SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 3/2015-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnostiWM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, právne zastúpenejadvokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica,advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 p o r u š i lzákladné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., aby sa jejvec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Er 917/09 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., p r i z n á v afinančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Piešťanyp o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnostiWM Consulting & Communication, s. r. o., trovy konania v sume 518,67 € (slovompäťstoosemnásť eur a šesťdesiatsedem centov) na účet jej advokáta JUDr. Romana Kvasnicu,Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 3/2015-12 z 15. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting &Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti:«(...) Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.03.2001 (podaným pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,, zap. v OR OS Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 601/B), sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky, judikovanej platobným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 6Ro/1143/92, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.02.1993 (ďalej aj „platobný rozkaz“), a to: zaplatenia istiny 8.410,- Sk/279,16 Eur spolu s príslušenstvom. Predmetná vec je vedená na Okresnom súde Piešťany pod spis. značkou: 5Er/917/2009, medzi účastníkmi konania, ktorými sú aktuálne na strane oprávneného - Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s. so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,, zap. v OR OS Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 601/B (ďalej aj „Slovenská sporiteľňa“) a na strane povinného - v 1. rade, v 2. rade, v 3. rade (ďalej aj „predmetný spor“).
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, postúpil oprávnený - Slovenská sporiteľňa, sťažovateľovi - spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany,, zap. v OR OS Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1507/T, pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. značkou: 5Er/917/2009 (značka exekútora EX 92/2001). Z uvedeného dôvodu zaslal sťažovateľ v pozícií nového veriteľa, Okresnému súdu dňa 30.05.2011 návrh na zmenu účastníka konania (ďalej aj „návrh na zmenu účastníka konania“).
Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 08.03.2012, sp. zn. 5Er/917/2009 (ďalej aj „uznesenie“), Okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, pričom do konania vstúpil ako oprávnený WM Consulting & Communication, s.r.o. Nakoľko Okresný súd po dobu dlhšiu ako 15 mesiacov nezabezpečil právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia, zaslal sťažovateľ dňa 14.06.2013 Okresnému súdu žiadosť o prijatie opatrení, umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným (ďalej aj „žiadosť“).
Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Piešťany na túto žiadosť sťažovateľa nereagoval, podal sťažovateľ dňa 06.11.2013 na Okresný súd Piešťany - k rukám JUDr. Andrey Kondllovej sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „sťažnosť“). Na túto sťažnosť dostal sťažovateľ upovedomenie predsedu Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.11.2013 o spôsobe vybavenia sťažnosti (ďalej aj „upovedomenie“), v ktorom Okresný súd o. i uviedol: „Vašu sťažnosť na nekonanie súdu dostatočne plynule pri doručovaní zásielky považujem za dôvodnú, keďže medzi jednotlivými úkonmi súdnej tajomníčky pri opätovnom doručovaní uznesenia sú veľmi dlhé časové obdobia, čo však je spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia, čo znemožňuje vo všetkých veciach konať plynulo“. (...)
Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd síce pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, avšak nevykonal plynulé opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným, čím predmetné uznesenie do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Sťažovateľ sa týmto postupom Okresného súdu dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ. Konanie o rozhodovaní čiastkovej otázky právneho nástupníctva na strane oprávneného, trvá od 30.05,2011, t. j. už vyše troch rokov.
Sťažovateľ má za to, že doterajšia dĺžka konania o tejto čiastkovej otázke je ovplyvnená iba nečinnosťou Okresného súdu, ktorý adekvátne nereaguje na žiadne písomne doručené podania sťažovateľa. Následky tejto skutočnosti, ktoré spôsobil svojou nečinnosťou orgán, ktorého úlohou je práve ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi stratu dôvery k tomuto orgánu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií nového veriteľa, a to aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie oprávneného z exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/917/2009 (EX 92/2001), je vo vzťahu k exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu, na ktoré je naviazané aj reálne uspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva. Sťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu za vážny zásah do svojich majetkových práv a nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný súd. Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom spore, majúc na mysli žiadosť zo dňa 14.06.2013, ako aj sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 06.11.2013. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa 12.06.2014, ubehlo už celkom 18 mesiacov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým sa na Okresnom súde Piešťany domáhal nápravy nečinnosti Okresného súdu. Hoci Okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, avšak skutočnosť, že predmetné rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné a vykonateľné bráni tomu, aby sťažovateľ mohol uplatňovať právo, vyplývajúce z exekučného titulu. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd spôsobuje sťažovateľovi stav právnej neistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich majetkových, a už skôr judikovaných práv. Sťažovateľ je a aj bol v priebehu celého konania pripravený poskytnúť akúkoľvek súčinnosť, ktorú by Okresný súd vyžadoval na rozhodnutie o podanom návrhu na zmenu účastníka konania, no do dnešného dňa nebol k ničomu vyzvaný.
