znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 3/2010-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   20.   januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P. a N. P., obaja bytom D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva   na   ochranu   majetku   zaručeného   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. a N. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2009 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“) a N. P. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom D., ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   a   práva   na   ochranu   majetku   zaručeného   v   čl.   1   Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 v procesnom postavení povinných. Konanie začalo v marci 2008. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia udeleného okresným súdom na jej vykonanie 15. apríla 2008. V priebehu konania sťažovatelia podávali (spoločne aj samostatne) opakované návrhy na zastavenie exekúcie, namietali miestnu príslušnosť okresného súdu konať vo veci, upozorňovali na „nezákonnosť“ vydania poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, podávali opravné prostriedky proti rozhodnutiam okresného súdu vydaným v rámci konania a pod., avšak podľa   tvrdenia   sťažovateľov pri   rozhodovaní   o   týchto   návrhoch   bol okresný   súd „nečinný,   z   čoho   došlo   k(...)   neopodstatneným   prieťahom   v konaní“.   O „zabezpečenie plynulého   priebehu   konania“ sa   sťažovatelia   usilovali   opakovanými   sťažnosťami adresovanými okrem iných aj predsedovi okresného súdu. V odpovedi z 9. septembra 2009 predseda okresného súdu „sťažnosť kvalifikoval ako čiastočne opodstatnenú a uviedol, že vec   bude   osobitne   sledovať(...)   nečinnosť   súdu   ospravedlnil   neprítomnosťou   zákonného sudcu“. Podľa názoru sťažovateľov napriek tomu v označenom exekučnom konaní okresný súd koná „neefektívne so zbytočnými a nedovolenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie protizákonného konania“, a teda stále dochádza k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote a práva na ochranu majetku.

Sťažovatelia ďalej uviedli: «máme za to, že nezákonným postupom, nezákonnými rozhodnutiami a prieťahmi zo strany Okresného súdu Košice II (...) v exekučnom konaní (...) dochádzalo a dochádza zo strany súdu k porušovaniu našich ústavných práv, našich práv   a   právom   chránených   záujmov(...),   ale   taktiež   k   porušovaniu   našich   základných ľudských práv a slobôd(...)

Súd vo veci podaného odvolania povinným 1. - sťažovateľom od 5. septembra 2008, t. j. takmer 13 mesiacov nekoná a nie je ani predpoklad, že konať bude.

Sťažovateľke N. P. súd doručil Uznesenie zo dňa 1. 07. 2008 až dňa 25. 8. 2009, čiže po uplynutí 421 deň z času jeho vydania, pričom uznesenie zo dňa 21. 7. 2008 nebolo sťažovateľke doručené až dodnes. (...)

(...)   sťažovatelia(...)   vo   veci   spoločne,   alebo   aj   každý   samostatne   od   mája   2008 podali 44! návrhov na zastavenie exekúcie, na zrušenie poverenia a dožiadaní, vždy riadne odôvodnených a doložených listinnými dôkazmi avšak súd vo veci podaných návrhov na zastavenie exekúcie nesplnil ani jediný úkon, pričom doposiaľ nikdy nedal účastníkom na tieto dožiadania žiadnu odpoveď, vo veci nekonal a nekoná. (...)

(...) súd nielenže vo veci nekoná, ale taktiež vedome spôsobuje prieťahy v konaní, účelovo   vytvára   množstvo   nadbytočných   úkonov   a   iných   obštrukcií,   len   aby   nemusel poskytnúť spis Orgánom prokuratúry a Úradu boja proti korupcii, čím súd nepochybne bránil a bráni spravodlivosti.

Za dobu od mája 2008 súd umelo naťahoval konanie úplne zbytočným vykonávaním úkonov,   privádzajúcich   nielen   k   neopodstatneným   prieťahom,   ale   aj   k   neefektívnosti súdneho konania, takých ako:

A) zisťovanie od júla 2008 - po január 2009 pobytu sťažovateľov(...), aj keď súd(...) mal priamo od povinných relevantné dôkazy o ich statuse t. j. potvrdenia o trvalom pobyte, a listinu o udelení štátneho občianstva povinnej 2. (...)

Pričom akcia po „zistení“ pobytu sťažovateľov vyššou súdnou úradníčkou(...) bola zopakovaná aj po relevantných odpovediach príslušných organov o ich pobyte. (...) Tak   dňa   04.   07.   2008   vyššia   súdna   úradníčka(...)   žiada   Register   obyvateľstva   a mestskú evidenciu obyvateľov o zistenie pobytu N. P.(...)

