SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 301/06-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Lubyho vo veci sťažnosti maloletej D. C. C., zastúpenej matkou M. C. C., obe bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. J. B., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cr 36/2003 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo mal. D. C. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cr 36/2003 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cr 36/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Maloletej D. C. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť k rukám jej zákonnej zástupkyne M. C. C., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť mal. D. C. C. trovy právneho zastúpenia 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jej advokátky JUDr. J. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. augusta 2006 doručené podanie mal. D. C. C., zastúpenej matkou M. C. C., obe bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. J. B., K., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednania jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práv podľa čl. 3 ods. 2 a čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 25 Cr 36/2003 o návrhu o určenie otcovstva.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Dňa 17. 04. 2003 podala matka sťažovateľky v mene sťažovateľky u odporcu návrh na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej D. C. C. Táto vec sa vedie u odporcu pod sp. zn. 25 Cr 36/2003.
Dňa 01. 12. 2005 odporca uznesením ustanovil sťažovateľke opatrovníka a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II.
Uznesením zo dňa 02. 12. 2005 odporca pribral do konania tlmočníčku, ktorej uložil vykonať preklad listín súvisiacich s dožiadaním z jazyka slovenského do jazyka španielskeho.
Dňom 04. 05. 2005 je označený text vyžiadania stanoviska, ktoré je adresované MS SR.
Listom zo dňa 18. 05. 2005 MS SR oznámilo, že na vykonanie dôkazov a doručovanie súdnych písomností do Peruánskej republiky neexistuje žiadny právny nástroj a že s Peruánskou republikou nemá Slovenská republika podpísanú žiadnu dvojstrannú ani mnohostrannú zmluvu, ktorá by stanovila podmienky spolupráce medzi justičnými orgánmi pričom s Peruánskou republikou nebola vyhlásená ani vzájomnosť. Predmetným listom MS SR odporcovi tiež oznámilo, že o zaslanie dožiadania pre príslušný súd v Peru by bolo možné požiadať cestou zastupiteľského úradu SR v pôsobnosti pre Peru.
Listom zo dňa 31. 01. 2006 odporca zaslal MS SR dožiadanie do cudziny určené pre príslušný súd v Peruánskej republike so žiadosťou, aby bolo sprostredkované dožiadanie o vykonanie dôkazu a doručenie písomnosti do cudziny a aby doklady a vybavené dožiadanie boli podpísanému súdu vrátené.
Uznesením zo dňa 31. 01. 2006 odporca priznal tlmočníčke odmenu za preklad z jazyka slovenského do jazyka španielskeho.
Na deň 28. 06. 2006 odporca nariadil termín pojednávania. Dňa 09. 05. 2006 podala matka sťažovateľky u predsedu Okresného súdu Košice II sťažnosť.
Dňa 04. 07. 2006 podala matka sťažovateľky žiadosť u predsedu Okresného súdu Košice II, ktorou žiadala o upovedomenie ohľadom vybavenia jej sťažnosti zo dňa 07. 05. 2006 resp. predĺženia lehoty na jej vybavenie.
Odpoveďou zo dňa 17. 07. 2006 predseda Okresného súdu sťažovateľke prostredníctvom jej zákonnej zástupkyne oznámil, že z registra sťažností vyplýva, že sťažnosť zo dňa 09. 05. 2006 neevidujú a preto nedošlo k jej vybaveniu a že z napadnutého spisu vyplýva, že po podaní návrhu v konaní skutočne došlo k prieťahom, v súčasnosti však súd vo veci koná, pričom pojednávania určeného na deň 28. 06. 2006 sa matka sťažovateľky zúčastnila a termín ďalšieho pojednávania je vytýčený na deň 06. 09. 2006.
Na deň 06. 09. 2006 odporca nariadil termín pojednávania.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:„Právo sťažovateľky mal. D. C. C. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, na prerokovanie veci v primeranej lehote v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jej blaho zakotveného v článku 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, na životnú úroveň nevyhnutnú pre jej telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj zakotveného v čl. 27 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, na zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa rodičom zakotveného v článku 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, bolo postupom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25 Cr 36/2003 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 25 Cr 36/2003 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 150. 000,- Sk.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, uznesením č. k. II. ÚS 301/06-11 zo 14. septembra 2006 rozhodol o jej prijatí v tejto časti na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. septembra 2006 sťažovateľku a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámila ústavnému súdu listom z 21. septembra 2006 (doručeným ústavnému súdu 22. septembra 2005), že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.
Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril 28. septembra 2006 takto:„Návrh na určenie otcovstva bol sťažovateľkou na tunajšom súde podaný dňa 17. 4. 2003. Keďže za otca maloletého dieťaťa bol označený občan štátu Peru, dňa 4. 5. 2005 poverená vyššia súdna úradníčka požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR v Bratislave o určenie procesného postupu v danej veci, ako aj oznámenie príslušného orgánu pre vykonávanie dôkazov a doručovanie zásielok do Peru.
Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23. 5. 2005 odpovedalo na doručený dotaz a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o krajinu, s ktorou nemáme podpísanú žiadnu dvojstrannú ani mnohostrannú zmluvu, dalo na zváženie postup podľa § 29 ods. 2 Obč. súdneho poriadku.
Uznesením zo dňa 1. 12. 2005 bol maloletému dieťaťu ustanovený kolízny opatrovník a uznesením zo dňa 2. 12. 2005 bola v konaní ustanovená tlmočníčka za účelom prekladu dožiadania tunajšieho súdu (predvolanie, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka a návrhu sťažovateľky) do španielskeho jazyka. V uvedenom predvolaní bol termín pojednávania stanovený na deň 28. 6. 2006 a náhradný termín na 6. 9. 2006. Preklad bol súdu doručený 26. 1. 2006.
Uznesením zo dňa 31. 1. 2006 bola tlmočníčke priznaná odmena a Ministerstvo spravodlivosti SR bolo požiadané o doručenie preložených listín do Peruánskej republiky. V dňoch 28. 6. 2006 a 6. 9. 2006 sa uskutočnili pojednávania. Na prvom z nich bola vypočutá sťažovateľka, na druhom bolo konštatované, že bola doručená zásielka z výsluchu otca, ktorý sa uskutočnil na súde v Peru.
Druhé z uvedených pojednávaní bolo odročené za účelom zaslania doručených listinných dokladov na preklad ustanovenej tlmočníčke.
Z chronológie úkonov, vykonaných v danom konaní, je zrejmé, že po podaní návrhu v ňom k určitým prieťahom došlo. Táto skutočnosť bola spôsobená predovšetkým tým, že odporcom je občan Peruánskej republiky, pričom spory s takýmto medzinárodným prvkom sú ojedinelé a nejedná sa o krajinu, s ktorou by Slovenská republika mala uzatvorenú zmluvu, ktorá by právne vzťahy medzi štátmi riešila. Preto bolo procesný postup vykonávania dôkazov a doručovania zásielok do krajiny odporcu nutné riešiť dotazom na Ministerstvo spravodlivosti SR a následne cez tento orgán dožiadanie i realizovať. Všetky tieto postupy si vyžadujú časovú náročnosť (i s ohľadom na nutnosť ustanovenia tlmočníčky a zabezpečenia prekladov listín) a sú predpokladom zdĺhavosti konania, čo sťažovateľkou bolo nutné predpokladať už pri podaní daného návrhu.
Nie je zrejmé ani to, prečo sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní až v čase, keď súd vo veci konal a keď bol určený termín pojednávania (a náhradného pojednávania). Ústavná sťažnosť bola podaná dokonca až v čase, keď sa už uskutočnilo prvé z dvoch nariadených pojednávaní.
Sťažovateľka poukazuje tiež na procesné pochybenie sudkyne, keď dňa 28. 6. 2006 pojednávala bez prítomnosti otca, u ktorého podľa jej názoru doručenie predvolania na toto pojednávanie nebolo vykázané. Na predmetnom pojednávaní túto skutočnosť nenamietala, dokonca sama uviedla, že má pochybnosti o príchode odporcu na pojednávanie v Slovenskej republike. Bez ohľadu na fakt, že sa v daný deň pojednávanie uskutočnilo, nemalo žiaden vplyv na prieťahy v danom konaní, keďže spolu s predvolaním na toto pojednávanie bol určený i termín náhradného pojednávania.
Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že po prvotnej nečinnosti (po podaní návrhu) súd vykonával „len úkony, ktoré z formálneho hľadiska mali znamenať postup v konaní, v podstate však nerobil efektívne úkony...“ Nie je jasné, aké efektívnejšie úkony, ako doručenie návrhu odporcovi a predvolanie na pojednávanie mala sťažovateľka na mysli.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že som jej neodpovedal na sťažnosť zo dňa 9. 5. 2006, táto nebola v registri sťažností evidovaná, preto nedošlo ani k jej vybaveniu. Túto skutočnosť som sťažovateľke oznámil listom zo dňa 17. 7. 2006, ktorým som jej odpovedal na jej podanie zo dňa 4. 7. 2006. Zároveň som sa jej za vzniknutú situáciu ospravedlnil, uznal čiastočnú dôvodnosť jej sťažnosti, uviedol, že v súčasnosti sú určené termíny pojednávaní a oznámil, že na plynulosť konania budem dohliadať do právoplatného skončenia danej veci. Nie je preto jasné, aké vybavenie sťažnosti by sťažovateľka očakávala, ak mnou uvedené vybavenie nebolo pre ňu dostatočnou zárukou, že v konaní nebude ďalej dochádzať k prieťahom.