Sťažovateľ má za to, že postup Okresného súdu, nemožno v posudzovanej veci v žiadnom prípade hodnotiť ako postup, ktorý by zodpovedal Ústavou priznanému právu na prerokovanie a rozhodnutie veci (čo i len čiastkovej) bez zbytočných prieťahov a príslušným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, ktorých aplikácia je nevyhnutným predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany. Naopak, Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)
Nakoľko prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.: 5Er/917/2009, zapríčinené Okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, nakoľko až do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o návrhu na zmenu účastníka konania nemôže exekútor považovať sťažovateľa za oprávneného z exekúcie EX 92/2001, uplatňuje si sťažovateľ aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,00 Eur. V tejto sume sťažovateľ zohľadnil najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci.
Nakoľko protiprávny stav spôsobený nečinnosťou Okresného súdu Piešťany stále trvá, navrhujeme, aby Ústavný súd poskytol sťažovateľovi právnu ochranu a vydal nasledovné rozhodnutie:
„Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 porušil základné právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 340,89 € (...)»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 128/15 z 24. februára 2015a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla 2015.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) Ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uvádzam, že ide o konanie o výkon rozhodnutia realizovaný prostredníctvom súdneho exekútora, kde po rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia vo veci samostatne koná súdny exekútor.
K namietanej nečinnosti súdu po dobu 15 mesiacov, kedy súd nezabezpečil právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia o pripustení zmeny oprávneného, si dovoľujem uviesť, že súd s prihliadnutím na zaťaženosť exekučného oddelenia vykonával úkony smerujúce k prešetreniu pobytu všetkých troch povinných, pričom medzi niektorými úkonmi uplynuli dlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučné oddelenie.
Už samotná skutočnosť, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu, nie je objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony v kratších časových intervaloch.
Ako predsedníčka súdu som pre zefektívnenie a skvalitnenie práce súdnych tajomníčok a asistentiek senátu exekučného oddelenia vykonala opatrenia smerujúce k skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný medzi jednotlivými zamestnancami súdu a čo najrýchlejšie sa prešetril neznámy pobyt účastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci. Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»
3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčkyokresného súdu zaujal toto stanovisko:
«(...) Okresný súd Piešťany vo svojom Vyjadrení uvádza, že pri vykonávaní úkonov, ktoré smerovali k zisteniu pobytu všetkých troch povinných, došlo medzi niektorými úkonmi k uplynutiu dlhšieho časového obdobia, čo bolo ovplyvnené množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučné oddelenie.
Ďalej Okresný súd vo vyjadrení uvádza, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu a nie je objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony v kratších časových intervaloch.
Okrem toho Okresný súd uvádza, že boli prijaté opatrenia pre zefektívnenie a skvalitnenie práce na exekučnom oddelení a poukazuje na dlhodobé nedostatočné obsadenie Okresného súdu v Piešťanoch väčším počtom sudcov.
Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke právneho nástupníctva oprávneného trvalo od 30.05.2011, t. j. vyše 3 roky. Hoci Okresný súd Piešťany dňa 08.03.2012 rozhodol o návrhu na zmenu oprávneného, nevykonal plynulé opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným. Podľa prehľadu úkonov vykonaných Okresným súdom Piešťany je zrejmé, že Okresný súd nepostupoval bez zbytočných prieťahov.
Dňa 07.06.2015 (správne má byť 07.06.2012, pozn.) bola zaslaná žiadosť súdnej tajomníčky na Register obyvateľov SR na oznámenie aktuálneho trvalého pobytu povinných v 1. až 3. rade. Dňa 06.09.2012 boli súdu doručené odpovede z Registra obyvateľov SR, t.j. až po 3 mesiacoch. Sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo súd neurgoval Register obyvateľov SR ohľadom zaslania odpovedí na ich žiadosť zo dňa 07.06.2015 (správne má byť 07.06.2012, pozn.), ale čakal až 3 mesiace na odpoveď z Registra obyvateľov SR. Obdobie vyše 3 mesiacov odo dňa podania žiadosti do dňa doručenia odpovedí považujeme za zdĺhavé, neprimerané a odporujúce litere zákona, vzhľadom na to že podľa § 128 Občianskeho súdneho poriadku, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov. Podľa zákona mal teda Register obyvateľov SR poskytnúť súdu bez zbytočného odkladu odpovede na jeho žiadosť, čo sa však nestalo (poskytnutie odpovedí po dobe dlhšej ako 3 mesiace nemožno pokladať za konanie „bez zbytočného odkladu“) a napriek tomu súd nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby urgoval Register obyvateľov SR ohľadom podanej žiadosti.
