znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky  

  II. ÚS 30/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť K. T., bytom H., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 566/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2005 doručená sťažnosť K. T., bytom H., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 566/02.

Porušenie   označeného   základného   práva   podľa   sťažovateľky   spočíva   v tom,   že okresný súd zamietol jej žalobu o ochranu osobnosti, v ktorej tvrdila, že listom žalovaného Ing. Ľ. H. došlo k poškodeniu jej dobrého mena, s odôvodnením, že žalovaným bol Ing. Ľ. H.   ako   fyzická   osoba,   avšak   list,   ktorým   malo   dôjsť   ku   poškodeniu   dobrého   mena sťažovateľky bol adresovaný generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, s dodatkom Ľ. H., nebol určený verejnosti a ani sa v ňom nenachádzajú konkrétne mená. Okresný súd argumentoval tým, že Ing. Ľ. H. bol žalovaný ako fyzická osoba, a preto s ním nemožno spájať tento list, lebo išlo o list vyhotovený   ústredným   orgánom   štátnej   správy   a za   jeho   obsah   a z toho   vyplývajúce dôsledky   nesie   zodpovednosť   podľa   názoru   okresného   súdu   tento   štátny   orgán,   a nie žalovaný, ktorý nie je v spore pasívne legitimovaný.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 3 Co 473/03 zo 14. septembra 2004 (ktorý nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2004) rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 566/02-38 z 21. januára 2003 potvrdil.

Sťažovateľka   s takýmto rozhodnutím   nesúhlasí a žiada, aby ústavný súd vyniesol tento nález:

„1. Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod č. k. 5 C 566/02-38 porušil základné právo sťažovateľa zaručené Čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Vracia vec Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou sa ukladá, aby uhradil sťažovateľovi trovy konania pozostávajúce z odmeny za právne zastupovanie vo výške 2.000,- Sk do 15 dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia   Ústavného   súdu   SR   na   účet   č....,   vedený v TATRABANKE, pobočka Vranov nad Topľou.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv a slobôd je daná vtedy, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

V danom prípade sťažovateľka namieta porušenie ňou označeného základného práva okresným súdom z dôvodu, že okresný súd jej žalobu o ochranu osobnosti zamietol, s čím sťažovateľka   nesúhlasí.   Vo   svojej   sťažnosti   však   sťažovateľka   uviedla,   že   krajský   súd potvrdil rozsudok okresného súdu, t. j. nevyhovel jej odvolaniu. Je teda preukázané, že sťažovateľka mala možnosť domáhať sa ochrany ňou namietaného porušenia základného práva   okresným   súdom   opravným   prostriedkom   v systéme   všeobecných   súdov   (čo   aj využila),   a preto   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať   o sťažnosti sťažovateľky. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005