SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 3/2015-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   obchodnej   spoločnostiWM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, právne zastúpenejadvokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica,advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva   na prejednanie jej   záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09   p o r u š i lzákladné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., aby sa jejvec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky   a právo   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené   v   čl. 6   ods.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Er 917/09   p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,   p r i z n á v afinančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťanyp o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnostiWM Consulting   &   Communication,   s.   r.   o.,   trovy   konania   v sume   518,67   €   (slovompäťstoosemnásť eur a šesťdesiatsedem centov) na účet jej advokáta JUDr. Romana Kvasnicu,Advokátska   kancelária   JUDr.   Roman   Kvasnica,   advokát,   s.   r.   o.,   Sad   A. Kmeťa 24,Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 3/2015-12   z 15.   januára   2015   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting &Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti:«(...)   Návrhom   na   vykonanie   exekúcie   zo   dňa   16.03.2001   (podaným   pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,, zap. v OR OS Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 601/B), sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky, judikovanej platobným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 6Ro/1143/92, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.02.1993 (ďalej aj „platobný rozkaz“), a to: zaplatenia istiny 8.410,- Sk/279,16 Eur spolu s príslušenstvom. Predmetná vec je vedená na Okresnom súde Piešťany pod spis. značkou: 5Er/917/2009, medzi účastníkmi konania, ktorými sú aktuálne na strane oprávneného - Slovenská   sporiteľňa,   a.s.   v   skratke   SLSP,   a.s.   so   sídlom:   Tomášikova   48,   832   37 Bratislava,, zap. v OR OS Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 601/B (ďalej aj „Slovenská sporiteľňa“) a na strane povinného - v 1. rade, v 2. rade, v 3. rade (ďalej aj „predmetný spor“).

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, postúpil oprávnený - Slovenská sporiteľňa, sťažovateľovi - spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany,, zap. v OR OS Trnava, oddiel: Sro, vložka   č.   1507/T,   pohľadávku,   ktorá   je   predmetom   exekučného   konania   vedeného   na Okresnom súde Piešťany pod sp. značkou: 5Er/917/2009 (značka exekútora EX 92/2001). Z uvedeného   dôvodu   zaslal   sťažovateľ   v   pozícií   nového   veriteľa,   Okresnému   súdu   dňa 30.05.2011   návrh   na   zmenu   účastníka   konania   (ďalej   aj   „návrh   na   zmenu   účastníka konania“).

Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 08.03.2012, sp. zn. 5Er/917/2009 (ďalej aj „uznesenie“), Okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, pričom do konania vstúpil ako oprávnený WM Consulting & Communication, s.r.o. Nakoľko Okresný súd po dobu dlhšiu ako 15 mesiacov nezabezpečil právoplatnosť a vykonateľnosť   uznesenia,   zaslal   sťažovateľ   dňa   14.06.2013   Okresnému   súdu   žiadosť o prijatie   opatrení,   umožňujúcich   doručenie   rozhodnutia   súdu   povinným   (ďalej   aj „žiadosť“).

Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Piešťany na túto žiadosť sťažovateľa nereagoval, podal   sťažovateľ   dňa   06.11.2013   na   Okresný   súd   Piešťany   -   k   rukám   JUDr.   Andrey Kondllovej sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   aj   „sťažnosť“).   Na   túto   sťažnosť   dostal   sťažovateľ upovedomenie predsedu Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.11.2013 o spôsobe vybavenia sťažnosti (ďalej aj „upovedomenie“), v ktorom Okresný súd o. i uviedol: „Vašu sťažnosť na nekonanie súdu dostatočne plynule pri doručovaní zásielky považujem za dôvodnú, keďže medzi jednotlivými úkonmi súdnej tajomníčky pri opätovnom doručovaní uznesenia sú veľmi dlhé   časové   obdobia,   čo   však   je   spôsobené   zaťaženosťou   exekučného   oddelenia,   čo znemožňuje vo všetkých veciach konať plynulo“. (...)

