znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 30/2013-59

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   októbra   2013 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   RNDr.   D.   M.,   K.,   zastúpeného   advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 326/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Michalovce   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   Cb   326/2006 p o r u š i l   základné právo RNDr. D. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. RNDr. D. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Michalovce   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. RNDr. D. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 € (slovom štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e   Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Š. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 30/2013-14 z   24.   januára   2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť RNDr.   D.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 326/2006.

1.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podrobne popísal priebeh napadnutého konania, uviedol,   že   využil   aj   dostupné   právne   prostriedky   nápravy   vo   vzťahu   k zbytočným prieťahom   v konaní,   keďže   na   prieťahy   podal   sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu, a napokon svoju sťažnosť zhrnul takto:

„Od   decembra   2005   do   septembra   2006   uplynulo   9   mesiacov   pokiaľ   sa   spis z Okresného súdu Michalovce opäť vrátil na Okresný súd Michalovce, lebo namietnutie svojej nepríslušnosti zo strany Okresného súdu Michalovce bolo v rozpore so zákonným ustanovením v O. s. p.

Následne   ďalších   14   mesiacov   od   januára   2007   do   apríla   2008   Okresný   súd Michalovce nerobil úkony, lebo sa dopytoval na stav veci iného sporu na Okresnom súde Trnava. Až v apríli 2008 si vyžiadal samotnú kópiu žaloby, ktorá bola podaná v Trnave. Následne dospel k názoru, že nároky sú zhodné s vecou vedenou na súde porušovateľa, aj keď neboli   a nie sú zhodné,   a prerušil konanie do právoplatnosti rozhodnutia v spore konanom na Okresnom súde Piešťany.

Upozorňujeme, že ak by boli obidva uplatnené nároky zhodné, tak z dôvodu, že ide o rovnakých účastníkov konania, tak by sa jednalo o prekážku litispendencie.

Ďalšie svoje nekonanie od augusta 2008 do mája 2011 odôvodňuje tým, že žalobca nesúhlasil s prerušením konania a odvolal sa preto na odvolací súd. Aj keď odvolací súd vydal svoje uznesenie v septembri 2010, ešte stále nemohol konať, lebo musel zrušiť ešte svoje vlastné uznesenie z 26. 8. 2008 a zrušenie sa stalo právoplatné až v máji 2011. Súd   v   konaní   od   mája   2011   pokračuje   bez   toho,   aby   nastala   akákoľvek   zmena v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany, pričom prerušenie odôvodnil tým čakaním na právoplatné rozhodnutie v spore vedenom na Okresnom súde Piešťany. V roku 2012, po takmer 6,5 rokoch, sa začína dokazovanie a sťažovateľa tak dostáva do stavu dôkaznej núdze,   lebo   dôkazy   a   znalecké   dokazovanie,   ktoré   sa   dali   získať   alebo   vykonať   hneď v r. 2006, resp. do roku 2008 sa už teraz zrejme ani nedajú vykonať a to nie z dôvodov na strane sťažovateľa. (...)

Sťažovateľ tým, že sa odvolal proti uzneseniu o prerušení konania predsa k prieťahu neprispel. To, ako dlho či krátko konal odvolací súd, za to sťažovateľ nemôže. (...) Sťažovateľ   poukazuje   na   to,   že   v   konaní   vedenom   u   porušovateľa   pod   sp.   zn. 18Cb/326/2006   došlo   k   nielen   objektívnemu   prieťahu   v   súdnom   konaní,   ale   aj k subjektívnym prieťahom v súdnom konaní.

V predmetnom konaní došlo okrem celkovej neprimeranej dĺžky súdneho konania prebiehajúceho   už   viac   takmer   6,5   roka   na   prvom   stupni   aj   k   viacerým   zbytočným prieťahom. (...)

V   právnej   veci   prebiehajúcej   na   súde   porušovateľa   ide   o   obchodnoprávnu   vec. S prihliadnutím na dynamiku podnikateľského prostredia by žalobca, ak by mal vedomosť, že jeho právna vec nebude meritórne rozhodnutá ani po takmer 6,5 roku, zrejme zvážil, či vôbec žalobu podá. Je vecou štátu, aby zabezpečil riadny chod súdnej moci. Pre účastníka konania je bezpredmetné domáhať sa ochrany svojich práv, ak táto ochrana bude v časovo neúnosnom horizonte.

Súdne konanie trvajúce takmer 6,5 roka, ktoré navyše prebieha ešte len v prvom stupni a v rámci ktorého sa až po 6 rokoch začína súd zapodievať podrobnejšie skutkovým stavom, má veľmi ďaleko od materiálneho ponímania ústavnosti v časti práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. (...)

Sťažovateľ   žiada   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že je v neistom postavení, táto neistota je daná nielen tým, že právna vec, v ktorej je sťažovateľ účastníkom konania nie je dodnes, ani po viac 6 rokoch od začatia konania právoplatne ukončená, ale aj tým, že sekundárne dochádza k neistote v jeho majetkových právach.   Sťažovateľ,   nakoľko   je   účastníkom   konania,   je   v   ťaživej   právnej   neistote. Sťažovateľ   nevie   ani   len   predpokladať   čas,   kedy   sa   ukončí   právna   vec,   v   ktorej   je účastníkom konania. Sťažovateľovi sa súčasne výrazne sťažuje možnosť ochrany jeho práv. (...)“

1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo RNDr. D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/326/2006 bolo porušené.

2.   Okresnému   súdu Michalovce   prikazuje Ústavný súd   Slovenskej republiky,   aby v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 18Cb/326/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   RNDr.   D.   M.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR(...), ktoré je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť RNDr. D. M. náhradu trov právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Š. K.(...), do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   1 SprV   138/2013 z 22. marca   2013 a   právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 1. júla 2013.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) K jednotlivým skutočnostiam, ktoré ovplyvnili dĺžku konania: (...) Vzťah konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k. 4Cb/74/2008 a na Okresnom súde v Michalovciach, pod č. k. 18Cb/326/2006.

Konanie na tunajšom súde 18Cb/326/2006 žalobcu F. s. r. o. proti žalovanému J. L. A. C. začalo 28. 12. 2005, kedy bola súdu doručená žaloba. Konanie na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k. 4Cb/74/2008 /pôvodne vedené na Okresnom súde Trnava pod č. k. 22Cb/145/2005/ začalo 29. 12. 2005, kedy bola súdu doručená žaloba.

Pri porovnaní obidvoch žalôb zákonný sudca zistil(...) a žaloby na OS Piešťany(...), že tieto sú identické a odlišujú sa iba v článku VIII., kde žalobca špecifikuje rozdielne nároky v týchto dvoch konaniach, teda jednak nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy a nárok na náhradu škody spôsobenej vadnou dodávkou.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   udáva,   že   Okresný   súd   v   Piešťanoch   rozhodoval vo veci odstúpenia od kúpnej zmluvy úpravne vody a nie vo veci vzniku škody na kotly a preto tunajšiemu súdu muselo byť zrejmé, že Okresný súd v Piešťanoch žiadne znalecké dokazovanie vykonávať nebude a ani ho nevykonal(...) Sťažovateľ(...) udáva, že sa jedná o rozdielne   nároky   prejednávané   na   OS   Michalovce   a   OS   Piešťany,   keďže   na   OS Michalovce ide o náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi na parnom kotly, nie na úpravni vody. Žalobca(...)   udáva,   že „následne   dospel   k názoru,   že   nároky   sú   zhodné   s   vecou vedenou   na   súde   porušovateľa,   aj   keď   neboli   a   nie   sú   zhodné   a   prerušil   konanie   do právoplatnosti rozhodnutia v spore konanom na OS Piešťany. Upozorňujeme, že ak by boli obidva nároky zhodné, tak z dôvodu, že ide o rovnakých účastníkov konania, tak by sa jednalo o prekážku litispendencie.“ Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že žalobca nepochopil vzájomnú súvislosť konaní na OS v Piešťanoch a na OS Michalovce. Je pravdou, že v danej veci   sa   jedná   o   rozdielne   nároky,   tak   ako   je   to   vyššie   uvedené   a nemôže   sa   jednať o prekážku   litispendencie   /prekážka   začatej   veci/.   Súvislosť   týchto   dvoch   vecí   vyplýva z princípu prejudiciality. Podľa § 135 ods. 2 O. s. p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podstatu prejudiciality treba chápať ako kauzálny vzťah medzi dvoma subjektívnymi právami,   z ktorých   jedno   je   podmienené   druhým.   Svoje   miesto   nachádza   predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor - od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci. Jej vznik predpokladá,   že určitý   právny vzťah sa stal predmetom   procesu,   pričom   právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté,   musí súd pri rozhodovaní o inej veci /právnom vzťahu/ posudzovať len tak, ako to bolo posúdené v právoplatnom rozhodnutí. Záväznosť právoplatného rozhodnutia bráni súdu, aby v následnom konaní odchylne posúdil právny následok,   o   ktorom   už   bolo   rozhodnuté   a   ktorý   má   v   prebiehajúcom   konaní   povahu prejudiciálnej otázky. Identifikácia právneho následku nie je možná len na základe výroku rozsudku, ale aj na základe výkladu rozhodnutia /veci samej ako celku/. Zákaz odchylného posúdenia už rozhodnutej veci v následnom konaní, vylučuje prejednávať tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutkovými zisteniami, z ktorých súd vychádzal v právoplatnom rozhodnutí v prejudicionálnom   spore   a   vykonávať   dokazovanie   vzťahujúce   sa   k   už   vyriešenému právnemu následku. Tento záver možno formulovať tak, že súd a účastníci /§ 159 ods. 2 O. s. p./ závislého konania sú viazaní rozhodnutím v prejudiciálnej veci a nemôžu sa teda v závislom   konaní   zaoberať   skutočnosťami   a   dôkazmi,   ktoré   by   už   vyriešený   právny následok   spochybňovali   /porovnaj   Bohumil   Dvořák   -   Právní   moc   civilních   soudních rozhodnutí Praha 2008, strana 62 a nasl./

Z porovnania uvedených konaní je zrejmé, že v obidvoch konaniach bolo potrebné vyriešiť predbežnú otázku, ktorou je vadnosť dodávky úpravne vody, ktorá bola predmetom zmluvy. Pokiaľ Okresný súd v Piešťanoch túto predbežnú otázku posúdil v právoplatnom rozhodnutí tak, že žalovaný plnil vadne, tak Okresný súd v Michalovciach je posúdením tejto   predbežnej   otázky   viazaný.   Z   toho   vyplýva,   že   súd   v   tomto   konaní   ako   závislom od konania   na   Okresnom   súde   v   Piešťanoch   po   právoplatnom   skončení   už   nebude vykonávať žiadne dokazovanie ani skutočnosti, ktoré sa týkajú vadnosti dodávky a bude posudzovať   iba nároky,   ktoré   sa   týkajú   samotnej   škody,   ktorá   mala   vzniknúť   žalobcovi z titulu   vadnej   dodávky.   Záväznosť   právoplatného   rozhodnutia   na   OS   v   Piešťanoch ohľadom posúdenia vadnosti dodávky bráni, aby tunajší súd posúdil odchylne tento právny následok. Táto zásada má zabrániť tomu, aby sa tí istí účastníci nemuseli opätovne súdiť o už   právoplatne   rozhodnutý   právny   následok.   Pre   záväznosť   tunajšieho   súdu   týmto právnym   následkom   nie   je   rozhodujúce,   z   akých   dôkazov   vychádzal   Okresný   súd v Piešťanoch pri právnom posúdení tejto predbežnej otázky, teda či bolo alebo nebolo nutné nariaďovať   znalecké   dokazovanie,   rozhodujúci   je   právoplatný   rozsudok,   v   ktorom   bolo rozhodnuté o právnom následku /vadnosti predmetu kúpy/. Táto záväznosť má vplyv na prerušenie konania(...)

