znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 301/08-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   októbra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   I.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej   advokátkou Mgr. E.   Š.,   B.,   pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 239/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti I., a. s.,   B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 239/02   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   239/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti I., a. s., B., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti I., a. s., B., trovy konania v sume 6 732 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne advokátky Mgr. E. Š., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 9. septembra 2008 sp. zn. II. ÚS 301/08 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti I., a. s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 239/02.

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla: „Dňa   28.   04.   2000   podal   sťažovateľ   na   Krajský   súd   v   Trenčíne   žalobu o zaplatenie 8.299,72 USD s prísl. voči žalovanému: JUDr. M. K., trvalé bytom P., ČR. Dňa   30.   05.   2000   bola   z   dôvodu   nepríslušnosti   predmetná   právna   vec postúpená... Okresnému súdu Trenčín ako vecne príslušnému súdu, o čom bol sťažovateľ upovedomený listom zo dňa 05. 06. 2000. Predmetná právna vec dostala pridelenú na Okresnom súde Trenčín novú spisovú značku 17 Cb 366/00... Okresný súd Trenčín následne listom zo dňa 21. 10. 2002, doručeným dňa 15. 11. 2002 upovedomil sťažovateľa o postúpení spisu Okresnému súdu Bratislava I. Súdny spis tak opätovne dostal novú spisovú značku 31 Cb 239/02.

Na základe výzvy súdu zo dňa 03. 08. 2004, doručenej dňa 13. 09. 2004 sťažovateľ dňa 14. 09. 2004 uhradil súdny poplatok, o čom dňa 30. 09. 2004 oboznámil konajúci súd. Žalovaný dňa 12. 01. 2006 podal návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti a to Obvodnému súdu pre Prahu I v Českej republike. Najvyšší súd SR Uznesením zo dňa 30. 08. 2006 č. k. 6 Ndob 34/2006 rozhodol, že návrhu žalovaného nevyhovuje. Na základe predmetného rozhodnutia vec je momentálne v konaní na Okresnom súde Bratislava I. Do dnešného dňa ubehlo od podania žaloby viac ako 8 rokov a vec nebola meritórne vyriešená ani súdom prvého stupňa. Súdne   konanie   vedené   na   Okresnom   súde   v   Trenčíne   a   Okresnom   súde Bratislava I nespĺňajú podmienky na prerokovanie bez zbytočných prieťahov (článok 48 odsek 2 Ústavy SR), ani podmienky prerokovania a rozhodnutia veci v primeranom čase (článok 6 odsek 1 Dohovoru).“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo nato, aby jeho záležitosť bola prejednaná   v   primeranej   lehote,   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb 366/00   a   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 31 Cb 239/02 bolo porušené.

Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 31 Cb 239/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,-Sk (slovom dvestotisíc   slovenských   korún),   z   čoho   Okresný   súd   v   Trenčíne   je povinný   mu   vyplatiť 100.000,- Sk (slovom stotisíc slovenských korún) a Okresný súd Bratislava I je povinný mu   vyplatiť   100.000,-   Sk   (slovom stotisíc   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd v Trenčíne a Okresný súd Bratislava I sú povinné zaplatiť náhradu trov konania   na   účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   podľa záverečného vyčíslenia a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu sa k výzve v stanovenej lehote nevyjadrila.

Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 31 Cb 239/2002, ktorý si ústavný súd zadovážil, zistil takýto priebeh konania:

Dňa 2. decembra 2002 bol okresnému súdu z dôvodu miestnej príslušnosti doručený spis   Okresného   súdu   Trenčín   sp.   zn.   17   Cb   366/00   žalobkyne   (pred   ústavným   súdom sťažovateľka, pozn.), proti žalovanému JUDr. M. K. o 8 299, 72 USD s príslušenstvom, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 31 Cb 239/2002.

Dňa 3. augusta 2004 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku 18 710 Sk.

Dňa   16.   septembra   2004   žalobkyňa   zaplatila   súdny   poplatok   v sume   14   968   Sk s poukazom na právnu úpravu v čase podania žaloby.

Dňa   16.   marca   2005   konajúca   sudkyňa   oznámila   účastníkom,   že   predpokladaný termín pojednávania je 2. polrok roku 2005.