Súčasný   protiprávny   stav   spočíva   v   tom,   že   Okresný   súd   síce   pripustil   zmenu účastníka konania na strane oprávneného, avšak nevykonal plynulé opatrenia na doručenie rozhodnutia   súdu   povinným,   čím   predmetné   uznesenie   do   dnešného   dňa   nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Sťažovateľ sa týmto postupom Okresného súdu dostal do právneho   stavu   neistoty,   z   dôvodu   prieťahov   v   konaní   spôsobenými   prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor nemôže ďalej vykonávať   úkony   potrebné   na   vymoženie   pohľadávky   v   prospech   skutočného   veriteľa, ktorým   je   aktuálne   sťažovateľ.   Konanie   o   rozhodovaní   čiastkovej   otázky   právneho nástupníctva na strane oprávneného, trvá od 30.05,2011, t. j. už vyše troch rokov.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   doterajšia   dĺžka   konania   o   tejto   čiastkovej   otázke   je ovplyvnená iba nečinnosťou Okresného súdu, ktorý adekvátne nereaguje na žiadne písomne doručené   podania   sťažovateľa.   Následky   tejto   skutočnosti,   ktoré   spôsobil   svojou nečinnosťou orgán, ktorého úlohou je práve ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi stratu dôvery k tomuto orgánu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií nového veriteľa, a to aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie oprávneného z exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/917/2009 (EX 92/2001), je vo vzťahu k exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu, na ktoré je naviazané aj reálne uspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva. Sťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu za vážny zásah do svojich majetkových práv a nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný súd. Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom spore, majúc na mysli žiadosť zo dňa 14.06.2013, ako aj sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 06.11.2013. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa 12.06.2014, ubehlo už celkom 18 mesiacov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým sa na Okresnom súde   Piešťany   domáhal   nápravy   nečinnosti   Okresného   súdu.   Hoci   Okresný   súd   vydal uznesenie,   ktorým   pripustil   zmenu   účastníka   konania   na   strane   oprávneného,   avšak skutočnosť,   že predmetné rozhodnutie doposiaľ   nie je právoplatné a   vykonateľné bráni tomu, aby sťažovateľ mohol uplatňovať právo, vyplývajúce z exekučného titulu. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd spôsobuje sťažovateľovi stav právnej neistoty   a   najmä   nemožnosť   domôcť   sa   uspokojenia   svojich   majetkových,   a   už   skôr judikovaných práv. Sťažovateľ je a aj bol v priebehu celého konania pripravený poskytnúť akúkoľvek súčinnosť, ktorú by Okresný súd vyžadoval na rozhodnutie o podanom návrhu na zmenu účastníka konania, no do dnešného dňa nebol k ničomu vyzvaný.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   postup   Okresného   súdu,   nemožno   v   posudzovanej   veci v žiadnom prípade hodnotiť ako postup, ktorý by zodpovedal Ústavou priznanému právu na prerokovanie a rozhodnutie veci (čo i len čiastkovej) bez zbytočných prieťahov a príslušným ustanoveniam   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorých   aplikácia   je   nevyhnutným predpokladom   spoločensky   efektívneho,   t.   j.   rýchleho   a   účinného   poskytnutia   právnej ochrany. Naopak, Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)

Nakoľko   prieťahy   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   5Er/917/2009,   zapríčinené Okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti domôcť   sa   uspokojenia   svojej   judikovanej   pohľadávky,   nakoľko   až   do   právoplatnosti a vykonateľnosti   rozhodnutia   o   návrhu   na   zmenu   účastníka   konania   nemôže   exekútor považovať sťažovateľa za oprávneného z exekúcie EX 92/2001, uplatňuje si sťažovateľ aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,00 Eur. V tejto sume sťažovateľ   zohľadnil   najmä   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   s   nimi   spojenú nemajetkovú   ujmu   sťažovateľa   spočívajúcu   v   pocitoch   právnej   neistoty   a   straty   dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci.

Nakoľko   protiprávny   stav   spôsobený   nečinnosťou   Okresného   súdu   Piešťany   stále trvá,   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   poskytol   sťažovateľovi   právnu   ochranu   a   vydal nasledovné rozhodnutie:

„Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 porušil základné právo   spoločnosti   WM   Consulting   &   Communication,   s.r.o.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 340,89 € (...)»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 128/15 z 24. februára 2015a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uvádzam, že ide o konanie o výkon rozhodnutia realizovaný prostredníctvom súdneho exekútora, kde po rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia vo veci samostatne koná súdny exekútor.

K   namietanej   nečinnosti   súdu   po   dobu   15   mesiacov,   kedy   súd   nezabezpečil právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia o pripustení zmeny oprávneného, si dovoľujem uviesť,   že   súd   s   prihliadnutím   na   zaťaženosť   exekučného   oddelenia   vykonával   úkony smerujúce k prešetreniu pobytu všetkých troch povinných, pričom medzi niektorými úkonmi uplynuli dlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučné oddelenie.

Už samotná skutočnosť, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu, nie je objektívne   možné   vo   všetkých   konaniach   vykonávať   tieto   úkony   v   kratších   časových intervaloch.