Prerušenie   konania   a   zrušenie   uznesenia   o   prerušení   konania   a   s   tým   súvisiace namietané prieťahy.

Uznesením súdu zo dňa 26. 8. 2008(...) bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k. 4Cb/74/2008/. Dôvodom prerušenia konania bola skutočnosť, že na Okresnom súde v Piešťanoch sa vedie konanie, v ktorom sa žalobca domáhal vrátenia kúpnej ceny titulom odstúpenia od zmluvy a na tunajšom súde uplatnil nárok titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu vadného plnenia. Súd v uznesení uviedol, že vyriešenie tejto základnej otázky-odstúpenie od zmluvy mal vplyv aj na nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú uplatňuje v tomto konaní a od   posúdenia   tejto   základnej   otázky   závisí   aj   posúdenie   nároku   žalobcu   na   náhradu škody. Uznesením zo dňa 11. 4. 2011(...) súd zrušil vyššie citované uznesenie o prerušení konania zo dňa 26. 8. 2008. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené, že v konaní na Okresnom súde v Piešťanoch, do skončenia ktorého bolo konanie prerušené, je súd nečinný. Nevytýčil žiadne pojednávanie. Poukázal v odôvodnení na článok 48 ods. 2 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorých každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov.   Súd   v   tomto uznesení zdôraznil, že aj keď prekážka, pre ktorú bolo tunajšie konanie prerušené naďalej trvá, súd zrušil toto uznesenie z dôvodov zachovania práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a uviedol, že predbežnú otázku platnosti odstúpenia od zmluvy posúdi sám v súlade s ust. § 135 ods. 2 O. s. p.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti(...) udáva: „Od 17. 1. 2007 do 1. 2. 2008, t. j. vyše 14 mesiacov   OS   Michalovce   zbytočne   nekonal,   len   sa   dopytoval   Okresného   súdu   Trnava, v akom stave je druhá žaloba, pričom samotnú druhú žalobu si od žalobcu vyžiadal až 1. 4. 2008.   Vzniká   otázka,   prečo   sa   porušovateľ   obracal   14   mesiacov   na   Okresný   súd Trnava, keď až potom si vyžiadal od žalobcu druhú žalobu, aby sa s ňou oboznámil.“ Na tej istej strane udáva: „Obidve uznesenia o prerušení konania zo dňa 26. 8. 2008, ako aj o jeho zrušení /17. 5. 2011/ vydal ten istý súd zvláštnej vôle bez toho, aby to bolo nevyhnutné; - súd mohol uznesenie o prerušení konania zrušiť už hneď po rozhodnutí KS Košice   zo   dňa   30.   10.   2010,   nemusel   čakať   až   do   17.   5.   2011;   súd   mohol   uznesenie o prerušení konania zrušiť aj pred právoplatným rozhodnutím KS Košice, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu práve proti prerušeniu konania.“

Tvrdenie žalobcu o tom, že súd svojvoľne zrušil uznesenie o prerušení konania a toto mohol zrušiť ešte pred rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 30. 10. 2010 je neopodstatnené   a   vyplýva   z   toho,   že   žalobca   zrejme   nepochopil   súvislosť   týchto   dvoch konaní(...) Súd zrušil svoje uznesenie zo dňa 26. 8. 2008 uznesením zo dňa 11. 4. 2011 z dôvodov,   ktoré   sú   uvedené   v   tomto   odôvodnení.   Hlavným   dôvodom   zrušenia   tohto uznesenia bola skutočnosť, že Okresný súd v Piešťanoch, resp. v Trnave nekonal niekoľko rokov, vo veci nevytýčil žiadne pojednávanie a do zrušenia tohto uznesenia 11. 4. 2011 nebol   ani   predpoklad,   že   súd   začne   vo   veci   pojednávať.   Tunajší   súd   nepredpokladal nečinnosť vyššie citovaného súdu. To bol základný dôvod zrušenia tohto uznesenia. Tunajší súd zdôraznil, že aj napriek tomu, že prekážka, pre ktorú konanie prerušil, naďalej trvá, uvedené   uznesenie   o   prerušení   konania   zrušuje.   Pri   vydaní   tohto   uznesenia   zo   dňa 11. 4. 2011 súd nemal informáciu o rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch, ktorý vo veci prvýkrát rozhodol 4. 7. 2011(...), o čom sa tunajší súd dozvedel pred začatím pojednávania 14. 9. 2011. Tento stav ku dnešnému dňu stále trvá, keďže rozhodnutie vo veci 4Cb/74/2008 doposiaľ   nie   je   právoplatné,   keďže   odvolací   Krajský   súd   v   Trnave   zrušil   citovaný prvostupňový rozsudok(...)

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že súd od 17. 1. 2007 do 1. 4. 2008 zbytočne nekonal, že robil dotazy na Okresný súd v Trnave, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Súd zistil prvýkrát,   že   žalobca   podal   žalobu   na   Okresnom   súde   v   Trnave   na   pojednávaní   dňa 17. 1. 2007, kde žalobca informoval o podaní takejto žaloby a o jej predmete a zároveň uviedol,   že   navrhol,   aby   Najvyšší   súd   SR   delegoval   túto   vec   na   Okresný   súd v Michalovciach   z   dôvodu   vhodnosti.   Rovnopis   žaloby   však   súdu   nepredložil.   Uvedené pojednávanie bolo odročené a bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd rozhodol, že bude zistený na Okresnom súde v Trnave vo veci 22Cb/143/05 stav konania a stav rozhodovania o delegovaní tejto veci(...)

Súd   podaním   zo   dňa   31.   1.   2007   zisťoval   uvedené   skutočnosti   a   požiadal   aj doručenie samotnej žaloby. Keďže súdu nebola doručená odpoveď, opätovne žiadal súd v Trnave podaním zo dňa 22. 3. 2007(...) o podanie správy. Okresný súd v Trnave podaním zo dňa 5. 4. 2007(...) oznámil, že predmetná vec napadla 29. 12. 2005, avšak žaloba nebola súdu zaslaná, aj keď súd túto žalobu už dvakrát požadoval. Následne bola Okresnému súdu v Trnave adresovaná ďalšia výzva zo dňa 5. 12. 2007, kde tunajší súd opätovne požadoval aj zaslanie rovnopisu žaloby. Okresný súd Trnava podaním zo dňa 17. 12. 2007 oznámil, že vec bude postúpená novozriadenému Okresnému súdu v Piešťanoch, s tým, že žaloba nám nebola opätovne doručená(...) Podaním zo dňa 13. 3. 2008 súd požiadal žalobcu o zaslanie rovnopisu žaloby a zároveň sa dotazoval aký stav je v delegovaní veci na Okresný súd v Michalovciach.   Žalobca   podaním   zo   dňa   1. 4. 2008(...)   zaslal   súdu   rovnopis   žaloby podanej   na   Okresný   súd   v   Trnave,   ako   aj   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   SR   zo   dňa 18. 9. 2007 č. k. 6Ndob31/2007, ktorým sa prejednanie veci na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 22Cb/145/2005 neprikazuje Okresnému súdu v Michalovciach. Následne súd podaním zo dňa 24. 4. 2008 požiadal Okresný súd v Piešťanoch o oznámenie pod akým číslom konania je vedená predmetná vec(...), opätovne dňa 18. 6. 2008 a až podaním zo dňa 26.   6.   2008   Okresný   súd   v Piešťanoch   oznámil,   že toto   konanie   je   vedené   pod   sp.   zn. 4Cb/74/2008. Následne súd prerušil konanie uznesením zo dňa 26. 8. 2008(...)

K týmto vyššie citovaným úkonom súdu je potrebné uviesť, že už na pojednávaní dňa 17. 1. 2007,   keď   sa   tunajší   súd   dozvedel   o   žalobe   podanej   na   Okresný   súd   v   Trnave predpokladal, že konanie v tejto veci bude prerušené do vyriešenia základnej otázky, ktorou je   vadnosť   dodávky   a   odstúpenie   od   zmluvy.   Keďže   však   vo   veci   bol   podaný   návrh na delegovanie veci na tunajší súd, súd musel vyčkať ako bude rozhodnuté o tejto veci Najvyšším súdom SR a musel aj identifikovať pod akým číslom je vedené konanie, aby mohol vec prerušiť. Prvýkrát sa súd dozvedel o rozhodnutí NS SR z podania žalobcu zo dňa 29. 3. 2008,   doručeného   súdu   1.   4.   2008,   kedy   mu   bolo   doručené   vyššie   citované rozhodnutie NS SR(...)

Podľa § 111 ods. 1 O. s. p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Za danej právnej situácie, z vyššie citovaného ustanovenia O. s. p. vyplýva, že pokiaľ by súd uznesením zo dňa 11. 4. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 5. 2011 nezrušil uznesenie o prerušení konania, zo dňa 26. 8. 2008, toto uznesenie by bolo naďalej účinné a konanie by bolo prerušené až do dnešného dňa, keďže konanie na Okresnom súde v   Piešťanoch   doposiaľ   nebolo   právoplatne   skončené.   Je   paradoxom,   že   súd   z   vlastnej iniciatívy   v   záujme   predídenia   porušenia   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   sám   začal   konať   a   paradoxne   podľa   sťažovateľa   tým   spôsobil prieťahy v konaní. Pokiaľ by uznesenie nebolo zrušené, žalobca by ani nemal možnosť podať   ústavnú   sťažnosť   proti   konaniu   tunajšieho   súdu,   keďže   žiadne   lehoty   počas prerušenia neplynú, resp. mohol by podať ústavnú sťažnosť proti konaniu, resp. nečinnosti Okresného   súdu   v Piešťanoch,   do rozhodnutia   ktorého   bolo konanie na   tunajšom   súde prerušené. (...)

Vplyv námietky miestnej nepríslušnosti uplatnenej žalovaným na namietané prieťahy v konaní.

Žalobca   v   žalobe   udáva(...),   že   žalobu   podal   na   Okresný   súd   v   Michalovciach s poukazom na ustanovenie § 87 písm. b/ O. s. p., z dôvodu, že k skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody došlo v prevádzke žalobcu, ktorá má sídlo v obvode tunajšieho súdu /miestna príslušnosť na výber daná/.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13. 4. 2006 namietal miestnu príslušnosť s poukazom na ust. § 85 ods. 4 O. s. p., ktorý upravuje miestnu príslušnosť všeobecným súdom žalovaného.

