znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 3/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICO, spol. s r. o., Mlynská 19, Košice, právne zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD.,   Advokátska   kancelária,   Žižkova   39,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 268/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   LEVICO,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICO, spol. s r. o., Mlynská 19, Košice (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 268/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: «Namietané konanie o vyprataní bytu začalo dňa 8. 6. 2009 na návrh sťažovateľa (ktorý je v právnom postavení žalobcu) na vydanie rozkazu na plnenie o uložení povinnosti vypratať   byt   a   v   súčasnosti   je   vedené   na   Okresnom   súde   Košice   I...   pod   sp.   zn.: 25C/268/2009...

- podaním z 10. 6. 2009 súd vyzval sťažovateľa na predloženie listinných dôkazov – listu vlastníctva

-   podaním   z   22.   7.   2009   (sťažovateľovi   doručené   dňa   10.   8.   2009)   súd   vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k podaniu žalovanej

- podaním z 12. 11. 2009 súd vyzval sťažovateľa na predloženie kúpnej zmluvy

-   podaním   z   3.   2.   2010   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   kúpnej zmluvy.

Uvedené môže na prvý pohľad   naznačovať,   že zbytočné prieťahy boli spôsobené nedostatočnou   súčinnosťou   žalobcu,   avšak   pri   bližšom   skúmaní   jednotlivých   výziev   je zrejmé, že sa jednalo o nesústredenú činnosť súdu, ktorú v konečnom dôsledku nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľa.

Prvým   podaním   z   10.   6.   2009   súd   žiadal   predloženie   listinných   dôkazov preukazujúcich vlastníctvo nehnuteľnosti sťažovateľa, a to napriek tomu, že list vlastníctva (ktorý preukazuje vlastníctvo) už bol súčasťou spisu a bol pripojený k návrhu na začatie konania.   Súd   sa   neuspokojil   s   listom   vlastníctva   a   podaním   z   12.   11.   2009   žiadal predloženie kúpnej zmluvy. Sťažovateľ rešpektoval výzvu súdu a požadovanú kúpnu zmluvu predložil   podaním   zo   dňa   21.   1.   2010.   Napriek   rešpektovaniu   výzvy   a   predloženiu požadovaných dokladov, súd opätovne vyzval žalobcu podaním z 3. 2. 2010 na predloženie kúpnej zmluvy, ktorá však už bola súdu predložená (ako sme uviedli podaním z 21. 1. 2010). Z dôvodu opatrnosti sťažovateľ opätovne doložil požadovanú kúpnu zmluvu.

Konanie ďalej postupovalo nasledovne :

- pojednávanie nariadené na 3. 2. 2011 – bez prejednania veci

- pojednávanie nariadené na 8. 9. 2011

- pojednávanie nariadené na 12. 1. 2012 – bez prejednania veci

- pojednávanie nariadené na 14. 2. 2013 Súd nariadil pojednávanie rádovo až po roku od posledného úkonu, ďalšie obdobie nečinnosti možno identifikovať aj medzi jednotlivými pojednávaniami. Napriek tomu, že konanie bola začaté pred 4 a pol rokom, do dnešného dňa nie je právoplatne skončené a ani nie je predpoklad, že sa tak udeje v krátkom čase...

Priebeh konania v predmetnej právnej veci svedčí o porušení práva čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   a   to   nielen   jednotlivými   obdobiami   nečinnosti   súdu,   ale   aj nesústredenou a neefektívnou činnosťou, na ktorú sme poukázali vyššie...

Sťažovateľ bol súčinný a neprispel k neúmernej dĺžke súdneho konania. Okresný súd vo veci v ostatnom období neuskutočňuje žiadne úkony, a preto je zodpovedný za namietané zbytočné prieťahy v konaní...

