SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 301/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A.J.P. PETRUSspol. s r. o., Drobného 22, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Arendackým,Železničiarska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základnýchpráv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 221/2014-77 z 8. októbra 2014a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r. o.,   o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára2015   doručená   sťažnosť (opravená   podaním z 23. januára   2015) obchodnej spoločnostiA.J.P. PETRUS spol. s r. o., Drobného 22, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo vecinamietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalejlen „krajský súd“) č. k. 18 CoE 221/2014-77 z 8. októbra 2014, ktorou žiada vydať nález„o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. 10. 2014 č. k. 18 CoE 221/2014 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie“.

Ako vyplynulo zo sťažnosti a k nej pripojených príloh, sťažovateľka je ako oprávnenáúčastníčkou   exekučného   konania   vedeného   proti   povinnému   Stavebné   bytové   družstvoTrenčianska (ďalej len „povinný“) pred Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresnýsúd“) pod sp. zn. 55 Er 2027/2008. Po tom, čo okresný súd poverením č. 5102 061319 z 3.decembra 2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského(ďalej len „súdny exekútor“), požiadal povinný o povolenie čiastočného odkladu exekúcie,o ktorom okresný súd rozhodol uznesením č. k. 55 Er 2027/2008-31 z 29. júna 2010 tak, žepovolil odklad exekúcie predajom pozemku parc. č. zastavané plochy a nádvoria ovýmere 213 m2 a parc. č. ostatné plochy o výmere 37 m2 zapísaných na pre k. ú. (ďalej len „pozemky“) v spoluvlastníckom podiele1841375/2647529 do právoplatného skončenia konaní vedených na okresnom súde podspisovými   značkami:   6   C   60/2010,   51   C   62/2010,   10   C   59/2010,   14 C   60/2010,6 C 59/2010, 10 C 37/2010, 17 C 61/2010, 13 C 60/2010, 45 C 62/2010, 58 C 65/2010,18 C   61/2010,   58   C   63/2010,   9   C   61/2010,   50   C   61/2010,   8 C 60/2010,   7 C 60/2010,19 C 26/2010, 21 C 50/2010, 9 C 66/2010, 52 C 67/2010, 21 C 54/2010, 58 C 67/2010,52 C 60/2010, 10 C 62/2010, 6 C 67/2010, 58 C 60/2010, 20 C 62/2010 a 51 C 75/2010.Toto   rozhodnutie   okresný   súd   odôvodnil   zistením,   podľa   ktorého   na   výpise   z pre obec, k. ú., je zapísanáobmedzujúca poznámka, a to predbežné opatrenie – zákaz predať, previesť v celosti, zriadiťzáložné právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemkom podľa uznesenia okresnéhosúdu č. k. 25 Cb 156/05-36 zo 4. októbra 2005. Okresný súd ďalej zistil, že predbežnéopatrenie bolo vydané aj v konaniach vedených pod spisovými značkami: 6 C 60/2010,14 C 60/2010, 6 C 59/2010, 12 C 37/2010, 17 C 61/2010, 13 C 60/2010, 50 C 61/2010,6 C 67/2010 a 20 C 62/2010. Konania uvedené vo výroku uznesenia č. k. 55 Er 2027/2008-31   z   29.   júna   2010   sú   konaniami   o   určovacích   žalobách   vlastníkov   bytov   o   určeniespoluvlastníckych   podielov   na   pozemkoch.   Okresný   súd   právne   odôvodnil   svojerozhodnutie   ustanovením   §   56   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmenea doplnení ďalších zákonov, podľa ktorého aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie,ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, a ustanovením § 134 ods. 2 Exekučnéhoporiadku,   podľa   ktorého   exekúciu   predajom   nehnuteľnosti   nemožno   vykonať,   ak   jepovinnému   v konaní   o   určenie   vlastníctva   podľa   osobitného   predpisu   [§   80   písm.   c)Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] vykonateľným predbežným opatrenímuložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej.

Na   odvolanie   sťažovateľky   krajský   súd   uznesením   č.   k.   18   CoE   666/2010-44z 28. októbra 2011 zmenil uznesenie okresného súdu č. k. 55 Er 2027/2008-31 z 29. júna2010   tak,   že   odklad   exekúcie   predajom   pozemkov   v   spoluvlastníckom   podiele1841375/2647529   sa   povoľuje   do   zániku   alebo   zrušenia   predbežného   opatrenia   podľauznesenia okresného súdu č. k. 25 Cb 156/05-36 zo 4. októbra 2005 a do zániku a zrušeniaďalších vydaných predbežných opatrení v konaniach vedených pred okresným súdom podspisovými   značkami:   6   C   60/2010,   14   C   60/2010,   6   C   59/2010,   12   C   37/2010,17 C 61/2010, 13 C 60/2010, 50 C 61/2010, 6 C 67/2010 a 20 C 62/2010.

Sťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyššísúd Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením   sp. zn. 4 Cdo 69/2012z 25. februára   2014   tak,   že   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   18   CoE   666/2010-44z 28. októbra 2011 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutienajvyšší súd odôvodnil v podstate tým, že z rozhodnutia krajského súdu nemožno zistiť,z ktorého z dôvodov podľa § 57 Exekučného poriadku a prečo možno očakávať, že exekúciabude zastavená, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu. Najvyšší súdzároveň   uviedol   vo   vzťahu   k   ustanoveniu   §   134   ods.   2   Exekučného   poriadku,   že   totoustanovenie   nie   je   dôvodom   zastavenia   ani   odkladu   exekúcie,   pretože   priamo   totoustanovenie   bez   potreby   súdneho   rozhodnutia   bráni   (zakazuje)   súdnemu   exekútorovivo výkone   exekúcie   predajom   nehnuteľnosti   pokračovať,   ak   je   vydané   vykonateľnépredbežné opatrenie, ktorým je uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho právak nehnuteľnosti. Pokračovať v exekúcii predajom takejto nehnuteľnosti je potom možnépo zániku alebo zrušení takéhoto predbežného opatrenia.

Krajský   súd   vo   veci   znova   rozhodol   uznesením   č.   k.   18   CoE   221/2014-77z 8. októbra 2014 a zmenil uznesenie okresného súdu č. k. 55 Er 2027/2008-31 z 29. júna2010   tak,   že   odklad   exekúcie   predajom   pozemkov   v   spoluvlastníckom   podiele1841375/2647529   sa   povoľuje   do   zániku   alebo   zrušenia   predbežného   opatrenia   podľauznesenia okresného súdu č. k. 25 Cb 156/05-36 zo 4. októbra 2005 a do zániku a zrušeniaďalších vydaných predbežných opatrení v konaniach vedených pred okresným súdom podspisovými značkami: 14 C 60/2010, 12 C 37/2010, 50 C 61/2010 a 20 C 62/2010.

Uznesenie krajského súdu č. k. 18 CoE 221/2014-77 z 8. októbra 2014 nadobudloprávoplatnosť 13. novembra 2014.

Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu smerujúcu proti tomuto uzneseniukrajského   súdu,   ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20ods.   1   ústavy,   odôvodnila   tým,   že   krajský   súd   postupoval   v   rozpore   s Exekučnýmporiadkom, a to z dôvodu, že predbežné opatrenie okresného súdu č. k. 25 Cb 156/05-36zo 4. októbra 2005 bolo vydané nie v konaní o určenie vlastníckeho práva, ale v konanío zaplatenie peňažnej sumy, v dôsledku čoho § 134 ods. 2 Exekučného poriadku nie jeaplikovateľný. Toto ustanovenie Exekučného poriadku navyše zakazuje vykonať exekúciuiba predajom tej nehnuteľnosti, ktorej sa predbežné opatrenie týka, t. j. v tomto prípade ibaspoluvlastníckeho podielu, vo vzťahu ku ktorému sa má vlastnícke právo určiť. Krajský súdnevzal   do   úvahy,   že   konanie   vo   veci   vedenej   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn.12 C 37/2010 bolo zastavené ešte v roku 2011 a vo veciach sp. zn. 50 C 61/2010 a sp. zn.20 C   62/2010   predbežné   opatrenie   vydané   nebolo.   Navyše,   ustanovenie   §   134   ods.   2Exekučného poriadku neoprávňuje súd povoliť odklad exekúcie, pretože exekúciu možnoodložiť iba v prípadoch uvedených v § 56 Exekučného poriadku a pokiaľ ide o možnosťpovoliť odklad exekúcie pre prípad, že možno očakávať, že bude zastavená, musí byť zasazrejmé, z akého dôvodu má byť zastavená. Pokiaľ krajský súd uvažoval o tom, že možnoočakávať zastavenie exekúcie s ohľadom na to, že exekúcia postihuje vec, na ktorú mániekto   právo   exekúciu   nepripúšťajúce   [§   56   ods.   2   v   spojení   s § 57   ods.   1   písm.   e)Exekučného poriadku], tento jeho názor neobstojí, pretože prebiehajúce určovacie konaniasa   týkajú   iba   malej   časti   spoluvlastníckeho   podielu   povinného   na   pozemkoch.   Navyšezmena vlastníctva nehnuteľnosti, na ktorej už viazne záložné exekučné právo (ku ktorej byteoreticky mohli viesť prebiehajúce súdne určovacie konania), nemá na možnosť vedeniaexekúcie   predajom   nehnuteľnosti   žiaden   vplyv.   Samotné   určovacie   žaloby   považujesťažovateľka za nedôvodné, a to aj s poukazom na rozhodnutie v jednej z týchto vecí (sp. zn.58   C   60/2010).   Nakoniec   sťažovateľka   poukázala   aj   na   to,   že   krajský   súd   sa   nijakonezaoberal   porovnaním   dôsledkov   povolenia   odkladu   exekúcie   pre   sťažovateľkua nepovolenia odkladu exekúcie pre povinného, hoci tak bol povinný urobiť. Z tohto dôvodupovažuje rozhodnutie krajského súdu za arbitrárne.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy,   aknamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzioznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia aleboprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretožeuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vysloveniaporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.36   ods.   1   listiny,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   azákladného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy uznesením krajskéhosúdu č. k. 18 CoE 221/2014-77 z 8. októbra 2014 s odôvodnením, podľa ktorého je totorozhodnutie arbitrárne, je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnomzistení skutkového stavu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom nainom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpores právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konaniepodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na takéodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetkyprávne   a   skutkovo   relevantné   otázky   súvisiace   s   predmetom   súdnej   ochrany,   t.   j.s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí daťodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vecpodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutiabez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pretoodôvodnenie   rozhodnutia   všeobecného   súdu,   ktoré   stručne   a   jasne   objasní   skutkovýa právny   základ   rozhodnutia,   postačuje   na   záver   o   tom,   že   z   tohto   aspektu   je   plnerealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Krajský súd uznesenie č. k. 18 CoE 221/2014-77 z 8. októbra 2014 odôvodnil takto:«Krajský   súd   v   Bratislave,   ako   súd   odvolací   (§   10   ods.   1   OSP)   prejednal   vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2   OSP   a   dospel   k   záveru,   že   pri   rozhodnutí   súdu   prvého   stupňa   nie   sú   splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zrušenie.

Z   predložených   dokladov   v   exekučnom   spise   je   nesporné,   že   súdny   exekútor JUDr. Boris   Sobolovský   (ďalej   len   „súdny   exekútor“)   žiadosťou   doručenou   Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „prvostupňový súd“) 24. novembra 2008 požiadal o udelenie poverenia   na   vykonanie   exekúcie   podľa   §   44   zákona   č.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ex. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 21.02.2008 pod č. k. 25Cb 82/2004-168.

Exekučný súd poverením z 03.12.2008, číslo 5102 061319 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu.

Povinný   podal   návrh   na   čiastočný   odklad   exekúcie   proti   majetku   povinného identifikovaného ako parc. č. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2a parc.   č. -   ostatné   plochy   o   výmere   37   m2 zapísané   na, v spoluvlastníckom   podiele   1841375/2647529   až   do   právoplatného   rozhodnutia   súdu o jednotlivých   návrhoch   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   vyššie   uvedeným   pozemkom. Predmetné pozemky sa nachádzajú pod stavbou, zapísanej na Správa katastra, k. ú.. Tieto pozemky povinný ešte v roku 2005 viacerými zmluvami previedol spolu s vlastníctvom   jednotlivých   bytov   s   tým,   že   vlastníkmi   jednotlivých   spoluvlastníckych podielov k predmetným pozemkom sa mali stať vlastníci samotných bytov v tomto bytovom dome, pričom ich spoluvlastnícky podiel na týchto pozemkoch bol určený v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Keďže   Správa   katastra nerozhodla   o   návrhoch   na   vklad   vlastníckeho práva k predmetným spoluvlastníckym podielom jednotlivých vlastníkov bytov, títo podali na Okresnom súde Bratislava II dvadsaťdeväť (29) návrhov na určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným pozemkom.

Povinný mal za to, že vzhľadom k prebiehajúcim súdnym konaniam, ako aj v záujme predchádzania eventuálnym škodám v prípade kladného rozhodnutia súdu o predmetných vlastníckych žalobách dôjde následne k čiastočnému zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. e) Ex. poriadku.