Súd z opatrnosti postúpil vec Okresnému súdu v Trnave v súlade s ust. § 105 ods. 2 O. s. p., keďže žalovaný namietol miestnu nepríslušnosť pri prvom úkone /odpore proti PR/ podaním zo dňa 27. 4. 2006(...) Dôvodom postúpenia tejto veci Okresnému súdu v Trnave bola aj tá skutočnosť, že v judikatúre slovenských súdov sa objavujú rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že pokiaľ žalovaný namieta miestnu nepríslušnosť súdu a súd túto jeho námietku neakceptuje v konaní, porušuje jeho procesné práva.» Na podporu tohto svojho argumentu predseda   okresného   súdu   cituje   časť   uznesenia   Krajského   súdu   v   Trnave   sp.   zn. 10 Co 1/2011 z 18. októbra 2011 a ďalej pokračuje:

«Sťažovateľ v(...) sťažnosti udáva, že od decembra 2005 do septembra 2006 uplynulo 9 mesiacov, pokiaľ sa spis z OS Michalovce opäť vrátil na OS Michalovce, lebo namietnutie svojej nepríslušnosti zo strany OS Michalovce bolo v rozpore so zákonným ustanovením O. s. p. K tomu je potrebné uviesť, že námietku nepríslušnosti žalovaný prvýkrát namietol v odpore   proti   platobnému   rozkazu   zo   dňa   13.   4.   2006(...)   a uznesenie   NS   SR   zo   dňa 27. 7. 2006,   č.   k.   1Ndob   26/2006   bolo   doručené   tunajšiemu   súdu   spolu   so   spisom 22. 9. 2006(...)   K   tomuto   prieťahu   je   potrebné   uviesť,   že   pokiaľ   by   súd   rozhodoval o námietke   miestnej   nepríslušnosti   žalovaným   po   odpore   proti   PR   zo   dňa   13. 4. 2006 postupom podľa § 167 ods. 1 O. s. p., proti ktorému uzneseniu je prípustné odvolanie, bola by procesná situácia z hľadiska k prieťahu v konaní zrejmé zhodná ako v tomto prípade. (...) Vplyv dĺžky konania na dôkaznú situáciu sťažovateľa. Sťažovateľ v sťažnosti(...) udáva, že plynutie času od decembra 2005 do podania ústavnej sťažnosti /jún 2012/ má jednoznačne priamy vplyv na dôkaznú situáciu. Plynutím času nastala situácia, že žalobca sa stále viac a viac dostáva do dôkaznej núdze a to z toho dôvodu, že súd po takmer 6,5 roku sa začína zaoberať vykonávaním dôkazov, ktoré sa už žiaľ vykonať s najväčšou pravdepodobnosťou ani nedajú.

(...) je zrejmé, že žalobca je povinný v žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktorá povinnosť sa označuje ako povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu svojich   tvrdení,   ktorá   povinnosť   sa   označuje   ako   povinnosť   dôkazná.   Túto   povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú ukladá O. s. p. nielen žalobcovi v(...) ustanovení § 79 ods. 1 O. s. p., ale ukladá ju i obidvom účastníkom v ust. § 101 ods. 1 O. s. p.

(...) Z ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. vyplýva povinnosť žalobcu označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení už pri podaní samotnej žaloby. Žalobcovi musí byť zrejmé, že pokiaľ chce byť v konaní úspešný, musí preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré by mal mať k dispozícii už pri podaní samotnej žaloby. Žalobca sa v konaní domáha okrem náhrady škody za znečistenie kotla aj ďalších nárokov v súvislosti s opätovným prevádzkovaním pôvodnej úpravne vody, zvýšenými nákladmi na prevádzku starej úpravne vody za mesiace október   a   november   2005,   náhrady   za   nepoužiteľné   zásoby   tabletovanej   soli,   pričom ohľadom týchto nárokov nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že takáto škoda mu vznikla. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody na kotle, ktorá je špecifikovaná nákladmi   za   vyčistenie   kotla,   predložil   súdu   ako   dôkaz   záznam,   správu   z   odbornej prehliadky kotla zo dňa 1. 12. 2005, v ktorej správe v bode 1 je uvedené, že teleso kotla je bez   závad,   pričom   v   opatreniach,   ktoré   musia   byť   vykonané   k   odstráneniu   závad,   sú citované opatrenia, ktoré sú v rozpore so zistenými závadami(...) Tento rozpor namietal samotný žalovaný aj na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...), keď uviedol, že nie je príčinná súvislosť medzi dodaným zariadením, úpravňou vody a medzi zanesením kotla.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V súlade s týmto ustanovením súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie aj bez návrhu   účastníkov,   keďže   toto   znalecké   dokazovanie   považoval   za   nevyhnutné   na preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadnou dodávkou úpravne vody a vznikom škody na kotle,   keďže   žalobca   tento   predpoklad   náhrady   škody   pri   samotnom   podaní   žaloby nepreukázal a tento nepreukázal ani do nariadenia samotného znaleckého dokazovania. Podľa názoru súdu bez znaleckého dokazovania v tomto smere tento spor nebolo možné ukončiť. Žalobca   už   pri   podaní   žaloby   musel   predpokladať   svoju   dôkaznú   povinnosť a zabezpečiť si dôkazy v uvedenom konaní, ktoré musí mať pripravené.

Súd na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 uznesením odročil pojednávanie s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie, avšak žalobca ani na tomto pojednávaní neoznámil súdu, že kotol, na ktorom malo byť prevedené znalecké dokazovanie odpredal inej spoločnosti. Toto oznámil až podaním 3. 2. 2012(...), kde oznámil, že nemá k dispozícii ani prevádzkový denník kotla, ktorý je podstatný pre posúdenie prevádzky kotla počas obdobia prevádzky úpravne vody dodanej žalovaným.

Plnenie povinnosti stanovenej v ust. § 101 ods. 1 O. s. p. z pohľadu žalobcu je také, že na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...) žalobca na otázku súdu, či ku dňu 1. 12. 2005 bola v prevádzke úpravňa vody dodaná žalovaným, alebo stará úpravňa vody uviedol, že pre odstup času to nevie presne uviesť a ani to či vôbec v tom čase bola v prevádzke úpravňa vody a či bol odstavený aj samotný kotol. Žalobca do dnešného dňa nepredložil súdu dôkaz o tom, dokedy bola v prevádzke úpravňa vody dodaná žalovaným a kedy bola daná do prevádzky   stará   úpravňa   vody   a   dokedy   vôbec   fungoval   samotný   kotol.   Bez   týchto skutočností nie je možné zistiť vznik škody a jeho výšku.

Z   vyššie   uvedeného   je   zrejmé,   že   sám   žalobca   neplní   svoje   procesné   povinnosti ustanovené v § 79 a 101 ods. 1 O. s. p. a jeho nečinnosť predkladať dôkazy nahradzoval samotný súd.

Žalobca podaním zo dňa 4. 10. 2012(...) navrhol, aby súd vypočul Ing. D. K., ktorý podpísal správu z odbornej prehliadky, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok. Súd obratom predvolal toho svedka na pojednávanie na deň 16. 11. 2012. Predvolanie však súdu bolo vrátené s tým, že tento svedok zásielku neprevzal a bola uložená na pošte 15. 10. 2012(...) Následne   ho   predvolal   na   ďalšie   pojednávanie   na   deň   25. 1. 2013.   Uvedený   svedok predvolanie   prevzal   8.   1.   2013,   avšak   toto   pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu   PN žalovaného a súd pojednávanie odročil na deň 8. 3. 2013, na ktorom mienil vypočuť tohto svedka.

Z uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 12. 2012, č. k. 21Cob/178/2011(...), ktorý bol doručený súdu 4. 3. 2013 vyplýva, že odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 4Cb/74/2008, zo dňa 4. 7. 2011. Z citovaného uznesenia je zrejmé, že zistenia prvostupňového súdu o vadách zariadenia sú doposiaľ nepodložené presvedčivými dôkazmi a skutkový stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený. Ďalej je uvedené: „Pokiaľ v tomto smere neprinesie viac výsluch žalobcom navrhnutého svedka G., prípadne vykonanie iných účastníkmi navrhnutých dôkazov, vzhľadom na zásadný charakter otázky existencie vád dodávky môže súd podľa § 120 ods. 1 O. s. p. aj bez návrhu vykonať v tomto smere dokazovanie znalcom príslušného odboru.“

Z citovaného právneho názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že tunajší súd po zrušení uznesenia o prerušení konania postupoval presne v naznačenom smere, keď skúmal vadnosť dodávky predloženými dôkazmi, vypočul na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 svedka V. G.(...) V súlade s týmto názorom odvolacieho súdu nariadil aj znalecké dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O. s. p. Podstatou znaleckého dokazovania je však už preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadnou dodávkou zariadenia a vznikom škody na kotle žalobcu, čo je predmetom tohto   konania.   Samotná   vadnosť   dodávky,   ktorá   je   základnou   otázkou   predbežnou,   súd z vykonaného dokazovania už mal za preukázanú a z tohto dôvodu aj znalecké dokazovanie bolo   zamerané   na   splnenie   ďalších   dvoch   predpokladov   náhrady   škody   /vznik   škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody/.

(...) Záver - pojednávanie dňa 8. 3. 2013 Sťažovateľ v(...) vyslovuje názor „že uvedená dĺžka konania v tomto prípade nie je závislá od zložitosti právneho sporu vedeného v konaní pred prvostupňovým súdom a nie je ani vyvolaná správaním sťažovateľa.“

Toto tvrdenie sťažovanie nie je celkom opodstatnené z dôvodu, že vec je veľmi zložitá najmä čo sa týka zisťovania skutkového stavu, bez ktorého nemožno vec ani správne právne posúdiť. Dôkazom náročnosti veci po stránke skutkovej je vypracovaný znalecký posudok v rozsahu cca 150 strán(...) a stanoviská žalobcu k tomuto znaleckému posudku, ktoré sú rozsiahle   a   odborné,   čo   spôsobovalo   ťažkosti   tieto   vôbec   správne   pochopiť.   Dôkazom náročnosti skutkového stavu je aj samotný prevádzkový poriadok kotla a úpravne vody(...) Podľa   názoru   súdu   vo   veci   nebolo   možné   rozhodnúť   bez   nariadenia   znaleckého dokazovania. Súd v danej veci konal štandardným procesným postupom. Vo veci nebolo možné   skôr   rozhodnúť   nielen   z   dôvodu   nutnosti   nariadiť   znalecké   dokazovanie,   ale   aj z dôvodu   správania   sa   samotného   žalobcu,   jeho   nespolupráce   so   súdom,   keď   odpredal predmet sporu /samotný kotol/ bez toho, aby o tom informoval súd. Žalobca už pri podaní žaloby nezabezpečil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Sťažovateľ v závere udáva, že sa dostal do ťaživej právnej neistoty a že došlo aj ku komplikáciám v súvislosti s prevodmi obchodných podielov. Podľa názoru súdu toto tvrdenie sťažovateľ ničím nepreukázal, keďže pohľadávku zaplatenie ktorej je predmetom sporu nadobudol bezplatne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 6. 2007(...)

Na pojednávaní dňa 8. 3. 2013 bol medzi účastníkmi uzavretý zmier(...) Z   uvedených   dôvodov   navrhujem   ústavnú   sťažnosť   žalobcu   zamietnuť.   Ak   k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo, nie konaním tunajšieho súdu.