I keď súd na základe odpovedí z Registra obyvateľov SR zistil dňa 06.09.2012 nové adresy povinných, zásielky na tieto nové adresy boli zaslané súdom až 26.02.2013, t.j. po vyše 5 mesiacoch. Je neprijateľné, aby jednoduchý úkon, akým je zaslanie zásielok na novú adresu, trval súdu vyše 5 mesiacov. Takéto prieťahy v konaní nemožno ospravedlniť vysokou zaťaženosťou súdu.
Súd aj napriek nedoručeniu zásielok a ich vráteniu s poznámkou „adresát neznámy“ v marci roku 2013 neurobil žiaden ďalší úkon smerujúci k tomu, aby rozhodnutie o zmene účastníka konania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalšiu činnosť v predmetnej veci súd vykonal až po 3 mesiacoch dňa 18.06.2013, t.j. po doručení žiadosti sťažovateľa o prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným, čím jednoznačne vznikli zbytočné prieťahy v konaní. Konanie súdu až na základe doručenia žiadosti o prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným považuje sťažovateľ za neprípustné a odporujúce ustanoveniu § 6 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Postup Okresného súdu Piešťany v predmetnej veci nemožno považovať za rýchly a účinný, keďže ďalší úkon Okresný súd Piešťany vykonal až na základe žiadosti sťažovateľa.
Dňa 31.07.2013 bol zadaný vyššou súdnou úradníčkou pokyn na pokračovanie v lustráciách povinných a v prípade negatívnych výsledkov na ustanovenie opatrovníka. Dňa 27.11.2013 bola políciou oznámená posledná známa adresa povinného v 2. rade a dňa 09.12.2013 posledná známa adresa povinného v 3. rade. Dňa 13.08.2014 bol povinnému v 3. rade ustanovený opatrovník a dňa 12.09.2014 bol ustanovený opatrovník povinným v 1. a 2. rade. Sťažovateľovi nie je zrejmé prečo súd až po vyše 8 mesiacoch odo dňa oznámenia polície o posledných známych adresách povinných, ustanovil povinným opatrovníka. Ustanovenie opatrovníka povinným považuje sťažovateľ za bežný úkon súdu, ktorý nie je ničím špecifický a zložitý a preto doba vyše 8 mesiacov potrebná zo strany súdu na uskutočnenie takéhoto úkonu je nadbytočná a neprimeraná.
I keď exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov denne, ako na to poukazuje Okresný súd Piešťany vo svojom Vyjadrení, nemôže mať takáto vyťaženosť za následok zdĺhavý priebeh konania, spočívajúci v doručovaní rozhodnutia súdu povinným a v ustanovovaní opatrovníka povinným, keďže úkony súdu potrebné na vykonanie potrebných opatrení nie sú ničím špecifické a komplikované.
Sťažovateľ si zároveň dovoľuje oznámiť, že netrvá na ústnom pojednávaní.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 Er 917/09:
Dňa 28. marca 2001 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 8 410 Sks prísl. v prospech oprávnenej – Slovenskej sporiteľne, a. s., proti povinným – (ďalej len „povinný 1“), (ďalej len „povinná 2“) a (ďalej len „povinný 3“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Er 917/09. Dňa 5. apríla 2001 Okresný súd Trnava vydal poverenie súdnemu exekútorovi.Dňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republikya o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisova dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictvaz odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava prešiel na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany. Dňa 27. júna 2011 sťažovateľka podala návrh na pripustenie zámeny účastníkovexekučného konania.
Dňa 10. januára 2012 okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženiesúvisiacej zmluvy o postúpení pohľadávky.
Dňa 6. februára 2012 bola okresnému súdu doručená zmluva o postúpenípohľadávky.
Dňa 8. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09-34 pripustil, aby dokonania na strane oprávneného (na miesto dovtedajšieho oprávneného) vstúpilasťažovateľka.
Dňa 30. mája 2012 boli okresnému súdu vrátené tri zásielky s uvedeným uznesením,keďže tieto sa povinným nepodarilo doručiť.
Dňa 7. júna 2012 okresný súd požiadal register obyvateľov Slovenskej republiky(ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie aktuálneho pobytu povinných.
