znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 302/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom S. pod sp. zn. 400-1566/2007, resp. sp. zn. 400-620/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2009 doručená sťažnosť J. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní vedenom Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) pod sp. zn. 400-1566/2007,   resp.   sp.   zn.   400-620/2009.   Sťažnosť   bola   odovzdaná   na   poštovú   prepravu 20. júla 2009.

Zo   sťažnosti   a z priložených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   sťažovateľ   5.   júna a 25. júna 2007   požiadal   S. o opätovné   preskúmanie a prehodnotenie   rozhodnutia   Ú.   K. a o okamžité doplatenie podpory v nezamestnanosti. Z oznámenia S. sp. zn. 400-1566/2007 zo 4. júla 2007 vyplynulo, že nárok sťažovateľa na doplatenie podpory v nezamestnanosti zanikol uplynutím trojročnej lehoty. Sťažovateľ potom požiadal, aby o uplatnenom nároku bolo vydané S. rozhodnutie. Následne rozhodnutím S. sp. zn. 400-620/2009 z 9. marca 2009 bolo vyslovené, že nemá nárok na dodatočné poskytnutie podpory v nezamestnanosti za obdobie od 6. augusta do 5. novembra 1997, keďže tento nárok zanikol uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Na základe odvolania sťažovateľa rozhodnutím S., B., sp. zn. 232-811/2009   z 18.   mája   2009,   ktoré   mu   bolo   doručené   25.   mája   2009,   bolo   odvolanie zamietnuté a rozhodnutie S. potvrdené, a to na základe totožných dôvodov.

Podľa názoru sťažovateľa S. konala so zbytočnými prieťahmi, resp. v neprimeranej lehote,   čím   porušila   ním   označené   práva   podľa   ústavy,   listiny   a dohovoru.   Lehota, počas ktorej   boli   žiadosti   sťažovateľa   S.   preskúmavané,   je   zjavne   neprimeraná,   keďže konanie   o sťažovateľových   žiadostiach   trvalo   až   dvadsaťtri   mesiacov,   pričom   nešlo o náročnú   vec   ani   z hľadiska   skutkového,   ale   ani   z hľadiska   právneho.   Sťažovateľ   ako účastník   konania   svojím   správaním   nijako   neprispel   k zbytočnému   predĺženiu   konania. S. bola   vo   veci   nečinná   od   podania   žiadosti   až   do   rozhodnutia   9.   marca   2009,   teda dvadsaťdva mesiacov. Hoci najprv sťažovateľovi oznámila, že jeho nárok zanikol, len po uplynutí dvoch rokov od tohto oznámenia vydala vo veci aj rozhodnutie, aj to len na základe žiadosti sťažovateľa o doručenie rozhodnutia.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy,   listiny   a dohovoru   v konaní   vedenom   S.   pod   sp.   zn.   400-1566/2007, resp. sp. zn. 400-620/2009. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €. Napokon žiada aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom s tým, aby S. bolo uložené uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť je oneskorene podaná.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého S. konala vo veci jeho žiadosti   o doplatenie   podpory   v nezamestnanosti   so   zbytočnými   prieťahmi,   resp. v neprimeranej   lehote.   Takúto   skutočnosť   treba   považovať   za   iný   zásah   do   základného práva   v zmysle   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Zásah   trval   až   dovtedy,   kým   S. nevydala rozhodnutie sp. zn. 400-620/2009 z 9. marca 2009, pričom pre počítanie zákonnej dvojmesačnej lehoty je podstatné, kedy sa sťažovateľ o ukončení zásahu dozvedel. K tomu došlo doručením rozhodnutia. Ústavný súd nemá k dispozícii presnú informáciu o tom, kedy bolo   uvedené   rozhodnutie   S.   sťažovateľovi   doručené.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že o odvolaní sťažovateľa rozhodovala ako nadriadená zložka S., B., 18. mája 2009, je zrejmé, že k doručeniu prvostupňového rozhodnutia muselo dôjsť pred 18. májom 2009. Aj keby to bolo až 17. mája 2009, posledným dňom zákonnej lehoty by bol 17. júl 2009 pripadajúci na pracovný   piatok.   Sťažnosť   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   20.   júla   2009   je   preto oneskorene podaná.

Odhliadnuc od uvedeného treba povedať, že nie je ani v právomoci ústavného súdu o podanej sťažnosti rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z ustanovenia § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (piata časť štvrtá hlava) vyplýva, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Možno   urobiť   záver,   že   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam sťažovateľa   podľa   ústavy,   listiny   a dohovoru   mal   všeobecný   súd   v rámci   konania   proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Tým je zároveň vylúčená vo veci právomoc ústavného súdu.

Napokon pre informáciu sťažovateľa ústavný súd uvádza, že rozhoduje o porušení základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   iba   v prípadoch,   keď   k týmto zbytočným   prieťahom   dochádza   v konaniach   pred   všeobecnými   súdmi,   nie   teda   pred orgánmi verejnej správy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009