V prípade pochybnosti o nami uvádzanej argumentácii vo vzťahu k nároku, ktorý si uplatnil sťažovateľ žiadame, aby Ústavný súd SR o sťažnosti vykonal ústne pojednávanie. V opačnom prípade súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania. (...)»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«(...)   Sťažovateľ   chce   poukázať   na   to,   že   Okresný   súd   Michalovce   vo   svojom vyjadrení   nesprávne   interpretuje   otázku   prejudiciality   konania   na   Okresnom   súde Michalovce   a konania   na   Okresnom   súde   Piešťany   pod   sp.   zn.   4Cb/74/2008. V nasledujúcom texte sa vyjadrí sťažovateľ k tomu,   že kauzalita oboch súdnych konaní nebola taká, aby to nevyhnutne viedlo k prerušeniu konania na Okresnom súde Michalovce. Osobitne chce sťažovateľ poukázať na postup súdu, a to aj vo svetle informácie z Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   z   ktorej   vyplýva,   že   znalec   o. i. postupoval nad rámec svojho oprávnenia, pretože posudzoval otázky spadajúce pod odbor: ekonómia   a manažment.   Na   túto   okolnosť   sťažovateľ   upozornil   súd   už   skôr,   ale   bez akéhokoľvek efektu.

Súčasne sťažovateľ musí reagovať na to, že vo vyjadrení Okresného súdu Michalovce sú   mnohé   nepresnosti,   ktoré   v   konečnom   dôsledku   navodzujú   mylný   dojem,   ako   keby sťažovateľ   svojim   správaním   prispel   k   prieťahu.   Priamo   zo   súdneho   spisu   sp.   zn. 18Cb/326/2006   sa   však   dá   zistiť,   že   mnohé   tvrdenia   porušovateľa   sú   v   rozpore   so skutočným stavom veci.

Ad) Časový sled úkonov súdu(...) Pre získanie kompletného obrazu Okresným súdom Michalovce uvádzaný časový sled úkonov považujeme potrebné doplniť o nasledovné skutočnosti:

Okresný   súd   Michalovce   zaslal   žalobcovi   odpor   žalovaného   dňa   06.   10.   2006, pričom žalovaný podal uvedený odpor dňa 13. 4. 2006. Žalobca sa vyjadril k odporu v stanovenej lehote dňa 18. 10. 2006.

Okresný súd Michalovce uvádza, že „žalobca požiadal Najvyšší súd SR“, aby vec pojednávaná   na   Okresnom   súde   Trnava   bola   pridelená   na   Okresný   súd   Michalovce. Skutočnosť je taká, že žalobca svoj návrh na prikázanie tejto veci zaslal na Okresný súd Trnava.

Okresný súd Michalovce ďalej uvádza, že dňa 22. 3. 2007 mu „Okresný súd Trnava oznámil, že doposiaľ vec nebola pridelená konkrétnemu sudcovi“. Z dokumentácie žalobcu ako aj zo samotného stanoviska Okresného súdu Michalovce zo dňa 15. 3. 2012 na sťažnosť žalobcu vyplýva, že už minimálne 24. 1. 2006 bola vec pridelená konkrétnemu sudcovi a až následne z organizačných dôvodov prerozdeľovaná.

Okresný   súd   Michalovce   uvádza,   že   „žalobca   dňa   29.   3.   2008   predložil   súdu uznesenie NS SR zo dňa 18. 9. 2007... ktorým ponechal pojednávanie na OS v Trnave“. Zo samotného stanoviska OS Michalovce zo dňa 15. 3. 2012 na sťažnosť žalobcu vyplýva, že OS v Trnave už 17. 12. 2007 túto skutočnosť písomne oznámil OS v Michalovciach. K stanoviskám žalobcu voči znaleckému posudku uvádzame, že žalobca od samého počiatku namietal, že súdom určený znalec z odboru energetika

*   mal   posudzovať   a   aj   posudzoval   otázky   spadajúce   pod   odbor   ekonómia a manažment, t. j. nad rámec svojho oprávnenia

* sa v znaleckom posudku dopustil pochybení *   a   teda,   že   posudok   ako   celok   bude   pre   účely   dokazovania   s   veľkou pravdepodobnosťou nepoužiteľný

OS Michalovce svojim uznesením dňa 28. 1. 2013 znalcovi priznal znalečné vo výške spolu 1009,13 €, pričom krátil znalcom požadovanú tarifnú odmenu o 263,94 € z dôvodov uznania niektorých chýb, na ktoré upozornil a zdokladoval na vlastné náklady žalobca. Napokon bolo znalečné ešte nižšie.

Žalobca   dňa   24.   9.   2012   podal   na   Ministerstvo   spravodlivosti   SR   podnet   na preskúmanie činnosti uvedeného znalca. MS SR dňa 9. 10. 2012 oznámilo žalobcovi, že podnet prijalo a začalo ho prešetrovať. Dňa 5. 2. 2013 MS SR oznámilo, že žalobcom namietaný   znalecký   úkon   dalo   na   posúdenie   znaleckému   ústavu   S.   v B.   a   na   podklade záveru tohto znaleckého ústavu rozhodne o ďalšom postupe.

Dňa 25. 6. 2013 Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi následne oznámilo, že vo veci namietaného znaleckého posudku bolo dňa 17. 6. 2013 začaté správne konanie. Tieto skutočnosti uvádza sťažovateľ preto, lebo chce poukázať na to, že postup súdu pri   dokazovaní,   konkrétne   pri   znaleckom   dokazovaní,   nemožno   hodnotiť   ako   efektívny. Výsledok správneho konania však sťažovateľ neprejudikuje.

Ad) Vzťah konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. k. 4Cb/74/2008 a na Okresnom súde v Michalovciach, pod č. k. 18Cb/326/2000(...)

Okresný   súd   Michalovce   uvádza,   že   „Z   obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   žalobca nepochopil vzájomnú súvislosť konaní na OS v Piešťanoch a OS Michalovce.“

i) Sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu neuviedol, že by konanie na Okresnom súde v Piešťanoch vedené pod sp. zn. 4Cb/74/2008 a konanie vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 18Cb/326/2006 mali mať obidva nároky zhodné, teda že by sa v tomto   prípade   jednalo   o   prekážku   litispendencie.   Sťažovateľ   dáva   do   pozornosti   list

-prípis sp. zn. 1Spr 6/2012 datovaný ku dňu 15. 03. 2012 označený ako Vec: Sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov - vybavenie, ktorý   adresoval   Okresný   súd   Michalovce   sťažovateľovi   v   nadväznosti   na   sťažnosť sťažovateľa. Predmetný list doložil sťažovateľ ako prílohu k sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy, ktorú podal na Ústavný súd 07. 06. 2012. V odpovedi na sťažnosť RNDr. D. M. Okresný súd Michalovce o. i. uvádza: „Na výzvu súdu žalobca dňa 1. 4. 2008 doručil súdu žalobu prejednávanú na OS Trnava pod sp. zn. 22Cb 145/2005, ktorú konajúci sudca vyhodnotil tak, že nároky v nej uplatnené sú zhodné s vecou prejednávanou na OS Michalovce pod sp. zn. 18Cb 326/2006.“ Predmetnú odpoveď na sťažnosť prikladáme s tým, že predmetný text sme zvýraznili zvýrazňovačom. (...)

ii) Sťažovateľ v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy reagoval na to, čo uviedol podpredseda   Okresného   súdu   Michalovce   v   odpovedi   na   sťažnosť   sťažovateľa   zo   dňa 13. 02. 2012.   A   uviedol   tam   zhodnosť   nárokov,   ku   ktorej   mal   konajúci   sudca   dospieť. Sťažovateľ mohol reagovať len na tú argumentáciu porušovateľa, ktorú v odpovedi zo dňa 15. 03. 2012 porušovateľ prezentoval (vyslovil), lebo na argumentáciu v odpovedi zo dňa 15. 03. 2013 nevyslovenú (teda nenachádzajúcu sa), reagovať nemožno.

iii)   S   argumentáciou   o   prejudicialite   sa   sťažovateľ   oboznámil   až   z   Vyjadrenia k ústavnej sťažnosti, s touto argumentáciou vo vzťahu k tejto sťažnosti sa nestotožňuje a čo odôvodní   v   nasledujúcom   texte   a   ponecháva   na   posúdení   Ústavného   súdu,   s   ktorou argumentáciou sa stotožní, resp. ku ktorej argumentácii sa prikloní, z čoho vyplynie aj záver, či sťažovateľ pochopil alebo nepochopil vzájomnú súvislosť predmetných konaní.

iv) V konaní na Okresnom súde Piešťany žiadal navrhovateľ vrátenie kúpnej ceny. Dôvodil tým, že dodaná úpravňa vody je vadná, viackrát ju reklamoval, závada odstránená nebola, a tak žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal vrátiť kúpnu cenu.

v) V konaní na OS Michalovce sa žalobca domáhal náhrady škody vzniknutej najmä v dôsledku vzniku usadenín (inkrustov) v kotli v dôsledku vadnej činnosti úpravne vody.

vi) Sťažovateľ súhlasí s tým, že podstatu prejudiciality treba chápať ako kauzálny vzťah   medzi   dvoma   subjektívnymi   právami,   z   ktorých   jedno   je   podmienené   druhým. Nestotožňuje sa však so spôsobom ako porušovateľ pochopil tento kauzálny vzťah v danom prípade,   keďže   sťažovateľ   dospel   k   záveru(...):   „Pre   záväznosť   tunajšieho   súdu   nie   je rozhodujúce,   z   akých   dôkazov   vychádzal   OS   v   Piešťanoch   pri   právnom   posúdení   tejto predbežnej otázky (t. j. vadnosť predmetu kúpy, teda či bolo alebo nebolo nutné znalecké dokazovanie, rozhodujúci je právoplatný rozsudok, v ktorom bolo rozhodnuté o právnom následku (vadnosti predmetu kúpy).

Zdôvodnenie nášho nestotožnenia:

- Právoplatný rozsudok OS v Piešťanoch mal dať odpoveď na otázku, či žalobca mal alebo nemal právo odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa § 436 ods. (2) Obchodného zákonníka, pričom vadnosť tovaru ako len jeden z dôvodov na odstúpenie, ktoré musia byť splnené súčasne,   môže   byť   posudzovaná   z   aj   iných   dôvodov   ako   len   zanesenia   kotla,   napr. opakovaná   a   častá   poruchovosť,   nedodržanie   zmluvne   deklarovanej   kapacity   a   pod. To všetko   bolo   žalobcom   reklamované   a   mohlo   byť   uznateľné   ako   vada   tovaru,   ale nemuselo to automaticky znamenať poškodenie kotla.

- Ak by aj Okresný súd Piešťany rozhodol, že žalobca na OS v Piešťanoch nemá nárok   na   vrátenie   kúpnej   ceny   z   dôvodu   odstúpenia   od   kúpnej   zmluvy   neznamená   to automaticky, že dodaná úpravňa vody nie je vadná a že nemohla zaniesť kotol. Neplatnosť odstúpenia   od   zmluvy   mohla   byť   spôsobená   napr.   nedodržaním   iných   zákonom požadovaných   skutočnosti   a   to   aj   za   predpokladu,   že   predmet   kúpy   mohol   byť   bez akýchkoľvek   pochybností   vadný.   K znaleckému   dokazovaniu   vadnosti   úpravne   vody   ani nemuselo dôjsť.