Dňa   09.   07.   2008   Okresné   Riaditeľstvo   Policajného   Zboru   podáva   do   súdu oznámenie o zistení cez Register obyvateľstva oznámenie o zistení N. P. a na M. P., a to na adrese D.(...)

Napriek   tejto   skutočnosti   súdna   úradníčka(...)   dňa   14.   08.   2008   rozosiela v 10 rôznych inštitúcii opakované žiadosti o zistenie pobytu N. P. a M. P., pričom takúto žiadosť ona opakovane zasiela aj do Registra obyvateľstva, a tiež do mestskej evidencie obyvateľov, od ktorých už odpovede mala, ale tiež pre istotu aj do väzenia!!! (...)

Na všetky tieto dožiadania súd v priebehu augusta - septembra 2008- 10 krát dostal opakovane odpoveď s tými istými údajmi(...)

Pri tom súd preukázateľné ignoroval podania sťažovateľov, v ktorom oni nielenže opakovane uvádzajú adresu svojho trvalého pobytu na K. v D., ale aj žiadajú aby súd ich na tej to adrese kontaktoval. (...)

Pričom   súd   za   času   „dožiadaní“   o   pobyte   sťažovateľov,   preukázateľné   s   nimi komunikuje(...) a posiela im dožiadania po miestu ich trvalého pobytu, do D. (...)

Aj napriek týmto skutočnostiam súdu sa vidí, že dožiadaní bolo málo a dňa 23. 10. 2008, súd opakovane zasiela dožiadanie o zistení pobytu N. P. do Registra obyvateľstva, na ktoré dňa 7. 01. 2009 dostáva opakujúcu sa odpoveď o jej pobyte. (...)

B)   Súd   napriek   vedomostiam   zo   str.   7   súdneho   spisu   z   notárskeho   osvedčenia podpisu „oprávneného“ M. k Zmluve o postúpení pohľadávky, doloženého súdu dňa 18. 03. 2008   najprv   nesprávne   označil   „oprávneného“   iným   trvalým   pobytom   v   poverení   pre exekútora, a nasledovne tento protiprávny postup použil na ďalšie umele prieťahy v konaní, vykonávaním úplne zbytočných úkonov o zisťovaní pobytu „oprávneného“ a dňa 15. 7. 2008   požiadal   mestskú   evidenciu   obyvateľov   o   zistenie   pobytu   R.   M.   Pričom   akcia   po „zistení“   pobytu   oprávneného   súdom   sa   zopakuje   aj   po   relevantných   odpovediach príslušných organov o jeho pobyte, čo svedči o zjavnom cieli súdu vo veci nekonať. (...) Dňa 28. 07. 2008 Okresné Riaditeľstvo Pol. Zboru zasiela(...) súdu správu z Registra obyvateľstva o pobyte M. na P. v K. (...)

Sťažovatelia poskytujúc súčinnosť súdu dňa 5. 08. 2008 podali oznámenie, v ktorom poukázali, že vedomosti o správnej adrese „oprávneného“ sú súčasťou spisu(...)

Ale bez ohľadu na Správu z OR PZ zo dňa 28. 07. 2008 o pobyte M., a bez ohľadu na podanie sťažovateľov poskytujúcich súčinnosť súdu pripomienkou o vedomostiach zo spisu o správnom pobyte „oprávneného“, súd dňa 23. 10. 2008 sa opakovane dožaduje o pobyte M. od Reg. O. (...)

C) Pri priebežnom nahliadnutí sťažovateľmi do súdneho spisu č. k. 48 Er/598/2008, dňa 1. 07. 2009, úplným ponížením a prekvapením pre nich bola skutočnosť, že v spise preukázateľne chýbali 13(...) ich riadne podaných z januára 2009 po jún 2009 podaní, vrátane   príloh   k   nim   predložených,   ktoré   sú   zásadného   významu   pre   rozhodovanie   vo veci(...) Dňa 8. 07. 2009 po podaní sťažnosti na meno sudcu a na meno predsedu súdu bolo zistene, že v spise chýbalo okolo 200 strán! (...)

