je upravený styk počas víkendu, je len na prospech maloletej a je v jej záujme upevňovania si vzťahu s druhým rodičom, u ktorého nie je vo výchove a práve frekvencia   dvojtýždňových   stretávaní   by   týmto   krátkym   časovým   rozpätím   mohla   byť prelomená práve úpravou, styku cez pracovný deň v týždni. Odvolací súd preto, čo sa týka základu   úpravy   styku   počas   tohto   dňa,   sa   stotožnil   s   názorom   súdu   prvého   stupňa, poukazuje na správne dôvody (§ 219O ods. 2 O. s. p.), ale koniec úpravy styku prispôsobil požiadavke matky, ktorá sa pripravuje s dcérou na ďalší deň na vyučovanie od 16.30, aby nebol   styk   do   17.   tej   hodiny,   kedy   by   sa   maloletá   nemohla   pripraviť   riadne   do   školy a nemohla by stihnúť osobnú hygienu na večer a všetky ďalšie večerné povinnosti Tak so súhlasom otca bol tento čas vymedzený s ukončením styku na 16.30. Preto v tejto časti v zmysle ust. § 220 O. s. p. bolo zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Čo sa týka celkového rozšírenia styku, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého   stupňa,   ktorý   vychádza   zo   záverov   znaleckého   posudku   znalkyne   vzhľadom na skúmaný vzťah otca s maloletou, s ohľadom na vhodnosť úpravy a rozšírenia na vek dieťaťa, na charakterové a osobnostné črty otca, ako aj na záujmy a potreby maloletej. V plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa pri rozšírení styku a tým aj zamietnutím návrhu matky na zúženie styku (§ 212 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ sa jedná o výživné, doplnením zárobkových a majetkových pomerov, neboli zistené odchylnosti podkladov a rozhodujúcich skutočností pre novú úpravu výživného pre maloletú V.,   pretože   podľa   terajšieho   a   priemerného   zárobku   oboch   rodičov,   ako   aj   ostatného príjmu, ktorý nebol iným spôsobom preukázaný, než daňovým priznaním a predložením dohody   o platení   prenájmu   predmetného   bytu   otcovi,   je   odvolací   súd   za   to,   že   nanovo upravené   výživné   odzrkadľuje   zmenu   pomerov   na   strane   maloletej,   jej   nástupom do základnej školy a zároveň odzrkadľuje možnosti a schopnosti otca platiť takto vyššie výživné. Preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdené s poukazom na správne dôvody súdu I. stupňa v tejto časti.“

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom...

Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom   súdnej   ochrany   podľa   dohovoru   (II.   ÚS   71/97).   Z   uvedeného   dôvodu   preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani   právne   názory   všeobecného   súdu,   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky.   Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách.   Posúdenie   veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak   by   závery,   ktorými   sa   všeobecný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   riadil,   boli   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   výrok   rozhodnutia   krajského   súdu,   ktorému predchádzalo rozhodnutie okresného súdu, je nesprávny. Porušenie svojich práv vidí najmä v nedostatku „riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia“ vzhľadom na dôkaznú situáciu týkajúcu sa na rozšírenie úpravy styku otca s mal. V. K. a na ustálenie výšky výživného otca na mal. V. vo vzťahu ku skutočnej výške príjmu otca, a tiež vo „vnútornej protirečivosti jednotlivých častí odôvodnenia, keď aj odvolací súd si uvedomuje zvýšenú záťaž mal. V. K. v súvislosti s nástupom do 1. a 2. ročníka základnej školy, no napriek tomu rozhoduje o ďalšom rozšírení úpravy styku s otcom a tým o ďalšom zvýšení záťaže pre mal. V. K.“.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je   aj   právo   účastníka   konania   na   také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia   však   neznamená,   že   na   každý   argument   sťažovateľa   je   súd   povinný   dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so   zreteľom   na   konkrétny   prípad   (napr.   Georgidias   v.   Grécko   z   29.   5.   1997,   Recueil III/1997).

Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne, jasne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,   prečo   nevykonal i   ďalšie   dôkazy   a posúdi   zistený   skutkový   stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Toto   zákonné   ustanovenie   je   potrebné   z   hľadiska   práva   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. 1. 1999, bod 26) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti   sa   môže meniť podľa   povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z citovaných článkov ústavy a dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01, IV. ÚS 182/09).

Ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, pričom konštatuje, že závery tohto súdu (aj v kontexte s rozsudkom okresného súdu) sú úplné a presvedčivé. Krajský   súd   sa   dostatočným   spôsobom   vysporiadal   so   všetkými   dôvodmi   odvolania a dostatočne reagoval aj na námietky sťažovateľky. Rozsudok krajského súdu nevykazuje známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľka s týmito závermi nestotožňuje, nemôže sama osebe znamenať porušenie ňou označených práv.

Keďže   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   zásahu   do   základného   práva   a práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu nemohlo dôjsť, odmietol sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014