-   Ale   ani   v   prípade,   ak   by   Okresný   súd   Piešťany   rozhodol,   že   žalobca   na   OS v Piešťanoch má nárok na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu opodstatneného odstúpenia od kúpnej   zmluvy,   tak   to   by   neznamenalo   automaticky,   že   dodaná   úpravňa   vody   skutočne spôsobila škodu na kotle.

-   Právoplatný   rozsudok   OS   v   Piešťanoch   môže,   ale   aj   nemusí   mať   vplyv na pojednávanie vo veci škody na kotle na OS v Michalovciach, T. j. spor prejednávaný na OS   v   Michalovciach   nie   je   v takom   kauzálnom   vzťahu   k veci   prejednávanej   na   OS Piešťany,   aby   zakladal   deklarovanú   nevyhnutnú   prejudicialitu   a   teda   odôvodňoval   tým prerušenie konania na OS v Michalovciach.

-   Okresný   súd   Michalovce   navyše   odôvodnil   prerušenie   konania   tým,   že „Predpokladom   vrátenia   kúpnej   ceny   žalovaným   je   posúdenie   či   odstúpenie   od   kúpnej zmluvy žalobcom je opodstatnené. Podľa názoru súdu vyriešenie tejto základnej otázky, odstúpenia od zmluvy má vplyv aj na nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú uplatňuje v tomto konaní. Od posúdenia tejto základnej otázky závisí aj posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody“ - uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 18Cb/326/2006-145 zo dňa 26. 08. 2008. Takto poňatá prejudicialita nemôže byť správna.

- K tomu, aby Okresný súd Michalovce mohol správne posúdiť, či došlo ku škode v dôsledku vzniku inkrustácie (usadením) na kotle podľa názoru sťažovateľa bolo potrebné posúdiť

* či kotol je alebo nie je zanesený. Ak by kotol nebol zanesený, nárok na náhradu škody nie je,

* ak by bol kotol zanesený, bolo následne potrebné zistiť či zanesenie kotla spôsobila inkriminovaná úpravňa vody alebo niečo iné

* ak zanesenie kotla spôsobila úpravňa vody, bolo potrebné zistiť či toto zanesenie bolo spôsobené „prirodzene“, t. j. pri bežnej a správnej prevádzke úpravne vody, resp. či rozsah a stupeň vadnosti úpravne vody odpovedá miere poškodenia kotla.

Z vyššie uvedenej analýzy jednoznačne vyplýva, že podľa nášho názoru Okresný súd Michalovce mal v rámci dokazovania bezodkladne nájsť odpovede na otázky:

* Je kotol zanesený? T. j. mohla vôbec vzniknúť nejaká škoda? * Je úpravňa vody vadná? Je stupeň vadnosti úpravne vody odpovedajúci miere poškodenia kotla?

Ak by aj OS v Piešťanoch vykonal znalecké dokazovanie vadnosti úpravne vody a zistil by, že úpravňa vody je vadná v takej miere, že odstúpenie od zmluvy bolo oprávnené, aj   tak   by   Okresný   súd   Michalovce   musel   v   každom   prípade   následne   vykonať   ďalšie znalecké   dokazovanie   -   škody   na   kotly   a   dokazovanie   miery   spojitosti   tejto   škody s vadnosťou   úpravne   vody,   ktorá   môže   byť   iná   pre   vznik   škody   na   kotly   v   porovnaní s nárokom na odstúpenie od zmluvy.

V súlade s vyššie uvedeným rozborom sťažovateľ považuje za neopodstatnený názor Okresného súdu Michalovce(...), že: ak by OS v Piešťanoch vo svojom rozhodnutí potvrdil vadné   plnenie,   tak   už   OS   v   Michalovciach   nebude   vykonávať   žiadne   dokazovanie   ani skutočnosti, ktoré sa týkajú vadnosti dodávky,

Okresným   súdom   Michalovce   ustanovený   znalec   z   oblasti   energetiky   vo   svojej výpovedi zo dňa 16. 11. 2012, ako aj vo svojom Vyjadrení zo dňa 12. 11. 2012 neustále naráža na problém, že sa má v roku 2012, t. j. po 6 rokoch, vyjadrovať k stavu veci (stav kotla, stav úpravne vody, ich technologické prepojenie), v akom boli v rokoch 2005 a 2006. Pričom znalec napr. v prípade kotla ani nevie povedať v akom stave mal pôvodný žalobca zanechať kotol v r. 2005, resp. 2006, aby aj v roku 2012 na ňom mohlo byť vykonané relevantné znalecké dokazovanie. Kotol nemal byť ani ďalej (6 rokov) prevádzkovaný, ani nemal byť jednoducho vypustený, ani zakonzervovaný. Obdobne je to aj s úpravňou vody. Pričom   taktiež   konštatuje,   že   akákoľvek   vnútorná   obhliadka   by   bola   v   r.   2012   nielen ekonomicky neefektívna, ale by ani už nepriniesla jednoznačné závery.

vii)   Vykonávanie   dokazovania   znaleckým   dokazovaním   Okresným   súdom v Michalovciach   nezávisle   od   dokazovania   na   Okresnom   súde   Piešťany   jednoznačne potvrdzuje názor sťažovateľa na to, že v tomto prípade nebol dôvod na prerušenie konania. Práve naopak, prerušením konania po skoro 3 rokoch od začatia konania a pokračovanie v konaní   (zrušením   uznesenia   o   prerušení   konania)   až   po   takmer   5,5   roku   od   začatia konania viedlo k tomu, že vykonávať znalecké dokazovanie už zrejme ani nemalo význam. Účastníci konania sú tak celé roky nielen v stave právnej neistoty, ale navyše sa majú finančne podieľať na znalečnom a v prípade sťažovateľa tento poukazujúc na možné vady znaleckého   posudku   vynakladá   prostriedky   na   audítora,   komunikuje   so   Slovenským štatistickým úradom a tiež aj s ministerstvom spravodlivosti, aby napokon verifikoval svoju domnienku o možných vadách znaleckého posudku.

Ad) Prerušenie konania a zrušenie uznesenia o prerušení konania a s tým namietané prieťahy(...)

viii) Bez ohľadu na to, že si Okresný súd Michalovce myslí, že sťažovateľovi sa nepodarilo pochopiť súvislosť konania na Okresnom súde Michalovce a na Okresnom súde Piešťany, dovolíme si tvrdiť, že k prieťahu nepochybne došlo.

ix) Okresný súd Michalovce sa zrejme domnieval, inak si to vysvetliť nevieme, že Okresný   súd   v   Piešťanoch   bude   konať   „rýchlejšie“   a   vychádzajúc   zo   svojho   právneho názoru o prejudicialite, prerušil konanie.

x) Zradnosť takejto domnienky sa prejavila aj v tom, že Okresný súd Piešťany konal s prieťahmi,   čo   uznala   aj   predsedníčka   Okresného   súdu   Piešťany   po   tom,   ako   podal sťažovateľ sťažnosť aj orgánu riadenia a správy súdu, t. j. predsedovi Okresného súdu Piešťany.

xi) Okresný súd Michalovce teda prerušil konanie z dôvodu, že čakal na právoplatné rozhodnutie   Okresného   súdu   Piešťany,   pričom   taktiež   nezobral   do   úvahy,   že   z   dôvodu zrušenia   a   neskôr   obnovy   Okresného   súdu   Piešťany   sa   dalo   logicky   predpokladať,   že konanie na Okresnom súde Piešťany bude časovo náročnejšie.

xii) To, že Okresný súd Michalovce žiadal viackrát neúspešne žalobu z Okresného súdu Piešťany, tak na to nemal sťažovateľ žiadny vplyv, pretože sťažovateľ nie je Okresným súdom   Piešťany.   Ak   by   Okresný   súd   Michalovce   bol   žiadal   kópiu   žaloby   podanej   na Okresný   súd   Piešťany,   bol   by   túto   kópiu   sťažovateľ   porušovateľovi   doložil,   čo   sa   aj okamžite stalo 1. 4. 2008.

xiii) Na str. 7. vyjadrenia OS v Michalovciach uvádza, že prvýkrát sa súd dozvedel o rozhodnutí NS SR až z podania žalobcu, ktoré bolo doručené súdu 1. 4. 2008. Ten istý OS v   Michalovciach   v   zastúpení   svojho   podpredsedu   súdu   však   v   odpovedi   na   sťažnosť označená ako Vec: Sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov - vybavenie. Sp. zn. 1Spr 6/2012 zo dňa 15. 3. 2012 uviedol, že o tejto skutočnosti sa už dozvedel priamo od OS Trnava listom zo dňa 17. 12. 2007.

xiv) Nesúhlasíme s tvrdením porušovateľa(...), že ak by nebol súd z vlastnej iniciatívy zrušil uznesenie o prerušení konania, tak by žalobca nemal možnosť podať ústavnú sťažnosť proti   Okresnému   súdu   Michalovce,   resp.   by   bol   mohol   podať   ústavnú   sťažnosť   proti Okresnému   súdu   Piešťany.   Tomuto   tvrdeniu   sťažovateľ   možno   len   neporozumel,   ale stotožniť sa s týmto názorom porušovateľa by vlastne znamenalo, že:

a. Ak súd preruší konanie a účastník konania sa neodvolal, už by potom k prieťahom a/alebo k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote nemohlo dôjsť aj keby prerušenie trvalo neprimerane dlho alebo nebolo dôvodné?

b. Ak by sa sťažovateľ odvolal a odvolací súd potvrdil prerušenie konania, už by potom k prieťahom a/alebo k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote nemohlo dôjsť aj keby prerušenie trvalo neprimerane dlho alebo nebolo dôvodné? c. Ak by súčasne prerušil konanie Okresný súd Piešťany do právoplatného skončenia konania   na   Okresnom   súde   Michalovce   a   zároveň   by   prerušil   konanie   Okresný   súd Michalovce do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Piešťany, a zároveň by sa   sťažovateľ   neodvolal,   tak   potom   by   už   k   prieťahom   a/alebo   k   porušeniu   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote nedošlo?

To,   že   neplynú   lehoty,   neznamená,   že   by   zastal   čas.   Ten   pre   účastníka   konania plynie. Sťažovateľ   uviedol   dôvody,   prečo   k   prerušeniu   konania   dôjsť   nemalo.   Proti uzneseniu o prerušení konania podal sťažovateľ odvolanie. Za významnú okolnosť možno považovať aj to, že Okresný súd Michalovce napokon prerušenie zrušil, čo len potvrdzuje názor sťažovateľa, že konať vo veci bolo možno aj bez prerušenia konania. Navyše:

1. Návrh je podaný koncom decembra 2005,

2. Prvé pojednávanie vo veci samej je v januári 2007,

3. Konanie súd prerušil v auguste 2008. Súd   sa   rozhodol   konanie   prerušiť   už   v   čase,   keď   by   mal   mať   vec   meritórne rozhodnutú.