D) Po sťažnosti na postup súdu podanej sťažovateľmi do MS SR, ktorú ministerstvo odstúpilo   predsedovi   OS   KE   II,   a   ktorú   predseda   OS   doložil   do   súdneho   spisu   č.   k. 48 Er. 598/2008, súd odreagoval jedine tým, že predčasne a bezdôvodne dňa 31. 7. 2009 spis predložil Krajskému súdu v Košiciach na rozhodovanie o odvolaní povinného 1 – M. P. voči   Uzneseniu   zo   dňa   21.   7.   2008,   ktorým   súd   odmietol   jeho   námietku   miestnej nespríslušnosti,   a   to   bez   ohľadu   na   to,   že   predmetné   Uznesenie   zo   dňa   21.   07.   2008 sťažovateľke N. P. nebolo doručené ani do dnešného dňa! (...)

Aj   tento   postup   súdu   svedčí   o   porušovaní   práv   sťažovateľov,   o   umelých   a   nič neopodstatnených prieťahoch v konaní a evidentnej snahe súdu vo veci nekonať.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, sťažovateľa konštatujú, že Okresný súd v ich veci koná neefektívne so zbytočnými a nedovolenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav ich   právnej   neistoty   a   odďaľuje   sa   právoplatné   skončenie   protizákonného   exekučného konania, pričom po uznaní predsedom OS KE II prieťahov v konaní v odpovedi zo dňa 9. 9. 2009, vo veci sťažovateľov nič sa nezmenilo, stav ich právnej neistoty pretrváva pričom sťažovatelia sú po dobu viac ako 2 rokov bezdôvodne zbavení práva na pokojné používanie majetku. (...)

Sťažovatelia nad rámec namietaného súdneho konania pod č. k. 48 Er. 598/2008, uviedli v skutkovom stave o celkovom priebehu konania, ktorý sa začal ešte v roku 2007 pod č. k. 48 Er.2258/007 na tom istom Okresnom súde a v tom istom zastúpení, aby Ústavný súd mohol posúdiť dĺžku konania vo vzťahu k námietkam sťažovateľov na zbytočné prieťahy podľa skutkovej a právnej zložitosti veci, správania sa účastníkov konania a v neposlednom rade i podľa samotného konania (postupu) súdu. (...)»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er.   598/2008, porušené bolo.

2. Základné právo na pokojné používanie majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

3. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

4.   M.   P.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10 tisíc eur, ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.

5.   N.   P.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10 tisíc eur, ktoré je jej Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

Podaním doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2009 označeným ako „Dodatok k sťažnosti   podanej   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky“ sťažovatelia predložili výsledok vybavenia ich podnetu verejným ochrancom práv, v rámci ktorého bolo „preukázané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prerokovanie veci b primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľov. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých   práv (čl. 48 ods.   2 ústavy, čl. 6 ods.   1 dohovoru   a čl. 1 dodatkového protokolu) a v súvislosti s tým konaním (postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovatelia domáhajú v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv a v iných konaniach, ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť ich argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).

Predmetom sťažnosti je teda sťažovateľmi namietané porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02).