Podľa môjho názoru práve naopak, vybavenie sťažnosti sťažovateľky bolo dostatočné, dôsledné a zákonné a ako také nebolo spôsobilé privodiť nutnosť podania ústavnej sťažnosti.
Opätovne zdôrazňujem, že dĺžka predmetného konania má podklad predovšetkým v objektívnej skutočnosti vzhľadom na krajinu, v ktorej žije odporca. I keď sa v danom konaní jedná o záujem maloletého dieťaťa, dĺžka jednotlivo vykonaných úkonov je z objektívnych dôvodov nepomerne dlhšia ako v konaniach s rovnakým predmetom, pokiaľ sa obaja účastníci zdržiavajú na území Slovenska.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem sťažovateľkou požadované finančné zadosťučinenie za neprimerane vysoké.“
Predseda okresného súdu taktiež netrval na ústnom verejnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“ v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 25 Cr 36/2003.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu k stavu právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).
Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 25 Cr 36/2003 podľa uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je návrh sťažovateľky o určenie otcovstva. Uvedené konanie nie je zložité po právnej stránke, ale po stránke skutkovej. Na dĺžku konania môže mať vplyv skutočnosť, že označený otec dieťaťa a manžel sťažovateľky žije v Peruánskej republike, s ktorou Slovenská republika nemá podpísanú žiadnu mnohostrannú ani dvojstrannú zmluvu o právnej pomoci. Povaha veci si však vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania, ústavný súd konštatuje, že toto správanie nijako neprispelo k doterajšej dĺžke označeného konania.
3. Tretím kritériom, na základe ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 25 Cr 36/2003, bol postup okresného súdu.
Pôvodný návrh sťažovateľky o určenie otcovstva bol podaný okresnému súdu 17. apríla 2003. Okresný súd urobil prvý úkon vo veci 4. mája 2005 (t. j. po dvoch rokoch nečinnosti), keď si vyžiadal stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) k otázkam postupu pri vykonávaní dôkazov a doručovaní písomností do Peruánskej republiky (stanovisko ministerstva spravodlivosti bolo okresnému súdu doručené 23. mája 2005).
Okresný súd ustanovil 1. decembra 2005 za kolízneho opatrovníka pre maloletú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II. Ďalej ustanovil 2. decembra 2005 tlmočníčku z jazyka španielskeho, ktorej súčasne uložil, aby vykonala preklad označených listín v určenej lehote.
Tlmočníčka predložila 26. januára 2006 okresnému súdu preklad písomností. Okresný súd uznesením z 31. januára 2006 jej priznal odmenu za príslušný preklad listín a súčasne požiadal ministerstvo spravodlivosti o doručenie predložených listín do Peruánskej republiky. Okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 28. jún 2006 a náhradný termín na 6. september 2006, o čom bol v rámci doručovaných listín odporca v konaní informovaný.
Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 28. júna 2006, bola vypočutá sťažovateľka, ktorá uviedla aj to, že medzičasom podala návrh na rozvod manželstva. Odročené pojednávanie sa konalo 6. septembra 2006. Okresný súd konštatoval, že prostredníctvom ministerstva spravodlivosti mu bola doručená zásielka o výsluchu otca na príslušnom súde v Peru, a pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia prekladu uvedenej písomnosti.
Podľa názoru ústavného súdu došlo k nečinnosti okresného súdu v období prvých dvoch rokov po doručení návrhu okresnému súdu, ako aj do decembra 2005.
V ďalšom období a v priebehu roku 2006 až do rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom okresný súd konal relatívne plynulo.
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cr 36/ 2003 došlo k zbytočným prieťahom predovšetkým v období do decembra 2005, čím bolo porušené aj základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
1. V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 25 Cr 36/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
2. Pretože ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cr 36/2003 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia. podľa čl. 127 ods. 3 ústavy.
Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia.
Sťažovateľka požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 150 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnila postupom okresného súdu a stavom právnej neistoty, v ktorom sa nachádza už tri a pol roka od podania návrhu. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného súdu, ktorý vykazoval znaky zbytočných prieťahov v konaní, a zohľadňujúc tiež konkrétne okolnosti prípadu rozhodol, že sumu 30 000 Sk možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
3. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. J. B. Trovy konania vyčíslil sumou 5 788 Sk, podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Z uvedeného vyplýva, že za jeden úkon vykonaný v roku 2006 patrí odmena pre právnu zástupkyňu sťažovateľky v sume 2 730 Sk. Spolu s režijným paušálom k dvom úkonom po 164 Sk ide o celkovú sumu 5 788 Sk.
Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2006