Sťažovateľ   si   uvedomuje,   že   v   danej   veci   nepodal   predsedovi   okresnému   súdu sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 o súdoch v znení neskorších predpisov, súčasne sa však domnieva, že takúto sťažnosť v okolnostiach daného prípadu nemožno   považovať   za   účinný   prostriedok   nápravy.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „ústavný   súd“)   by   nemal   podmieňovať   prijatie   tejto   ústavnej   sťažnosti predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi súdu.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol: „1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: 25 C/268/2009 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   25   C/268/2009 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €, ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I   povinný   sťažovateľovi   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa...   vo   výške   331,13   €   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05,   I.   ÚS   88/07,   I.   ÚS   66/98, II. ÚS 380/2012).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 268/2009.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 268/2009, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva tento priebeh namietnutého konania:

Dňa   8.   júna   2009   sťažovateľka   podala „návrh   na   vydanie   rozkazu   na   plnenie o uloženie povinnosti vypratať byt“.

Dňa 10. júna 2009 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Žalovanú vyzval v tej istej lehote vyjadriť sa k žalobe.

Dňa   29.   júna   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   aj   doplňujúce vyjadrenie žalovanej.

Dňa 30. júna 2009 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k výzve okresného súdu z 10. júna 2009. Sťažovateľka navrhla, aby okresný súd vydal „rozkaz na plnenie“.Dňa 22. júla 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovanej a k ňou zaslanej kúpnej zmluve a listu vlastníctva. Dňa 31. augusta 2009 sťažovateľka doručila vyjadrenie k výzve z 22. júla 2009 (v prílohe sa nenachádzal súdom žiadaný list vlastníctva, hoci v texte bolo jeho zaslanie avizované, ani kúpna zmluva).

Dňa   12.   novembra   2009   okresný   súd   urgoval   sťažovateľku   na   doručenie   kúpnej zmluvy.

Dňa   3.   februára   2010   okresný   súd   opätovne   urgoval   sťažovateľku   na   doručenie kúpnej zmluvy.

Dňa 10. marca 2010 sťažovateľka doručila kúpnu zmluvu.Dňa 3. mája 2010 okresný súd požiadal Katastrálny úrad v Košiciach o zaslanie LV č. 11482.

Dňa 3. februára 2011 žalovaná ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 3. február 2011.

Dňa   3.   februára   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná. Pojednávanie   bolo   odročené   na   14.   apríl   2011   s   tým,   že   bude   predvolaná   aj   právna zástupkyňa žalovanej.

Dňa   4.   februára   2011   žalovaná   požiadala   o   odročenie   pojednávania   nariadeného na 3. február 2011 zo zdravotných dôvodov.

Dňa 13. apríla 2011 doručila žalovaná plnú moc udelenú JUDr. Rajtákovej. Právna zástupkyňa požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 14. apríl 2011 z dôvodu prípravy.

Dňa   14.   apríla   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná napriek   tomu,   že   ju   okresný   súd   informoval   o   žiadosti   právnej   zástupkyne   žalovanej o odročenie pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na 8. september 2011.

Dňa   15.   apríla   2011   právna   zástupkyňa   žalovanej   doručila   návrh   na   prerušenie konania.

Dňa 8. septembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Za žalovanú   bola   prítomná   splnomocnená   právna   zástupkyňa,   ktorá   podala   návrh na prerušenie konania. Pojednávanie bolo odročené na 12. január 2012 s tým, že sa strany pokúsia o mimosúdnu dohodu.

Dňa 14. decembra 2011 právna zástupkyňa žalovanej oznámila, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa   12.   januára   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   boli   prítomní. Pojednávanie   bolo   odročené   s   tým,   že   okresný   súd   rozhodne   o   návrhu   na   prerušenie konania.

Dňa 30. januára 2012 okresný súd uznesením č. k. 25 C 268/2009-73 zamietol návrh na prerušenie konania.

Dňa   16.   februára   2012   žalovaná   sa   odvolala   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 30. januára 2012.

Dňa   2.   apríla   2012   sťažovateľka   doručila   oznámenie   o   ukončení   zastupovania JUDr. Dolobáčom.

