znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 3/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., R., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods.   1   a 4   a čl.   6   ods.   1   a 2   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd uzneseniami   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   sp.   zn.   0   Tp   25/2007   zo   16.   augusta   2007 a uzneseniami Krajského súdu v Žiline č. k. 1 Tpo 46/2007-119 z 20. augusta 2007 a č. k. 1 Tpo 49/2007-132 z 28. augusta 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2007 doručená sťažnosť J. K., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú na výzvu ústavného súdu z 9.   októbra   2007   doplnil   podaním   doručeným   30.   októbra   2007.   Zo   sťažnosti   po   jej doplnení vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 25/2007 zo 16. augusta 2007 o predĺžení lehoty trvania väzby a uznesením vydaným pod rovnakou spisovou značkou v ten istý deň, ktorým okresný súd rozhodol o nezapočítaní doby 18 dní do plynutia lehoty väzby a uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   1 Tpo 46/2007-119   z 20.   augusta   2007   o sťažnosti   proti uzneseniu   o predĺžení   lehoty   väzby   a   č.   k.   1   Tpo   49/2007-132   z 28.   augusta   2007 o sťažnosti proti uzneseniu o nezapočítaní doby do plynutia lehoty väzby.  

Sťažovateľ uviedol, že 8. augusta 2007 mu bolo doručené predvolanie okresného súdu   na   verejné   zasadnutie   na   10.   august   2007,   na   ktorom   sa   malo   konať   o návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín na predĺženie lehoty trvania jeho väzby. Toto verejné zasadnutie bolo odročené pre nedodržanie lehoty piatich pracovných dní na prípravu ustanovenej v § 292 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisoch (ďalej len „Trestný poriadok“) a nový termín verejného zasadnutia bol určený na 16. august 2007. Sťažovateľ namieta, že opäť nebola dodržaná lehota piatich pracovných dní na prípravu. Okresný súd 16. augusta 2007 rozhodol o predĺžení lehoty jeho väzby   do   20.   decembra   2007.   Sťažovateľ   ani   jeho   obhajca   sa   k poučeniu   o opravnom prostriedku na verejnom zasadnutí nevyjadrili a sťažovateľ sa ani nedohodol s obhajcom na ďalšom   postupe.   Napriek   tomu   okresný   súd   17.   augusta   2007   zaslal   spis   s   odvolaním obhajcu   krajskému   súdu,   ktorý   sťažnosť   na   neverejnom   zasadnutí   20.   augusta   2007 uznesením č. k. 1 Tpo 46/2007-119 zamietol. Sťažovateľ namieta, že krajský súd rozhodol skôr, ako mal možnosť vyjadriť sa k odvolaniu svojho obhajcu a bez preštudovania jeho sťažnosti, ktorú odoslal 21. augusta 2007, pričom spisy boli krajskému súdu predložené v lehote kratšej ako päť dní pred uplynutím lehoty väzby.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   aj   rozhodnutím   okresného   súdu o nezapočítaní doby 18 dní do plynutia lehoty väzby, o ktorom rozhodol tiež 16. augusta 2007. Sťažovateľovi bolo rozhodnutie doručené spolu s návrhom prokurátora 17. augusta 2007,   a teda   nemal   možnosť   sa   k nemu   pred   rozhodnutím   vyjadriť.   Proti   rozhodnutiu okresného súdu podal sťažnosť, ktorú odoslal tiež 21. augusta 2007 a krajský súd o nej rozhodol uznesením č. k. 1 Tpo 49/2007-132 z 28. augusta 2007 tak, že ju zamietol. Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho   základných   práv uzneseniami okresného súdu a krajského súdu, napadnuté uznesenia zrušil, nariadil jeho prepustenie z väzby a priznal mu finančné zadosťučinenie 1 000 000 Sk a náhradu ušlej mzdy.   II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na princíp subsiadirity právomoci ústavného súdu vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého je daná právomoc ústavného súdu len vtedy, ak o namietanom porušení   základných   práv   alebo   slobôd   nerozhoduje   všeobecný   súd,   ústavný   súd   pri predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   tú   časť   sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv rozhodnutiami okresného súdu sp. zn. 0 Tp 25/2007 zo 16. augusta 2007, pretože proti týmto rozhodnutiam, ako aj postupom, ktoré im predchádzali, mal sťažovateľ riadny opravný prostriedok, ktorým sa mohol a mal domáhať ochrany svojich práv.

Ústavný súd už vyslovil vo svojej judikatúre vo vzťahu k princípu subsidiarity, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne   v   konaní   pred   ústavným   súdom.   Pokiaľ   sťažovateľ   v   rámci   ochrany   svojich základných   práv   a   slobôd   uplatní   v   konaní   pred   ústavným   súdom   argumentáciu,   ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (obdobne napr. III. ÚS 90/03, III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04).