Ústavný   súd   zo   zapožičaného   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   sp.   zn. 48 Er 598/2008 zistil, že oprávnený z exekúcie Ing. R. M. (ďalej len „oprávnený“) podal 14. marca   2008   návrh   na   vykonanie   exekúcie   proti   sťažovateľom.   Žiadosť   o   udelenie poverenia podal súdny exekútor JUDr. M. Z. (ďalej len „súdny exekútor“) okresnému súdu 18.   marca   2008.   Poverenie   súdnemu   exekútorovi   udelil   okresný   súd   15. apríla   2008. Sťažovatelia   15.   mája 2008 podali   návrh   na „okamžité   zastavenie exekúcie“,   o ktorom okresný súd rozhodol tak, že ho uznesením z 1. júla 2008 zamietol. Následne okresný súd zisťoval adresu pobytu sťažovateľky, ktorej sa nepodarilo doručiť uznesenie z 1. júla 2008. Dňa 15. júla 2008 okresný súd zisťoval adresu trvalého pobytu oprávneného, ktorému sa tiež nepodarilo doručiť uznesenie okresného súdu na prvýkrát. Sťažovatelia 17. júla 2008 namietali miestnu príslušnosť okresného súdu a podľa ich názoru príslušným vo veci konať je Okresný súd Košice-okolie. O námietke rozhodol okresný súd 21. júla 2008 uznesením tak, že ju zamietol. V júli a auguste 2008 okresný súd zisťoval adresy pobytu sťažovateľov, ako aj oprávneného, a to z dôvodu, že sa nepodarilo doručiť im zásielky adresované aj na adresy   nimi   označené.   Opakovanú   námietku   sťažovateľov,   ktorou   namietali   miestnu príslušnosť   okresného   súdu,   a   opätovný   návrh   na   zastavenie   exekúcie   boli   doručené okresnému súdu 11. augusta 2008. Okresný súd 14. augusta 2008 vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu sp. zn. Ex 127/08 a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach na zapožičanie s vecou súvisiaceho rozhodcovského spisu sp. zn. RKCb 1/2007. Exekučný spis súdneho exekútora bol okresnému súdu predložený 22. augusta 2008 a rozhodcovský spis (jeho fotokópia) 28. augusta 2008. Dňa 15. augusta 2008 sťažovatelia žiadali postúpiť súdny   spis   miestne   príslušnému   súdu   (Okresnému   súdu   Košice-okolie).   Ďalší   návrh   na zastavenie exekúcie podal sťažovateľ 25. augusta 2008 a sťažovateľka 2. septembra 2008. Sťažovateľ podal 5. septembra 2008 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008, ktorým okresný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, ako aj odvolanie proti uzneseniu   okresného   súdu   z   21.   júla   2008,   ktorým   bola   zamietnutá   námietka   miestnej príslušnosti.   Dňa   8.   septembra   2008   podali   sťažovatelia,   každý   samostatne,   návrh   na zastavenie   exekúcie.   Okresný   súd   11. septembra   2008   a   6.   októbra   2008   doručoval odvolania sťažovateľa na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nim vyjadril 7. októbra 2008. Sťažovateľka   požiadala   13., 16. a 22. októbra   2008   okresný   súd   o zabezpečenie   dôkazu. Taktiež sťažovateľ požiadal okresný súd o zabezpečenie dôkazu, a to 21. októbra 2008. V priebehu   októbra   a novembra   2008   okresný   súd   opätovne   zisťoval   adresy   pobytu sťažovateľov,   ako   aj   oprávneného.   Oprávnený   sa   18. decembra   2008   vyjadril   k   veci. Sťažovatelia 29. decembra 2008 (obaja samostatne) znova podali okresnému súdu návrh na zastavenie   exekúcie.   O zabezpečenie   dôkazu   okresným   súdom   sťažovatelia   požiadali 20. a 28. januára 2009. Dňa 18. februára 2009 sťažovatelia (obaja samostatne) podali návrh na zrušenie poverenia na vykonanie exekúcie udeleného súdnemu exekútorovi. Opakované návrhy na zastavenie exekúcie podali sťažovatelia 24. a 25. marca 2009 a taktiež 2. apríla 2009. Dňa 22. mája 2009 sťažovatelia žiadali o rozhodnutie o ich návrhoch na zastavenie exekúcie. Oprávnený (jeho právny zástupca) 16. júna 2009 predložil okresnému súdu ďalšie listiny. Sťažovatelia 3. júla 2009 žiadali o meritórne rozhodnutie vo veci. Okresný súd 31. júla   2009   vyzval   právneho   zástupcu   oprávneného,   aby   sa   vyjadril   k   podaniam sťažovateľov. Od 3. augusta 2009 sa súdny spis nachádzal na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), kde bol zaslaný na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Dňa 8. septembra 2009 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008, ktorým návrh na zastavenie exekúcie zamietol. V dňoch 8. a 9. septembra 2009 bol súdny   spis   vrátený   okresnému   súdu   pre   potreby   vybavenia   sťažnosti   sťažovateľov   na prieťahy v konaní. Následne (9. septembra 2009) bol súdny spis opäť zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku. Sťažovateľka 10. septembra 2009 znova   podala   okresnému   súdu   návrh   na   zastavenie   exekúcie.   Dňa   12.   októbra   2009   a 12. novembra 2009 sťažovateľka doplnila svoje odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008. Okresný súd 16. novembra 2009 doručoval vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného z 12. novembra 2009 krajskému súdu za spisom.

Z   uvedeného   prehľadu   procesných   úkonov   vykonaných   v   posudzovanom   konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 vyplýva, že celková doba trvania konania   na   okresnom   súde   je   17   mesiacov.   Obdobie   od   začatia   exekučného   konania 14. marca 2008 do 23. októbra 2008 ústavný súd vyhodnotil ako obdobie, v ktorom okresný súd   postupoval   plynulo   a   vykonával   procesné   úkony   smerujúce   k   naplneniu   účelu základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   –   udelil   poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, rozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie, rozhodol o namietanej miestnej príslušnosti okresného súdu, vyžiadal na vec sa vzťahujúce spisy   (exekučný   spis   súdneho   exekútora   a   rozhodcovský   spis)   a   napokon   požadoval vyjadrenia   oprávneného   k   jednotlivým   podaniam sťažovateľov.   V   tomto   období   postup okresného súdu teda ústavný súd nehodnotil ako taký, ktorý by mohol mať za následok porušenie sťažovateľmi označených práv.