Ad)   Vplyv   námietky   miestnej   nepríslušnosti   uplatnenej   žalovaným   na   namietané prieťahy v konaní(...)

xv)   Sťažovateľ   zotrváva   na   tvrdení,   že   Okresný   súd   Michalovce   bol   miestne príslušným súdom, príslušnosť daná na výber vyplýva v tomto prípade priamo z O. s. p. Rozhodnutie   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dalo   v tomto   prípade   sťažovateľovi jednoznačne za pravdu.

xvi) Okresný súd Michalovce(...) uvádza, že v roku 2006 postúpil vec Okresnému súdu v Trnave z opatrnosti a s odvolaním sa na judikatúru slovenských súdov. V ďalšom pritom poukazuje len na uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 18. 10. 2011, t. j. na uznesenie, ktoré bolo vydané až 5 rokov po jeho rozhodnutí.

xvii) Podľa nášho názoru sa porušovateľ zrejme mýli, ak si myslí, že v prípade, ak by nenamietol svoju nepríslušnosť, tak by rozhodol uznesením podľa § 167 ods. 1 O. s. p., voči ktorému by bolo prípustné odvolanie a teda bola by procesná situácia z hľadiska k prieťahu v konaní zrejme zhodná ako v tomto prípade. Ak súd námietke nepríslušnosti nevyhovie, tak sa s touto okolnosťou podľa nášho názoru vysporiada v konečnom rozhodnutí.

Ad) Vplyv dĺžky konania na dôkaznú situáciu sťažovateľa(...) xviii) Porušovateľ v tejto časti uvádza niekoľko tvrdení, ktorými chce ukázať, že sám žalobca   (sťažovateľ)   si   údajne   neplnil   svoje   procesné   povinnosti   a   jeho   nečinnosť predkladať dôkazy údajne nahradzoval samotný súd. K tomuto uvádzame nasledovné: a. K škode na kotle: Okresný súd Michalovce cituje(...) len určité časti zo správy z odbornej prehliadky kotla (bola už súčasťou žaloby podanej v decembri 2005), ktoré dáva do   vzájomného   rozporu.   K   tomuto   uvádzame,   že   takto   definovaný   údajný   rozpor   sa nenachádza ani v znaleckom posudku znalca. V uvedenej správe odborne znalej organizácie sa aj   uvádza:   „Počas   prevádzky   kotla v období   od 22.   4.   2005   do 10.   10.   2005   bola v prevádzke nová ionexová úprava vody. V kotle na trubkách je úsad inkrustov Ca+, Mg... Nová úpravovňa na výstupe po regenerácii počas prevádzky kotla prekračuje dovolenú hodnotu   tvrdosti...   Takéto hodnoty   nevyhovujú:   - rozpor s STN...,   -   rozpor s pasportom kotla... Záver: Pokiaľ nová úpravňa vody nebude dávať trvalo vyhovujúce výsledky v súlade s STN077401 a pasportom kotla nesmie sa používať!!!. Zhoršenie kvality kotlovej vody sú mimoriadne podmienky, je to dôvod na odstavenie kotla z prevádzky - rozpor s čl. 72 STN070710.“

Pôvodný žalobca predložil súdu nie svoj názor na škodu kotla, ale predložil oficiálnu správu   z   pravidelnej   obhliadky   kotla   vypracovanú   odborne   oprávnenou   organizáciou, v ktorej je jasne nielen definované oprávnenou osobou od kedy a do kedy bola v prevádzke nová úpravňa vody, ale je tam jednoznačne odborne znalou osobou definovaná priama príčinná súvislosť medzi dodanou úpravňou vody a medzi zanesením kotla.

b. K nedostatočnej špecifikácii ďalších zvýšených nákladov: Na základe uznesenia súdu zo dňa 17. 1. 2007(...) pôvodný žalobca doložil súdu túto špecifikáciu ešte 15. 2. 2007, ktorá bola však doručená žalovanej strane až krátkou cestou na pojednávaní 14. 9. 2011. c. Zo zápisníc z prvého pojednávania vo veci (17. 1. 2007) a z najbližšieho druhého pojednávania   (14.   9.   2011)   jednoznačne   vyplýva,   že   súd   sa   na   týchto   pojednávaniach venoval otázke kúpy úpravne vody, jej spôsobu fungovania. K detailom vo veci kotla sa vôbec nedostalo. Súvisu medzi úpravňou vody a zanesením kotla sa súd začal v podstate venovať   až   na   pojednávaní   dňa   18.   1.   2012,   t.   j.   až   po   6   rokoch   od   podania   žaloby o náhradu škody. Na tomto pojednávaní rozhodol, že bude vykonané znalecké dokazovanie. d. Porušovateľ(...) uvádza, že žalobca už pri podaní žaloby musel predpokladať svoju dôkaznú povinnosť a zabezpečiť si dôkazy v uvedenom konaní, ktoré musí mať pripravené. K tomuto uvádzame: Sťažovateľ si je vedomý svojich povinností podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O. s. p. Sťažovateľ si túto povinnosť plnil, pri podávaní žaloby si však pôvodný žalobca nebol a ani nemohol byť vedomý toho, že k relevantnému prejednávaniu podstaty sporu dôjde až po cca 6 rokoch (bez toho, aby sa na takomto časovom posune aktívne spolupodieľal) a tak sa dostával viac a viac do potenciálnej ďalšej dôkaznej núdze. Kotol bol   nevyhnutnou   súčasťou   celého   technologického   výrobného   procesu.   Ako   vyplynulo z výstupov znalca, ani znalec nevedel ako by žalobca vôbec mal „zarchivovať stav kotla a úpravne vody, aby aj po 6 rokoch sa mohlo vykonať znalecké dokazovanie a tým prípadne preveriť   tvrdenia   odborne   oprávnene   organizácie   v   Správe   z odbornej   prehliadky   kotla zo dňa 1. 12. 2005.

xix)   Porušovateľ   tvrdí,   že   sťažovateľ   ani   na   konaní   konanom   dňa   18. 01. 2012 neoznámil súdu, že sťažovateľ kotol odpredal inej spoločnosti. Toto tvrdenie porušovateľa sa nezakladá na pravde:   Listom   zo dňa 20.   10.   2011 porušovateľ   vyzval   žalobcu,   aby oznámil,   či   sa   previedlo   vyčistenie   kotla,   lebo   údajne   v   samotnom   konaní   doposiaľ   to nebolo zistené. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 11. 2011

a.   jednak   opätovne   potvrdil,   že   k   vyčisteniu   kotla   nedošlo   (podotýkame,   že   táto skutočnosť je súdu známa už od 17. 1. 2007, kde žalobca od súdu dostal totožnú otázku, na ktorú   aj   rovnako   odpovedal.   T.   j.   táto   skutočnosť   už   bola   súdom   zistená   na   prvom pojednávaní ešte v r. 2007.

b.   Okrem   toho   sťažovateľ   v   danom   vyjadrení   už   14.   11.   2011   súdu   oznámil,   že v období   po   pojednávaní   v   r.   2007   bol   kotol   predaný,   pričom   doložil   súdu   faktúru č. 20070423   aj   s   prílohami,   z   ktorých   vyplýva,   že   cena   kotla   zohľadňovala   jeho   stav (zanesenie) a potrebu jeho vyčistenia. Túto skutočnosť opätovne uviedol súdu aj na danom pojednávaní dňa 18. 1. 2012 čoho dôkazom je aj samotné znenie listu zo dňa 3. 2. 2012, kde to taktiež uvádza. Taktiež priamo na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 súdu oznámil, že ako postupník nemá k dispozícii prevádzkový denník, napriek tomu mu súd túto povinnosť uložil. Takže ani toto tvrdenie súdu, že mu to oznámil až podaním 3. 2. 2012 sa nezakladá na skutočnosti.

c. Ďalej podotýkame,   že sťažovateľ je postupníkom v tomto spore a nikdy nebol vlastníkom kotla a ani úpravne vody. Sťažovateľ preto ani nikdy nemohol predať kotol.

xx)   Porušovateľ   uvádza   ako   jeden   z   dôkazov   údajného   neplnenia   si   povinností žalobcu, že žalobca na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 nevedel de facto okamžite odpovedať na otázku či ku dňu 1. 12. 2005 bola v prevádzke nová úpravňa vody. Podotýkame, že v spise od samého podania žaloby, t. j. od decembra 2005 je Správa z odbornej prehliadky kotla zo dňa 1. 12. 2005, v ktorej sa explicitne píše, že nová úpravňa vody bola v prevádzke od 22. 4. 2005 do 10. 10. 2005. Z toho vyplýva, že dňa 1. 12. 2005 nebola v prevádzke a súdu táto skutočnosť bola známa zo spisu.

xxi) Porušovateľ(...) taktiež uvádza, že do dnešného dňa (t. j. 22. 3. 2013) žalobca nepredložil súdu dôkazy, bez ktorých údajne nie je možné zistiť vznik škody a jeho výšku. K tomuto uvádzame, že už dňa 8. 3. 2013, porušovateľ schválil daným dňom právoplatný a vykonateľný   súdny   zmier,   na   základe   ktorého   je   žalovaný   povinný   zaplatiť   žalobcovi 7.500,- € a uhradiť všetky trovy štátu. Z tohto dôvodu ani žalobca ani žalovaný už nemajú žiadnu   povinnosť   po   tomto   právoplatnom   zmieri   ešte   predkladať   porušovateľovi   nejaké dôkazy, keďže po viac ako 7 (siedmych rokoch) priebehu sporu sa strany sporu rozhodli tento stav ukončiť radšej sami súdnym zmierom a vyriešiť tak svoju bezútešnú situáciu. xxii) Porušovateľ(...) uvádza, že žalobca podaním dňa 4. 10. 2012 navrhol vypočutie svedka Ing. K. Súd promptne svedka predvolal... svedok predvolanie neprevzal, preto ho predvolal na ďalšie pojednávanie... K tomuto sťažovateľ potrebuje danú informáciu doplniť o nasledovné skutočnosti:

Predvolanie svedka Ing. K. požadoval žalovaný, nie žalobca, ešte na 2. pojednávaní dňa   14.   9.   2011.   Súd   predvolal   z   iniciatívy   žalovaného   Ing.   K.   na   pojednávanie   dňa 18. 1. 2012. Na pojednávaní dňa 18. 1. 2012(...) súd konštatoval, že Ing. K. sa nedostavil a ani neospravedlnil, aj keď jeho predvolanie bolo vykázané, t. j. svedok si predvolanie prevzal. To znamená, že žalobca svojim podaním zo dňa 4. 10. 2012 len opakoval potrebu predvolať   svedka,   ktorého   už   predtým   požadoval   predvolať   žalovaný,   a   ktorý   sa   bez ospravedlnenia nedostavil.

xxiii) Porušovateľ v závere(...) konštatuje, že potreba znaleckého dokazovania bola nezávislá   od   spolupráce   sťažovateľa.   Porušovateľ   však   rozhodnutie   o   vypracovaní znaleckého posudku prijal až po približne 6,5 rokoch od podania žaloby, pričom žalobca od samého počiatku namietal, že súdom určený znalec z odboru energetika

*   mal   posudzovať   a   aj   posudzoval   otázky   spadajúce   pod   odbor   ekonómia a manažment, t. j. nad rámec svojho oprávnenia