Ako   predsedníčka   súdu   som   pre   zefektívnenie   a   skvalitnenie   práce   súdnych tajomníčok   a   asistentiek   senátu   exekučného   oddelenia   vykonala   opatrenia   smerujúce k skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný medzi   jednotlivými   zamestnancami   súdu   a   čo   najrýchlejšie   sa   prešetril   neznámy   pobyt účastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje   aj   všetky   veci   prevzaté   z   Okresného   súdu   Trnava   od   roku   1997   patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach   z   hľadiska   porušenia   povinností   sudcu   a   jeho   prípadného   disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa nie   krátkodobo,   ale   trvale,   pracovne   prepínal,   vystavoval   sa   nezvládnuteľným   stresom a v prospech   nadštandardného   plnenia   pracovných   úloh   dlhodobo   úplne   potláčal   svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo   značne   vyťažený   a   v   dôsledku   toho   jednoducho   nie   je   schopný   robiť   všetky potrebné   úkony   bezodkladne   tak,   ako   by   zodpovedalo   potrebám   každého   jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci. Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčkyokresného súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) Okresný súd Piešťany vo svojom Vyjadrení uvádza, že pri vykonávaní úkonov, ktoré smerovali k zisteniu pobytu všetkých troch povinných, došlo medzi niektorými úkonmi k uplynutiu dlhšieho časového obdobia, čo bolo ovplyvnené množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučné oddelenie.

Ďalej Okresný súd vo vyjadrení uvádza, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok   až   stoviek   podaní   a   spisov   denne,   v   ktorých   treba   vykonať   úkony   smerujúce k rozhodnutiu   a   nie   je   objektívne   možné   vo   všetkých   konaniach   vykonávať   tieto   úkony v kratších časových intervaloch.

Okrem   toho   Okresný   súd   uvádza,   že   boli   prijaté   opatrenia   pre   zefektívnenie a skvalitnenie   práce   na   exekučnom   oddelení   a   poukazuje   na   dlhodobé   nedostatočné obsadenie Okresného súdu v Piešťanoch väčším počtom sudcov.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   je   neprípustné,   aby   rozhodovanie   o   čiastkovej   otázke právneho nástupníctva oprávneného trvalo od 30.05.2011, t. j. vyše 3 roky. Hoci Okresný súd Piešťany dňa 08.03.2012 rozhodol o návrhu na zmenu oprávneného, nevykonal plynulé opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným. Podľa prehľadu úkonov vykonaných Okresným   súdom   Piešťany   je   zrejmé,   že   Okresný   súd   nepostupoval   bez   zbytočných prieťahov.

Dňa 07.06.2015 (správne má byť 07.06.2012, pozn.) bola zaslaná žiadosť súdnej tajomníčky na Register obyvateľov SR na oznámenie aktuálneho trvalého pobytu povinných v 1. až 3. rade. Dňa 06.09.2012 boli súdu doručené odpovede z Registra obyvateľov SR, t.j. až po 3 mesiacoch. Sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo súd neurgoval Register obyvateľov SR ohľadom zaslania odpovedí na ich žiadosť zo dňa 07.06.2015 (správne má byť 07.06.2012, pozn.), ale čakal až 3 mesiace na odpoveď z Registra obyvateľov SR. Obdobie vyše 3 mesiacov odo dňa podania žiadosti do dňa doručenia odpovedí považujeme za zdĺhavé, neprimerané a odporujúce litere zákona, vzhľadom na to že podľa § 128 Občianskeho súdneho poriadku, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť   skutočnosti,   ktoré   majú   význam   pre   konanie   a   rozhodnutie   súdu,   za náhradu vecných   nákladov.   Podľa   zákona   mal   teda   Register   obyvateľov   SR   poskytnúť   súdu   bez zbytočného odkladu odpovede na jeho žiadosť, čo sa však nestalo (poskytnutie odpovedí po dobe dlhšej ako 3 mesiace nemožno pokladať za konanie „bez zbytočného odkladu“) a napriek tomu súd nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby urgoval Register obyvateľov SR ohľadom podanej žiadosti.

I keď súd na základe odpovedí z Registra obyvateľov SR zistil dňa 06.09.2012 nové adresy povinných, zásielky na tieto nové adresy boli zaslané súdom až 26.02.2013, t.j. po vyše 5 mesiacoch. Je neprijateľné, aby jednoduchý úkon, akým je zaslanie zásielok na novú adresu, trval súdu vyše 5 mesiacov. Takéto prieťahy v konaní nemožno ospravedlniť vysokou zaťaženosťou súdu.