Dňa   22.   júna   2005   žalovaný   oznámil,   že   vzhľadom   na   jeho   pracovnú zaneprázdnenosť a pobyt v P. žiada termín pojednávania posunúť na začiatok roka 2006.Dňa 12. januára 2006 podal žalovaný návrh na postúpenie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Navrhol Obvodný súd Praha 1.

Dňa 11. apríla 2006 okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Dňa 1. júna 2006 žalovaný zaplatil súdny poplatok.Dňa 31. júla 2006 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu žalovaného.

Dňa   30.   augusta   2006   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   sp.   zn. 6 Ndob 34/2006 návrhu žalovaného nevyhovel (spis bol vrátený okresnému súdu 8. júna 2006).Dňa 20. februára 2007 žalovaný podal návrh na zastavenie konania. Dňa   27.   septembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 15. november 2007.

Dňa 12. októbra 2007 sa žalovaný vyjadril k žalobe.Dňa 14. novembra 2007 tlmočník doručil okresnému súdu úradné preklady listín.Dňa   15.   novembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito.

Dňa 21. novembra 2007 právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že optimálny termín na vypočutie žalovaného je 11. február 2008.

Dňa 14. decembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky doložila listinné dôkazy.Dňa 7. marca 2008 právny zástupca žalovaného oznámil, že jeho klient bude na Slovensku od 5. do 12. októbra 2008. Požiadal nariadiť termín pojednávania v tomto čase.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02), ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 31   Cb   239/02   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania je   nárok   na   vydanie   bezdôvodného   obohatenia   a náhrada škody. Agenda tohto druhu tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Vec z právneho hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Zo skutočnosti, že žalovaný pôsobí v zahraničí,   možno   však   v súvislosti   s   dokazovaním   pripustiť   istú   skutkovú   zložitosť. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil iné okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky,   táto   bola   v konaní   v celku   aktívna,   včas reagovala na výzvy konajúceho súdu. K prieťahom v konaní však čiastočne prispela aj sama tým, že súdny poplatok za návrh nezaplatila pri jeho podaní, ale urobila tak až na základe výzvy okresného súdu o dva roky po podaní návrhu. Na návrh sťažovateľa, ktorý požiadal o odročenie   pojednávania   nariadeného   na   11.   február   2008,   konajúca   sudkyňa   odročila pojednávanie na neurčito.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.

Z rozboru veci vyplýva, že konanie na okresnom súde prebieha od decembra 2002. Prvý úkon vo veci urobil okresný súd o 20 mesiacov, keď vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Do podania sťažnosti ústavnému súdu boli vo veci nariadené dve pojednávania. V merite veci však dosiaľ nebolo rozhodnuté. Spis sa síce dva mesiace nachádzal   na   Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky   z dôvodu   rozhodovania   o návrhu žalovaného na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, túto dobu však v kontexte doby trvania celého konania nemožno považovať za významnú.

Ústavný súd konštatuje, že v priebehu celého konania bola činnosť okresného súdu málo efektívna. Neefektívnosť činnosti okresného súdu spočíva aj v nedostatočnom využití poriadkových opatrení vo vzťahu k žalovanému.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a na   skutočnosť,   že   konanie na okresnom   súde   začalo   v roku   2002   a dosiaľ   nie   je   vo   veci   meritórne   rozhodnuté, konštatuje, že táto doba nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1   dohovoru.   Uvedené   okolnosti   sú dostatočné   na   to,   aby   oprávnili   ústavný   súd k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 239/2002 bolo porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal   [podobne   aj   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 239/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk voči okresnému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku jeho konania.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala 6 rokov na výsledok konania, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené. U sťažovateľky oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu   vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky, z princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany   základných   práv   sťažovateľky,   ako   aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk, ktoré je okresný súd   povinný   zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu   sťažovateľke,   je   primeraným zadosťučinením spojeným s porušením jej označených práv.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2007, ktorá predstavovala sumu 19 056 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 6 732 Sk z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby – jeden úkon 3 176 Sk (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   dvakrát   náhradu režijného paušálu za jeden úkon 190 Sk. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľky.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2008