* sa v znaleckom posudku dopustil pochybení * a teda, že posudok bude vo veľkej časti pre účely dokazovania nepoužiteľný. Tvrdenie o tom, že sťažovateľ nespolupracoval so súdom, lebo odpredal kotol, je, ako sme už uviedli vyššie, mylné, lebo sťažovateľ nebol vlastník kotla. Ale aj keby žalobca bol vlastníkom kotla, tak treba vziať do úvahy to, že ťažko od niekoho spravodlivo požadovať, aby v súdnom konaní trvajúcom toľko rokov opatroval kotol a zvyšoval tak svoju stratu. Pokiaľ ide o „rozsiahle“ a „odborné“ stanoviská žalobcu, tak tieto stanoviská zaiste neprispeli   k   prieťahom   v   konaní,   ale   pomohli   reálne   zhodnotiť   kvalitu   znaleckého dokazovania,   ktorú   sťažovateľ   spochybňoval.   Sťažovateľ   však   neprejudikuje   výsledky správneho konania, o ktorom bol informovaný Ministerstvom spravodlivosti SR.

xxiv) To, že porušovateľ po viac ako 2,5 roku od začatia konania,   toto konanie preruší, neznamená, že by nebolo došlo k zbytočným prieťahom, resp. k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru v zmysle ktorého Ústavný súd vykladá aj čl. 48 ods. 2 Ústavy. V tomto prípade sa nejednalo o takú prekážku, pre ktorú by bolo objektívne nevyhnutné konanie prerušiť. Ak by o takúto prekážku bolo išlo, Okresný súd Michalovce by konanie prerušil zaiste už skôr. Ak by sme mechanicky bez zohľadnenia tejto okolnosti dospeli k záveru, že akékoľvek   prerušenie   konania   bude   viesť   k   tomu,   že   ústavný   súd   nebude   posudzovať nečinnosť súdu ako zbytočné prieťahy, tak potom by to viedlo k ťažko udržateľným záverom. xxv)   Krajský   súd   v   Trnave   rozhodol   27.   12.   2012   o   tom,   že   zrušuje   rozsudok Okresného   súdu   Piešťany   zo   dňa   04.   07.   2011,   v   zrušujúcom   uznesení   zaujal   názor o možnom znaleckom dokazovaní. Ak vezmeme do úvahy, že aj na Okresnom súde Piešťany by sa malo vykonať prípadne znalecké dokazovanie, a potom by súd meritórne rozhodol, pričom   by   následne   prebehlo   odvolacie   konanie,   tak   aj   keby   by   sa   skončilo   meritórne konanie   na   Okresnom   súde   Piešťany   v   roku   2013   alebo   2014,   tak   odvolacie   konanie na (preťaženom Krajskom súde v Trnave) by sa mohlo očakávať tak najskôr v roku 2014 – 2015. Z tohto pohľadu možno hodnotiť rozhodnutie porušovateľa o tom, že bude pokračovať v konaní jednoznačne za správne.

Lebo   ak   by   Okresný   súd   Michalovce   pokračoval   v   konaní   až   po   právoplatnom ukončení konania na Okresnom súde Piešťany, tak kedy by bolo ukončené konanie sp. zn. 18Cb/326/2006 v prvom stupni a kedy by bol rozsudok právoplatný? A je vôbec ťažko si predstaviť, že by sa v r. 2015, t. j. po 10 (desiatich) rokoch malo ešte vôbec len začať ďalšie znalecké dokazovanie týkajúce sa hoci len samotného kotla.

Sťažovateľ zastáva názor, že konanie ani nebol dôvod prerušovať a už vôbec nie po viac ako 2,5 roku od začatia konania.

Vyjadrenie k ústnosti pojednávania Vzhľadom na zložitosť predmetnej veci sťažovateľ trvá, aby sa v tejto veci konalo ústne pojednávanie.

(...)Dispozícia s návrhom Vzhľadom na to, že v predmetnej veci došlo k súdnemu zmieru a uznesenie o jeho schválení nadobudlo právoplatnosť, upravuje sťažovateľ petit tak, že nežiada, aby Ústavný súd   Slovenskej   republiky   prikázal   Okresnému   súdu   Michalovce,   aby   v   konaní   sp.   zn. 18Cb/326/2006 konal bez prieťahov, nakoľko tento príkaz už je bezpredmetný.

Vo zvyšnej časti sťažovateľ trvá na podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 Cb 326/2006:

Dňa 28. decembra 2005 obchodná spoločnosť F., s. r. o. (ďalej len „žalobkyňa“), podala   na   okresnom   súde   proti   J.   L.   –   A.   C.   (ďalej   len   „žalovaný“),   žalobný   návrh na zaplatenie   sumy   353 867   Sk   s príslušenstvom   (z   titulu   náhrady   škody).   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 Cb 221/2005.

Dňa 5. januára 2006 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa 12. januára 2006 žalobca uhradil súdny poplatok. Dňa   16.   marca   2006   okresný   súd   vydal   vo   veci   platobný   rozkaz   č.   k. 18 Cb 221/2005-53, ktorým žalobnému návrhu vyhovel.

Dňa   18.   apríla   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   odpor   žalovaného   proti uvedenému platobnému rozkazu.

Dňa 15.   mája 2006   okresný   súd   postúpil   vec Okresnému súdu   Trnava z dôvodu miestnej príslušnosti. Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. 38 Cb 71/2006.Dňa 5. júna 2006 bola vec postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“),   aby   rozhodol   o kompetenčnom   konflikte   medzi   Okresným   súdom Trnava a okresným súdom.

Dňa 27. júla 2006 najvyšší súd uznesením č. k. 1 Ndob 26/2006-68 rozhodol, že miestne príslušným na prerokovanie danej veci je okresný súd.

Dňa 22. septembra 2006 bol spis odstúpený okresnému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 Cb 326/2006.

Dňa 9. októbra 2006 okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za   podaný   odpor.   Súd   v rovnaký   deň   vyzval   žalobkyňu,   aby   sa   vyjadrila   k podanému odporu.

Dňa 17. októbra 2006 žalovaný uhradil uvedený poplatok za odpor.Dňa 19. októbra 2006 sa žalobkyňa písomne vyjadrila k odporu.Dňa 4. decembra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. január 2007.Dňa 17.   januára 2007   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré bolo odročené na neurčito aj s tým, že žalobkyňa mala v určenej lehote špecifikovať vznik škody. Dňa 31. januára 2007 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Trnava, v akom štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 22 Cb 145/2005.

Dňa 19. februára 2007 žalobkyňa špecifikovala „vznik škody“.

Dňa 22. marca 2007 sa okresný súd opakovane dopytoval na Okresnom súde Trnava, v akom štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 22 Cb 145/2005.Dňa 5. apríla 2007 Okresný súd Trnava reagoval na dopyt okresného súdu.Dňa 24. júla 2007 žalobkyňa doručila súdu návrh na zmenu účastníka konania.Dňa 22. augusta 2007 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaslanie predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky.

Dňa 31. augusta 2007 žalobkyňa predložila súdu požadovanú zmluvu.Dňa 15. októbra 2007 okresný súd uznesením č. k. 18 Cb 326/2005-122 pripustil, aby do konania vstúpil sťažovateľ na strane žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2007.

Dňa 5. decembra 2007 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Trnava, v akom štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 22 Cb 145/2005.

Dňa 17. decembra 2007 Okresný súd Trnava reagoval na dopyt okresného súdu.Dňa   13.   marca   2008   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na poskytnutie informácií vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 22 Cb 145/2005.

Dňa 1. apríla 2008 právny zástupcu sťažovateľa zaslal súdu požadované dokumenty.Dňa 18. apríla 2008 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom štádiu sa nachádza vec „F. s. r. o., c/a J. L. A. C. v konaní o 353.867,- Sk“.

Dňa 28. apríla 2008 Okresný súd Piešťany v odpovedi na dopyt uviedol, že označené konanie nevedie.

Dňa 18. júna 2008 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom štádiu sa nachádza vec „F. S. s. r. o., c/a J. L. A. C. v konaní o 497 182,- Sk“.

Dňa 26. júna 2008 Okresný súd Piešťany reagoval dopyt okresného súdu.Dňa 26. augusta 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-145 prerušil napadnuté   konanie „do   právoplatného   skončenia   veci   vedenej   na   Okresnom   súde v Piešťanoch pod č. k. 4C/74/2008“.

Dňa 10. októbra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o prerušení konania.

Dňa 11. decembra 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 30. septembra 2010 krajský súd uznesením č. k. 1 Cob 98/2008-162 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Dňa 8. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 12. októbra 2010 sa okresný súd dopytoval na Okresnom súde Piešťany, v akom štádiu sa nachádza vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 4 Cb 74/2008.

Dňa 18. októbra 2010 Okresný súd Piešťany reagoval na dopyt okresného súdu.Dňa   17.   marca   2011   okresný   súd   požiadal   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby oznámil, v akom štádiu sa nachádza vec vedená na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4 Cb 74/2008, a pokiaľ táto vec ešte skončená nie je, či súhlasí s tým, aby sa pokračovalo v prerušenom konaní.

Dňa 4. apríla 2011 právny zástupca sťažovateľa reagoval na uvedenú žiadosť súdu, pričom uviedol, že „navrhovateľ žiada, aby Okresný súd Michalovce vo veci konal aj pred rozhodnutím Okresného súdu Piešťany“.

Dňa 11. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-174 zrušil svoje uznesenie z 26. augusta 2008 o prerušení napadnutého konania.

Dňa 6. júla 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. september 2011.Dňa 14. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito „z dôvodu posúdenia ďalšieho postupu v konaní“, predloženia listín a adries svedkov zo strany žalovaného.

Dňa 23. septembra 2011 žalovaný spresnil mená navrhnutých svedkov.Dňa 3. októbra 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu požadované listiny.Dňa 17. októbra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. december 2011.Dňa   20.   októbra   2011   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   preukázal   vznik predmetnej škody.

Dňa 16. novembra 2011 sťažovateľ vyjadrením reagoval na výzvu okresného súdu.Dňa 30. novembra 2011 bolo nariadené pojednávanie odročené na 18. január 2012.Dňa 18.   januára 2012   sa   uskutočnilo   vo veci   pojednávanie,   ktoré bolo odročené „za účelom nariadenia znaleckého dokazovania“. Účastníci mali okresnému súdu v určenej lehote oznámiť otázky pre znalca a založiť do spisu listinný dôkaz.

Dňa   7.   a 8.   februára   2012   sťažovateľ   reagoval   na   uloženú   povinnosť   okresným súdom.

Dňa   14.   februára   2012   žalovaný   doručil   okresnému   súdu „Otázky   k znaleckému posudku“. V ten istý deň súd vyžiadal od spoločnosti K. s. r. o., podklady k sporu.Dňa 2. marca 2012 uvedená spoločnosť reagovala na žiadosť okresného súdu.Dňa   7.   marca   2012   žalovaný   doručil   okresnému   súdu   prípis   s   názvom „Otázky k znaleckému posudku - oprava“.

Dňa 12. marca 2012 bolo vo veci uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-256 nariadené znalecké dokazovanie z odboru energetiky, odvetvia tepelnej energetiky.

Dňa 26. marca 2012 sťažovateľ požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na úhradu preddavku na znalecké dokazovanie. Okresný súd v ten istý deň zaslal sťažovateľovi príkaz na úhradu zálohy na znalecké dokazovanie s tým, že zálohu má možnosť uhradiť do 10 dní od doručenia príkazu.