Vo   svojej   sťažnosti   sťažovatelia   vytýkajú   v   postupe   okresného   súdu   najmä opakované a podľa ich názoru zbytočné zisťovanie pobytu účastníkov konania, pretože oni adresy svojho pobytu, ako aj pobytu oprávneného uviedli a okresnému súdu mohli byť a boli známe už aj z predchádzajúceho exekučného konania, ktoré bolo pred začatím tohto konania zastavené. Ústavný súd nemohol v tomto zmysle akceptovať túto argumentáciu v celom jej rozsahu, a to z dôvodu, že došlo k prípadu, keď zásielka (uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľov na zastavenie exekúcie a uznesenie o zamietnutí namietanej miestnej príslušnosti okresného súdu) adresovaná sťažovateľke na ňou uvedenú adresu bola okresnému súdu vrátená (18. augusta 2008) s poznámkou pošty: „Adresát je neznámy“. Je však potrebné uznať, že po zistení adries pobytu účastníkov konania okresný súd bez akejkoľvek zjavnej príčiny (aspoň zo súdneho spisu taká príčina nebola zrejmá) znova pristúpil k ich zisťovaniu. Táto skutočnosť však neprestavovala neúmerné predĺženie celkovej dĺžky trvania konania.

Ústavný súd preskúmaním napadnutého konania však zistil, že okresný súd nevyvíjal relevantnú procesnú aktivitu od 23. októbra 2008 do 31. júla 2009, keď vyzval právneho zástupcu   oprávneného,   aby   sa   vyjadril   k   podaniam   sťažovateľov.   Obdobie   nečinnosti okresného súdu v tomto prípade predstavuje deväť mesiacov.

Od 3. augusta 2009 sa súdny spis nachádza na krajskom súde a v tejto súvislosti je potrebné   pripomenúť,   že   obdobie   trvania   konania   vedeného   krajským   súdom,   ktorého postup sťažovatelia v sťažnosti pred ústavným súdom nenamietali, nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.

K zistenému obdobiu nečinnosti ústavný súd uvádza, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48   ods.   2   ústavy   je   pojem   autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a   aplikovať predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup dotknutého   štátneho   orgánu   nemusí   vyznačovať   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   judikoval,   že ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov   ešte   nemusí   zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Aj   keď   postup   okresného   súdu   nebol   bez   prieťahov   minimálne   počas   deviatich mesiacov, v napadnutom konaní sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   z   vyjadrenia   predsedu okresného súdu z 9. septembra 2009, ktorým reagoval na sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní, vyplýva jeho prísľub na sledovanie „priebežnosti“ a „plynulosti“ konania. Na ústavný súd sa sťažovatelia svojou sťažnosťou obrátili 12. októbra 2009, avšak v tom čase súdny spis ešte nebol okresnému súdu vrátený z krajského súdu. Nemožno teda konštatovať, že by sťažovatelia poskytli predsedovi okresného súdu dostatočný priestor na zabezpečenie plynulosti   ďalšieho   postupu   v   konaní   vedenom   okresným   súdom.   V   tejto   súvislosti   je potrebné poukázať na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej sa takáto sťažnosť podaná predsedovi okresného súdu javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú   (rozumnú)   lehotu   na   preverenie   okolností   daného   prípadu   a   nadväzne   na   to prijatie   prípadných   opatrení   proti   namietanému   postupu   okresného   súdu   v   označenom konaní (obdobne IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, IV. ÚS 399/09). Z tohto pohľadu je sťažnosť sťažovateľov v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustná.

Vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   čl.   1   dodatkového   protokolu   ústavný   súd poznamenáva, že jeho porušenie, ako to vyplýva z formulovania sťažnosti, sťažovatelia úzko   spájajú   s   porušením   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   a   práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej   lehote   a   v   podstate   jeho porušenie odvodzujú od porušenia uvedených práv (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ich   porušenie však ústavný súd nevyslovil, preto v tejto súvislosti nemohol konštatovať ani porušenie práva sťažovateľov na ochranu ich majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu, a to aj z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom   okresného   súdu   a   prípadným   porušením   označeného   práva,   čo   je   dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd nerozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov (prikázanie okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia), ktoré sú podmienené predchádzajúcim vyslovením porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010