Súd aj napriek nedoručeniu zásielok a ich vráteniu s poznámkou „adresát neznámy“ v marci roku 2013 neurobil žiaden ďalší úkon smerujúci k tomu, aby rozhodnutie o zmene účastníka konania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalšiu činnosť v predmetnej veci súd vykonal až po 3 mesiacoch dňa 18.06.2013, t.j. po doručení žiadosti sťažovateľa o prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným, čím jednoznačne vznikli zbytočné prieťahy v konaní. Konanie súdu až na základe doručenia žiadosti o prijatie opatrení   umožňujúcich   doručenie   rozhodnutia   súdu   povinným   považuje   sťažovateľ za neprípustné   a   odporujúce   ustanoveniu   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa ktorého   v   konaní   postupuje   súd   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak,   aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Postup Okresného súdu Piešťany v predmetnej veci nemožno považovať za rýchly a účinný, keďže ďalší úkon Okresný súd Piešťany vykonal až na základe žiadosti sťažovateľa.

Dňa   31.07.2013   bol   zadaný   vyššou   súdnou   úradníčkou   pokyn   na   pokračovanie v lustráciách povinných a v prípade negatívnych výsledkov na ustanovenie opatrovníka. Dňa 27.11.2013 bola políciou oznámená posledná známa adresa povinného v 2. rade a   dňa   09.12.2013   posledná   známa   adresa   povinného   v   3.   rade.   Dňa   13.08.2014   bol povinnému v 3. rade ustanovený opatrovník a dňa 12.09.2014 bol ustanovený opatrovník povinným v 1. a 2. rade. Sťažovateľovi nie je zrejmé prečo súd až po vyše 8 mesiacoch odo dňa oznámenia polície o posledných známych adresách povinných, ustanovil povinným opatrovníka. Ustanovenie opatrovníka povinným považuje sťažovateľ za bežný úkon súdu, ktorý nie je ničím špecifický a zložitý a preto doba vyše 8 mesiacov potrebná zo strany súdu na uskutočnenie takéhoto úkonu je nadbytočná a neprimeraná.

I keď exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov denne, ako na to poukazuje Okresný súd Piešťany vo svojom Vyjadrení, nemôže mať takáto vyťaženosť za následok zdĺhavý priebeh konania, spočívajúci v doručovaní rozhodnutia súdu povinným a v ustanovovaní opatrovníka povinným, keďže úkony súdu potrebné na vykonanie potrebných opatrení nie sú ničím špecifické a komplikované.

Sťažovateľ si zároveň dovoľuje oznámiť, že netrvá na ústnom pojednávaní.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 Er 917/09:

Dňa   28.   marca   2001   bola   Okresnému   súdu   Trnava   doručená   žiadosť   súdnehoexekútora   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   pre   vymoženie   istiny   8 410   Sks prísl.   v prospech   oprávnenej –   Slovenskej   sporiteľne,   a.   s., proti   povinným   – (ďalej len „povinný 1“), (ďalej len „povinná 2“) a (ďalej len „povinný 3“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Er 917/09. Dňa 5. apríla 2001 Okresný súd Trnava vydal poverenie súdnemu exekútorovi.Dňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa   zákon   č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republikya o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisova dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza   výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov,   výkon   súdnictvaz odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava prešiel na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany. Dňa 27. júna 2011 sťažovateľka podala návrh na pripustenie zámeny účastníkovexekučného konania.

Dňa   10.   januára   2012   okresný   súd   vyzval   súdneho   exekútora   na   predloženiesúvisiacej zmluvy o postúpení pohľadávky.

Dňa   6.   februára   2012   bola   okresnému   súdu   doručená   zmluva   o postúpenípohľadávky.

Dňa 8. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09-34 pripustil, aby dokonania   na   strane   oprávneného   (na   miesto   dovtedajšieho   oprávneného)   vstúpilasťažovateľka.

Dňa 30. mája 2012 boli okresnému súdu vrátené tri zásielky s uvedeným uznesením,keďže tieto sa povinným nepodarilo doručiť.

Dňa 7. júna 2012 okresný súd požiadal register obyvateľov Slovenskej republiky(ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie aktuálneho pobytu povinných.

Dňa 6. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď registra obyvateľov,kde u všetkých povinných boli uvedené nové adresy pobytu.

Dňa 26. februára 2013 okresný súd zaslal povinným uznesenie č. k. 5 Er 917/09-34.Dňa 5. a 6. marca 2013 boli okresnému súdu znovu vrátené tri zásielky s uvedenýmuznesením s poznámkami „adresát neznámy“.

Dňa   17.   júna   2013   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd   o prijatie   opatreníumožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným.