Dňa 4. apríla 2012 sťažovateľ podal odvolanie proti výroku uznesenia okresného súdu   č.   k.   18   Cb   326/2006-256,   ktorým   bola sťažovateľovi   uložená   povinnosť   uhradiť preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 9. mája 2012 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že „v záujme docielenia, čo najskoršieho rozhodnutia vo veci samej“ bude spis predložený odvolaciemu súdu „až pri konečnom rozhodnutí vo veci samej“.

Dňa   30.   mája   2012   sťažovateľ   zaslal   okresnému   súdu   podanie „Ospravedlnenie nevykonania úhrady a žiadosť o predĺženie lehoty“.

Dňa 1.   júna 2012   bol   okresnému   súdu   doručený   vypracovaný   znalecký   posudok č. 6/2012.

Dňa   4.   júna   2012   žalovaný   požiadal   okresný   súd „o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov (zloženie preddavku)“.

Dňa 7. júna 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa a žalovaného, aby sa vyjadrili k znaleckému   posudku,   a žalovaného   navyše   vyzval,   aby   predložil „podklady   na rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku“.

Dňa   28.   júna   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   stanovisko   žalovaného k znaleckému posudku.

Dňa   2.   júla   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   stanovisko   sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa   3.   júla   2012   žalovaný   doručil   okresnému   súdu   podklady   na   rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku.

Dňa 9. augusta 2012 okresný súd zaslal znalcovi stanovisko sťažovateľa a taktiež aj žalovaného   k znaleckému   posudku   s tým,   aby   sa   k týmto   stanoviskám   znalec   v určenej lehote   písomne   vyjadril.   V rovnaký   deň   zaslal   okresný   súd   stanovisko   sťažovateľa žalovanému a stanovisko žalovaného sťažovateľovi, aby sa k týmto stanoviskám vyjadrili.Dňa   13.   septembra   2012   sa   znalec   vyjadril   k stanoviskám   účastníkov   konania k znaleckému posudku.  

Dňa   14.   septembra   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného k stanovisku sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa   21.   septembra   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k stanovisku žalovaného k predmetnému znaleckému posudku.

Dňa 28. septembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. november 2012.Dňa 8. októbra 2012 sťažovateľ navrhol vo veci vykonať dôkaz výsluchom svedka.Dňa   14.   novembra   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   doplnenie   vyjadrenia sťažovateľa k stanovisku žalovaného k znaleckému posudku.

Dňa 16. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. január 2013 s tým, že sťažovateľovi bolo uložené predložiť okresnému súdu ďalšie dôkazy.   V rovnaký   deň   okresný   súd   vyzval   spoločnosť   E.,   spol.   s   r.   o.,   na podanie informácií.

Dňa 19. decembra 2012 sťažovateľ podal na okresnom súde „Návrhy na vykonanie dokazovania“.

Dňa 31. decembra 2012 súd urgoval E., spol. s r. o., na podanie správy.Dňa 9. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca k námietkam sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa   10.   januára   2013   uvedené   podanie   znalca   okresný   súd   zaslal   účastníkom konania.

Dňa 21. januára 2013 právny zástupca žalovaného ospravedlnil svojho klienta na nariadenom pojednávaní z dôvodu „choroby“.

Dňa 22. januára 2013 znalec ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a v ten istý deň spoločnosť E., spol. s r. o., reagovala na výzvy okresného súdu.

Dňa 25. januára 2013 bolo pojednávanie odročené na 8. marec 2013.Dňa 28. januára 2013 súd priznal znalcovi uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-626 znalečné.

Dňa 15. februára 2013 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.Dňa 18. februára 2013 sťažovateľ doplnil svoje odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 18 Cb 326/2006-626.

Dňa 8. marca 2013 okresný súd zmenil svoje uznesenie č. k. 18 Cb 326/2006-626 a uznesením   č.   k.   18   Cb   326/2006-665   schválil   zmier   uzavretý   účastníkmi   konania v napadnutom konaní. Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť 21. marca 2013.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o náhradu škody (sťažovateľ sa domáhal náhrady škody vzniknutej najmä v dôsledku vzniku usadenín v kotli v dôsledku vadnej činnosti úpravne vody) vedenom pod sp.   zn.   18   Cb   326/2006   dochádza   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   je náhrada škody, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená [§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní bolo   po   skutkovej   stránke   nepochybne   zložité,   pretože   skutkové posúdenie veci si vyžadovalo úzko odborné poznatky o danej záležitosti, teda ani podľa názoru   ústavného   súdu   vo   veci   nebolo   možné   rozhodnúť   bez   nariadenia   znaleckého dokazovania. Avšak napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať (tak ako to bude uvedené v bode III/3) iba na vrub zložitosti veci, na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní   k zbytočným   prieťahom.   Dĺžka   napadnutého   konania   teda   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa. Sťažovateľovi nemožno vyčítať „nespoluprácu so súdom“, keďže na pojednávaniach sa v podstate zúčastňoval, riadne a včas reagoval na výzvy súdu, podával vyjadrenia, navrhoval dôkazy. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi v okolnostiach danej veci nemožno vyčítať ani to, že už pri podaní žaloby nezabezpečil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pretože vzhľadom na špecifický predmet sporu ani nemusel vedieť,   ktoré   dôkazy   sú   najrelevantnejšie,   a to,   že   po   viac   ako   šesť   rokov   trvania napadnutého konania predal predmet dôležitý z pohľadu tohto sporu, mu už vonkoncom spravodlivo   nemožno   vyčítať.   V konečnom   dôsledku   tým   ohrozil   „iba“   svoju   dôkaznú situáciu, vystavil sa totiž hrozbe, že neunesie dôkazné bremeno.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a predovšetkým poukazuje na   to,   že   občianske súdne   konanie,   ktoré   bez meritórneho   rozhodnutia   súdu prvého stupňa trvá tak dlho, ako to je v danej veci, teda viac ako 7 rokov, možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na   súdnu   ochranu   stáva   iluzórnym,   a teda   ho   ohrozuje   vo   svojej   podstate   (m.   m. I. ÚS 66/03).

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   tiež pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Zo   súvisiaceho   spisu   okresného   súdu,   ale   aj   z vyjadrenia   účastníkov   konania vyplýva, že napadnuté konanie bolo uznesením okresného súdu č. k. 18 Cb 326/2006-145 od 26. augusta 2008 do 11. apríla 2011 po dobu dvoch rokov a ôsmich mesiacov prerušené. Sťažovateľ namieta, že žiadne dôvody na prerušenie konania neexistovali a že okresný súd postupoval vo veci nesprávne a zapríčinil tým zbytočné prieťahy, keď prerušil predmetné konanie.   Okresný   súd   však   trvá   na   tom,   že   vec   posudzovaná   v napadnutom   konaní („náhrada škody spôsobená vadnou dodávkou“) a konanie vedené pred Okresným súdom Piešťany (vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy), pre ktoré bolo napadnuté konanie prerušené, spolu súviseli, pričom „súvislosť týchto dvoch vecí vyplýva z princípu prejudiciality“,   a preto   bolo   potrebné   napadnuté   konanie   prerušiť.   Ústavný   súd   v tejto súvislosti   poznamenáva,   že   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   18   Cb   326/2006-145 z 26. augusta   2008 bolo uznesením   krajského   súdu   č.   k.   1 Cob   98/2008-162 potvrdené 30. septembra 2010, a tým bola právoplatne vyriešená otázka „prejudiciality“ v prospech právneho názoru okresného súdu. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu mimoriadny právny   prostriedok   nápravy   alebo   ústavná   sťažnosť   uplatnená   nebola,   a preto   názor krajského súdu vyjadrený v uvedenom rozhodnutí zaväzoval tak účastníkov napadnutého konania, ako aj okresný súd.

Čo sa týka otázky prerušenia konania, je potrebné vychádzať z toho, že okresný súd vykonal voľbu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi a ústavný súd ju ani nemieni spochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, ktorý je zákonom dovolený (§ 109 ods. 2 OSP), a jednak ho treba posudzovať podľa situácie, ktorá existovala v   čase,   keď   sa   realizoval,   a   k   posúdeniu   ktorej   majú   v zásade   lepšie   predpoklady všeobecné súdy   než   ústavný   súd,   odhliadnuc   od princípu   subsidiarity,   ktorým   sa   riadi jeho vzťah   ku všeobecným   súdom   a   ktorému   viac   zodpovedá,   aby   ústavný   súd,   pokiaľ to nie je nevyhnutné, sám neposudzoval vhodnosť alebo účelnosť zvoleného procesného postupu. To však ešte neznamená, že táto voľnosť je bez obmedzenia a ústavným súdom nekontrolovateľná. Aj   ustanovenie § 109 ods.   2 písm. c)   OSP tak ako nakoniec každé zákonné ustanovenie sa totiž musí vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Keďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   všeobecný   súd   sa   musí   pri uplatňovaní procesného   postupu o prerušení konania riadiť i požiadavkou, ktorá je upravená v tomto článku ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutej veci bez zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote,   aj   keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (napr. IV. ÚS 221/03, IV. ÚS 19/04, II. ÚS 393/06).

V danom prípade okresný súd uznesením č. k. 18 Cb 326/2006-174 z 11. apríla 2011 zrušil svoje uznesenie z 26. augusta 2008 o prerušení napadnutého konania, pričom uviedol, že k tomuto rozhodnutiu dospel „napriek tomu, že prekážka, pre ktorú konanie prerušil, naďalej   trvá“.   Okresný   súd   tak   podľa   vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   urobil „z vlastnej iniciatívy v záujme predídenia porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“, pretože zistil, že Okresný súd Piešťany je v súvisiacej veci nečinný.

Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote.   V napadnutom   konaní   okresný   súd postupoval   ústavne   konformne,   keď   zrušil   svoje   uznesenie   o prerušení   konania.   Podľa názoru ústavného súdu však okresný súd k tomuto rozhodnutiu pristúpil po neprimeranom dlhom časovom odstupe (po 2 rokoch a 8 mesiacoch), a preto možno považovať jeho postup za nedostatočne efektívne. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach danej veci okresný súd   minimálne   jeden   rok   nekonal   vo   veci   efektívne,   nevykonal   úkony   smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   počas   napadnutého súdneho   konania   nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo iba v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale aj v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Pokiaľ sťažovateľ namietal, že aj v dôsledku znaleckého posudku, ktorý spracoval znalec   z   odboru   energetiky,   dochádzalo   k zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní, ústavný súd k tomu dodáva, že medzi znaleckým dokazovaním a zbytočnými prieťahmi v napadnutom konaní príčinnú súvislosť nezistil.

4. Vzhľadom na to, že 8. marca 2013 okresný súd schválil zmier uzavretý účastníkmi konania, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €. „Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že je v neistom postavení, táto neistota je daná nielen tým, že právna vec,   v ktorej je sťažovateľ účastníkom konania nie je dodnes, ani po viac 6 rokoch od začatia konania právoplatne ukončená, ale aj tým, že sekundárne dochádza k neistote v jeho majetkových právach. Sťažovateľ, nakoľko je účastníkom konania, je v ťaživej právnej neistote.“Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na povahu veci a skutočnosť, že vec už bola skončená, považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 20. mája 2012, spísanie sťažnosti zo 6. júna 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 1. júla 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 prislúcha odmena v sume 130,16 € spolu s režijným paušálom 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 407,55 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2013