Podľa § 56 ods. 1 Ex. poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie,   ak   sa   povinný   bez   svojej   viny   ocitol   prechodne   v   takom   postavení,   že   by neodkladná   exekúcia   mohla   mať   pre   neho   alebo   pre   príslušníkov   jeho   rodiny   zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 2 Ex. poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Povolenie odkladu exekúcie podľa citovaného zákonného ustanovenia predpokladá takú   existenciu   okolností,   z   ktorých   vyplýva,   že   možno   dôvodne   očakávať   zastavenie exekúcie, teda by malo byť dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie, či už súdne alebo iné, ktorého   výsledkom môže   byť rozhodnutie, resp. právna skutočnosť   spôsobujúca,   či vedúca k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 Ex. poriadku exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie,   ktoré   je   podkladom   na   vykonanie   exekúcie,   bolo   po   začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia   postihuje   veci   alebo   práva,   ktoré   sú   vylúčené   z   exekúcie   alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu   súd   vyhlásil   za   neprípustnú,   pretože   je   tu   iný   dôvod,   pre   ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený   nezaplatí   súdny   poplatok   za   vydanie   poverenia   na   vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

Podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 3 Ex. poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti   alebo   ak   sa   exekúcia   vykonala   v   širšom   rozsahu,   než   stačí   na   uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Súd pri posudzovaní predpokladov na odklad exekúcie z tohto dôvodu, v podstate iba posudzuje pravdepodobnosť toho, či v krátkej budúcnosti môže dôjsť k naplneniu niektorých z dôvodov uvedených v § 57 Ex. poriadku na zastavenie exekúcie. V čase rozhodovania teda nie je tento dôvod naplnený, len možno dôvodne očakávať, že sa tak stane. Odklad exekúcie má svoj dopad aj na samostatnú činnosť exekútora. V dobe, pokiaľ odklad trvá, môže vykonávať iba činnosť, ktorá smeruje k zabezpečeniu majetku povinného. Vo všeobecnosti pod zabezpečením majetku povinného je treba rozumieť všetky úkony, ktoré zabránia tomu, aby nedochádzalo k zmenšovaniu majetku povinného, a to majetku, ktorý môže v budúcností byť predmetom exekúcie. Týmito úkonmi však nemôže dôjsť k zmareniu alebo ohrozeniu dôvodov, ktoré viedli súd k vydaniu rozhodnutia o odklade exekúcie.

Odvolací súd zistil, že povinný v návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. poriadku sa odvolával aj na ust. § 57 ods. 1 písm. e) Ex. poriadku, že v prípade kladného rozhodnutia o predmetných vlastníckych žalobách dôjde následne k čiastočnému zastaveniu exekúcie   v   zmysle   §   57   ods.   1   písm.   e)   Ex.   poriadku   z   dôvodu,   že   bude   právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55). Odvolací súd má za to, že predpokladom pre postup podľa tohto ustanovenia je právoplatné rozhodnutie vydané v sporovom konaní, podľa ktorého exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu. Aj v tomto prípade obdobne ako pri ust. § 57 ods. 1 písm. d) Ex. poriadku nedôjde spravidla k zastaveniu celej exekúcie, ale iba v časti postihujúcej vec alebo právo, ktorého sa týka právoplatné rozhodnutie o vylúčení veci   alebo   práva   z   exekúcie,   iné   spôsoby,   či   majetkové   práva   nie   sú   a   nebudú   týmto rozhodnutím dotknuté.

Odvolací   súd   má   za   to,   že   ak   by   súd   o   odklade   nerozhodol,   mohlo   by   to   mať nepriaznivé účinky voči tretím osobám, v súčasnosti si uplatňujúcim svoje spoluvlastnícke právo k exekvovaným pozemkom.

Na druhej stane, ak by súd čiastočný odklad exekúcie povolil, zamedzí sa týmto účinkom ako aj vzniku škody jednak na strane navrhovateľov žalôb na určenie vlastníckeho práva, ako aj na strane prípadných vydražiteľov predmetných pozemkov.

V čase rozhodovania o odklade teda možno len dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená, pričom prirodzene odklad exekúcie má svoj dopad aj na činnosť exekútora, ktorý v dobe, pokiaľ odklad trvá, môže vykonávať iba exekučnú činnosť voči ostatnému majetku povinného.

Podľa § 134 ods. 2 EP, exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému   v   konaní   o   určenie   vlastníctva,   podľa   osobitného   predpisu,   vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej, ale i k jej súčastiam a príslušenstvu.

Odvolací   súd   zistil   z   čiastočného   výpisu   z,   že   ako obmedzujúca poznámka je uvedené predbežné opatrenie - zákaz predať, previesť v celosti, zriadiť záložné právo zodpovedajúce vecnému bremenu na nehnuteľnosti: parc. č.