Dňa   18.   a 19.   júna   2013   okresný   súd   vykonal   lustrácie   všetkých   povinnýchv Sociálnej poisťovni prostredníctvom súdneho registra s negatívnym výsledkom.

Dňa 8. júla 2013 okresný súd vyzval Mestský úrad v Hlohovci (ďalej len „mestskýúrad“) o oznámenie trvalého pobytu povinných.

Dňa   12.   júla   2013   mestský   úrad   oznámil   okresnému   súdu,   že   povinní   nie   súprihlásení ani na trvalý, ale ani na prechodný pobyt v Hlohovci.

Dňa 31. júla 2013 okresný súd e-mailom požiadal príslušné úrady v Českej republikeo zistenie trvalého alebo prechodného pobytu povinného 1.

Dňa 11. novembra 2013 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboruv Hlohovci (ďalej len „polícia“) o doručenie súdnej zásielky povinnému 3. V rovnaký deňokresný súd vykonal lustrácie všetkých povinných v Sociálnej poisťovni prostredníctvomsúdneho registra s negatívnym výsledkom. Okresný súd tiež požiadal oddelenie cudzineckejpolície   Policajného   zboru   v Trnave   (ďalej   len   „cudzinecká   polícia“)   o poskytnutieinformácie o povinnej 2.

Dňa   21.   novembra   2013   bola   okresnému   súdu   vrátená   nedoručená   zásielkaadresovaná povinnej 2.

Dňa 27. novembra 2013 cudzinecká polícia oznámila okresnému súdu, že povinná 2je štátna príslušníčka Českej republiky, i keď trvalé bydlisko má v Hlohovci.

Dňa   9.   decembra   2013   bola   okresnému   súdu   doručená   negatívna   správa   polícievo vzťahu k povinnému 3.

Dňa   13.   augusta   2014   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   Er   917/09-84   ustanovilpovinnému 3 opatrovníčku.

Dňa 12. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09-88 ustanovilpovinnej   2   opatrovníčku   a   uznesením   č.   k.   5   Er   917/09-90   ustanovil   povinnému   1opatrovníčku.

Dňa 8. októbra 2014 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na zmenu súdnehoexekútora.

Dňa   28.   októbra   2014   okresný   súd   vyzval   súdneho   exekútora,   aby   sa   vyjadrilk návrhu na zmenu exekútora a aby predložil súdu exekučný spis.

Dňa 16. decembra 2014 súdny exekútor reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu   v exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Er   917/09   dochádza   k porušovaniuzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručenéhov čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osobyneodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenieústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   zásadne   naplní   ažprávoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstráneniaprávnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľačl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieťnielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalejkonanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názorústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosťsúdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočnýchprieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavnýsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavnýsúd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžkaposudzovaného   exekučného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   anipredsedníčka okresného súdu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali faktickejalebo právnej zložitosti napadnutého konania.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   žeokresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodovnečinný od 6. septembra 2012 do 26. februára 2013 (päť mesiacov) a od 9. decembra 2013do   13.   augusta   2014   (deväť   mesiacov).   Okresný   súd   teda   viac   ako   jeden   rok   vo   vecinevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľkaako oprávnená počas napadnutého exekučného konania nachádza, čo je základným účelompráva   zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučnev dôsledku postupu okresného súdu. Na skutočnosť, že „medzi niektorými úkonmi uplynulidlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučnéoddelenie“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možnéprihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálneobsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, bymohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účelprijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy akogarantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – ateda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje navyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré predsedníčka okresného súdu poukazuje, sanachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémovénedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konaniaa   mieru   ochrany   ich   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   nadlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri   posudzovaní   toho,   či   boloporušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzovalpostup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupomkonkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnostinebolo možné prihliadnuť ani na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republikyč.   k.   16   Kss   9/2013-91   z   20.   marca   2014,   teda   na   skutočnosti   súvisiace   s prípadnoudisciplinárnou   nezodpovednosťou   zákonného   sudcu,   na   ktoré   poukázala   predsedníčkaokresného súdu vo svojom vyjadrení (pozri bod I/3.1).  

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výrokutohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochranysťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bezzbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, pričomv tejto sume zohľadnila „najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú   ujmu   sťažovateľa   spočívajúcu   v   pocitoch   právnej   neistoty   a   straty   dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľacitovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivostia s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   jej   práv,   najmä   na   výškuuplatnenej pohľadávky považuje za primerané vo výške 300 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 30. mája 2014, spísanie ústavnejsťažnosti z 12. júna 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijnýpaušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,23 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %DPH, teda sumu 86,44 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovesumu 518,67 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015