Dňa 6. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď registra obyvateľov,kde u všetkých povinných boli uvedené nové adresy pobytu.
Dňa 26. februára 2013 okresný súd zaslal povinným uznesenie č. k. 5 Er 917/09-34.Dňa 5. a 6. marca 2013 boli okresnému súdu znovu vrátené tri zásielky s uvedenýmuznesením s poznámkami „adresát neznámy“.
Dňa 17. júna 2013 sťažovateľka požiadala okresný súd o prijatie opatreníumožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným.
Dňa 18. a 19. júna 2013 okresný súd vykonal lustrácie všetkých povinnýchv Sociálnej poisťovni prostredníctvom súdneho registra s negatívnym výsledkom.
Dňa 8. júla 2013 okresný súd vyzval Mestský úrad v Hlohovci (ďalej len „mestskýúrad“) o oznámenie trvalého pobytu povinných.
Dňa 12. júla 2013 mestský úrad oznámil okresnému súdu, že povinní nie súprihlásení ani na trvalý, ale ani na prechodný pobyt v Hlohovci.
Dňa 31. júla 2013 okresný súd e-mailom požiadal príslušné úrady v Českej republikeo zistenie trvalého alebo prechodného pobytu povinného 1.
Dňa 11. novembra 2013 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboruv Hlohovci (ďalej len „polícia“) o doručenie súdnej zásielky povinnému 3. V rovnaký deňokresný súd vykonal lustrácie všetkých povinných v Sociálnej poisťovni prostredníctvomsúdneho registra s negatívnym výsledkom. Okresný súd tiež požiadal oddelenie cudzineckejpolície Policajného zboru v Trnave (ďalej len „cudzinecká polícia“) o poskytnutieinformácie o povinnej 2.
Dňa 21. novembra 2013 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielkaadresovaná povinnej 2.
Dňa 27. novembra 2013 cudzinecká polícia oznámila okresnému súdu, že povinná 2je štátna príslušníčka Českej republiky, i keď trvalé bydlisko má v Hlohovci.
Dňa 9. decembra 2013 bola okresnému súdu doručená negatívna správa polícievo vzťahu k povinnému 3.
Dňa 13. augusta 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09-84 ustanovilpovinnému 3 opatrovníčku.
Dňa 12. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09-88 ustanovilpovinnej 2 opatrovníčku a uznesením č. k. 5 Er 917/09-90 ustanovil povinnému 1opatrovníčku.
Dňa 8. októbra 2014 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na zmenu súdnehoexekútora.
Dňa 28. októbra 2014 okresný súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadrilk návrhu na zmenu exekútora a aby predložil súdu exekučný spis.
Dňa 16. decembra 2014 súdny exekútor reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 dochádza k porušovaniuzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručenéhov čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osobyneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenieústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní ažprávoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstráneniaprávnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľačl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieťnielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalejkonanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názorústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosťsúdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočnýchprieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavnýsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavnýsúd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžkaposudzovaného exekučného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon anipredsedníčka okresného súdu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali faktickejalebo právnej zložitosti napadnutého konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, žeokresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodovnečinný od 6. septembra 2012 do 26. februára 2013 (päť mesiacov) a od 9. decembra 2013do 13. augusta 2014 (deväť mesiacov). Okresný súd teda viac ako jeden rok vo vecinevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľkaako oprávnená počas napadnutého exekučného konania nachádza, čo je základným účelompráva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučnev dôsledku postupu okresného súdu. Na skutočnosť, že „medzi niektorými úkonmi uplynulidlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučnéoddelenie“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možnéprihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálneobsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, bymohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účelprijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy akogarantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – ateda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje navyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré predsedníčka okresného súdu poukazuje, sanachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémovénedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konaniaa mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním nadlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či boloporušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzovalpostup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupomkonkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnostinebolo možné prihliadnuť ani na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republikyč. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. marca 2014, teda na skutočnosti súvisiace s prípadnoudisciplinárnou nezodpovednosťou zákonného sudcu, na ktoré poukázala predsedníčkaokresného súdu vo svojom vyjadrení (pozri bod I/3.1).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výrokutohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bezzbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, pričomv tejto sume zohľadnila „najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľacitovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivostia s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, najmä na výškuuplatnenej pohľadávky považuje za primerané vo výške 300 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 30. mája 2014, spísanie ústavnejsťažnosti z 12. júna 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijnýpaušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,23 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %DPH, teda sumu 86,44 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovesumu 518,67 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2015