-ostatné plochy o výmere 37 m2 a parc. č. - ostatné plochy o výmere 213 m2 podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava II pod č. 25Cb 156/2005-36 z 04.10.2005. Taktiež bolo   zistené,   že   v   konaniach   vedených   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 6C 60/2010,   14C   60/2010,   6C   59/2010,   12C   37/2010,   17C   61/2010,   13C   60/2010, 50C 61/2010, 6C 67/2010, 20C 62/2010 boli vydané pozitívne predbežné opatrenia. Podľa § 77 ods. 1, 2, 3 OSP predbežné opatrenie zanikne ak - a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Na prípis krajského súdu zo dňa 28. 05. 2014 a 15. 07. 2014 prvostupňový súd oznámil,   že   konania   vedené   pod   sp.   zn.   6C/20/2010,   51C/52/2010,   10C/59/2010, 6C/59/2010,   10C/37/2010,   17C/61/2010,   13C/60/2010,   58C/65/2010,   58C/63/2010, 7C/60/2010,   21C/50/2010,   52C/67/2010,   21C/54/2010,   58C/67/2010,   10C/62/2010, 6C/67/2010,   58C/60/2010,   51C/75/2010   sú   právoplatne   skončené.   Spisy   20C/62/2010, 52C/60/2010,   8C/60/2010   sú   dané   na   termín   pojednávania,   spisy   sa   nachádzajú   na Najvyššom súde z dôvodu dovolania: 45C/62/2010, 18C/61/2010, 19C/26/2010 prerušené do   skončenia   25Cb/204/2005,   50C/61/2010   rozhodovanie   o   nepripustení   vedľajšieho účastníka, 14C/60/2010 doručovanie uznesenia Krajského súdu, 9C/61/2010 a 9C/66/2010 oddelenie prevzala nová sudkyňa JUDr. Priečinská 06.05.2014.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 OSP zmenil tak, že na rozdiel od odvolaním napadnutého rozhodnutia, povolil odklad exekúcie predajom pozemkov identifikovaného vo výroku tohto uznesenia do zániku alebo zrušenia predbežných opatrení vydaných v konaniach vypísaných vo výroku tohto   uznesenia.   Vo   všetkých   konaniach   na   ktoré   sa   vo   svojom   rozhodnutí   odvolával prvostupňový   súd,   neboli   vydané   predbežné   opatrenia   a   tieto   konania   preto   nemohli privodiť obmedzenie viesť exekúciu.»

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozhodnutia krajskéhosúdu dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právnea skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľkanastolila. Vysvetlil, z akého dôvodu dospel k záveru o tom, že je dôvod povoliť odkladexekúcie, zohľadniac pri tom aj obsah predchádzajúceho rozhodnutia dovolacieho súdu.Krajský súd neponechal bez povšimnutia odvolacie argumenty sťažovateľky, ktoré mali prevec   podstatný   význam.   Odôvodnenie   jeho   rozhodnutia   preto   spĺňa   všetky   požiadavkyvyplývajúce   zo   základného   práva   na   súdnu   ochranu   a   spravodlivý   proces   vo   vzťahuk odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Pokiaľ   ide   o   námietku   nesprávnych   skutkových   a   právnych   záverov   v   uzneseníkrajského   súdu,   ústavný   súd   po   preskúmaní   uznesenia   krajského   súdu   argumentáciusťažovateľky   nevyhodnotil   ako   spôsobilú   spochybniť   ústavnú   udržateľnosť   záverovkrajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistenía hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvodna zásah   ústavného   súdu   do   namietaného   uznesenia   v   súlade   s   jeho   právomocamiustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzované uzneseniekrajského súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmomomyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené. Krajský súd sadostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a učinil ústavne udržateľnézávery.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačujena prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čohovyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názoromúčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   uzatvára,   že   nezistil   možnosťporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny ani čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesenímnajvyššieho súdu ani uznesením krajského súdu, preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) uznesením krajského súdu odmietolz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľkanamieta   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy,   je   len   nevyhnutnýmdôsledkom   vyplývajúcim   zo   vzájomného   vzťahu   medzi   právami   hmotno-právnehocharakteru a ústavnoprocesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia (rovnakoIII. ÚS 316/2011).

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   krajský   súd   sa   pri   aplikácii   hmotnoprávnychustanovení nedopustil protiústavnosti a jeho postup a uznesenia sú založené na ústavnekonformnom výklade príslušných právnych predpisov. Ústavný súd preto odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celosti sa ústavný súd ďalšíminárokmi sťažovateľky nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015