Dňa   18.   apríla   2012   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len „krajský súd“), kde mu bola pridelená sp. zn. 2 Co 123/2012.

Dňa   3.   októbra   2012   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   č.   k. 2 Co 123/2012-85   z   28.   augusta   2012,   ktorým   krajský   súd   potvrdil   prvostupňové rozhodnutie.

Dňa 14. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Za žalovanú   bol   prítomný   splnomocnený   právny   zástupca.   Pojednávanie   bolo   odročené na neurčito s tým, že právny zástupca žalovanej po rozhodnutí magistrátu o žiadosti jeho klientky   o poskytnutie   bytovej   náhrady   danú   skutočnosť   oznámi   okresnému   súdu. Sťažovateľka   mala   predložiť   okresnému   súdu   listinné   dôkazy   preukazujúce   nedoplatok na spotrebe vody.

Dňa 12. marca 2013 sťažovateľka doručila listinný dôkaz.Dňa 17.   mája 2013 žalovaná oznámila okresnému súdu,   že mesto Košice   dosiaľ nerozhodlo o jej žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady. Súčasťou podania bola aj výzva mesta Košice žalovanej, aby doručila výpoveď z nájmu, lebo sťažovateľka si túto povinnosť nesplnila a výpoveď z nájmu mestu Košice nedoručila.

Dňa 21. augusta 2013 okresný súd vyzval žalovanú, aby oznámila, či mesto Košice rozhodlo o jej žiadosti.

Dňa   13.   augusta   2013   právna   zástupkyňa   žalovanej   oznámila,   že   mesto   Košice konanie o pridelenie bytovej náhrady žalovanej zastavilo. Proti rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie. Uviedla spisovú značku, pod ktorou prebieha konanie na krajskom súde.Dňa 30. septembra 2013 okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 36 C   274/2011   (konanie   o   neplatnosť   výpovede   z   nájmu),   pričom   zistil,   že   vec   nie   je právoplatne skončená.

Dňa   1.   októbra   2013   bol   spísaný   úradný   záznam,   podľa   ktorého   vzhľadom na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu mesta Košice a neukončenie konania vedeného pod sp. zn. 36 C 274/2011 konajúci sudca dal spis na lehotu 2 mesiace.

Ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,   II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   66/02),   podľa   ktorej   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Pojem   „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Vychádzajúc   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh,   ale   najmä   z   obsahu   súvisiaceho   spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil, ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo   8.   júna   2009.   V   období   od   februára   2012   do   októbra   2012   sa   spis   nachádzal na krajskom súde.

V období od podania žaloby do februára 2012 okresnému súdu možno vytknúť len 4-mesačné obdobie nečinnosti (od 15. apríla 2011 do 8. septembra 2011).

Po vrátení spisu z krajského súdu (3. októbra 2012) ústavný súd vzhliadol nečinnosť konajúceho súdu v dĺžke 3 mesiace (od 3. októbra 2012 do 14. februára 2013). Ústavný súd nezistil, že by konanie nebolo neefektívne, naopak, zistil, že sťažovateľke trvalo 7 mesiacov (od   22.   júla   2009   do   10.   marca   2010),   kým   dôsledne   splnila   výzvu   konajúceho   súdu na predloženie listinných dôkazov), čím sama prispela k prieťahom v konaní.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažnosť sťažovateľky však bolo možné odmietnuť aj ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99, II. ÚS   98/2013),   že   účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej lej „zákon č. 757/2004 Z. z.“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch zásadne považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých   základných   práv,   ktoré   súvisia so základným právom   na súdnu   ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní   potvrdzuje   aj   znenie   zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdila, že ju   nepodala   z   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   a   existenciu   takýchto   dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04, II. ÚS   98/2013),   dospel   k   záveru,   že   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   niet   dôvodu predpokladať,   že   by   využitie   sťažnosti   podľa   §   62   a   nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z. neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014