Vychádzajúc z uvedeného sa ústavný súd nemohol zaoberať porušením označených základných práv sťažovateľa, ktoré malo spočívať v nedodržaní zákonnej lehoty na prípravu na   verejné   zasadnutie,   na   ktorom   okresný   súd   rozhodoval   o návrhu   prokurátora   na predĺženie   lehoty   väzby   sťažovateľa,   pretože   túto   okolnosť   sťažovateľ   mohol   namietať v sťažnosti podanej krajskému súdu, čo však neurobil, preto aj túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

V súvislosti s podaním sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu o predĺžení lehoty väzby sp. zn. 0 Tp 25/2007 zo 16. augusta 2007 sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv tým, že krajský súd rozhodoval o sťažnosti, ktorú podal bez jeho vedomia a súhlasu jeho obhajca a jeho sťažnosťou podanou 21. augusta 2007 sa nezaoberal.

Podľa § 44 ods. 2 Trestného poriadku obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do   spisov   a zúčastniť sa   podľa   ustanovení   tohto zákona   v   konaní pred   súdom úkonov,   ktorých   má právo   zúčastniť   sa   obvinený,   a   vo   vyšetrovaní   alebo v   skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.

Podľa § 44 ods. 3 Trestného poriadku ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti vôli obvineného.

Z citovaných   ustanovení   Trestného   poriadku   vyplýva,   že   ak   má   obvinený   plnú spôsobilosť   na   právne   úkony,   obhajca   nie   je   oprávnený   podať   opravný   prostriedok (v danom   prípade   sťažnosť)   proti   vôli   obvineného   a nie   je   osobou   oprávnenou   podať sťažnosť vo svojom mene, ale len v mene obvineného.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 25/2007, ktorý si ústavný súd vyžiadal za účelom posúdenia sťažnosti na predbežnom prerokovaní, vyplýva, že obhajca JUDr. M. J. podal   sťažnosť   v mene   sťažovateľa.   Preto   aj   krajský   súd   postupoval   správne,   keď neposudzoval   sťažnosť,   ktorú   podal   sťažovateľ   na   poštovú   prepravu   21.   augusta   2007, pretože o jeho sťažnosti (ktorú v jeho mene podal obhajca a bola doručená okresnému súdu 17. augusta 2007) rozhodoval už 20. augusta 2007 a nemohlo byť na ujmu označených práv sťažovateľa, že sa krajský súd podanou sťažnosťou zaoberal. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť. Ústavný súd ešte dodáva, že v tomto   prípade   nie   je   jeho   úlohou   skúmať,   či   obhajca   podal   sťažnosť   bez   vedomia sťažovateľa. Ústavný súd môže skúmať len namietané porušenie základných práv alebo slobôd   postupmi   a rozhodnutiami   orgánov   verejnej   moci,   medzi   ktoré   nepatrí   advokát poverený   obhajobou   v trestnom   konaní.   Na   prešetrenie   postupu   advokáta,   ktorý   bol ustanovený sťažovateľovi za   obhajcu   v trestnom   konaní,   má sťažovateľ   k dispozícii   iné právne prostriedky, ktorými môže dosiahnuť vyvodenie zodpovednosti v prípade zistenia porušenia povinností advokáta.  

Pokiaľ   sťažovateľ   namieta,   že   krajský   súd   rozhodol   o sťažnosti,   hoci   mu   bola predložená   v lehote   kratšej   ako   päť   dní,   aj   v tejto   časti   je   jeho   sťažnosť   zjavne neopodstatnená. Lehota ustanovená v § 76 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého „sudca pre prípravné konanie rozhodne o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť dní pred uplynutím lehoty väzby; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá sa   má predĺžiť. (...)“   je lehotou   poriadkovou, nedodržanie ktorej nemá za následok   prepustenie   obvineného   na   slobodu   za   predpokladu,   že   o sťažnosti   bolo rozhodnuté   do   uplynutia   lehoty   väzby,   ktorá   nebola   zároveň   celkovou   možnou   dobou väzby.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní zaoberal nakoniec tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv uznesením krajského súdu č. k. 1 Tpo 49/2007-132 z 28. augusta 2007, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu o nezapočítaní doby 18 dní do plynutia lehoty väzby. Námietka sťažovateľa, že mu pred vydaním rozhodnutia nebol doručený na vyjadrenie návrh prokurátora, sa týkala postupu okresného   súdu,   voči   ktorému   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok   svojej právomoci. Vo vzťahu k uzneseniu a postupu krajského súdu   však sťažovateľ neuviedol žiadne   konkrétne   námietky,   ktoré   by   mohli byť predmetom   posúdenia   ústavného   súdu. Zo sťažnosti   vyplýva   len   nesúhlas sťažovateľa   s rozhodnutím.   Ústavný   súd   však   nie   je ďalšou   opravnou   inštanciou   vo   vzťahu   k rozhodnutiam   všeobecných   súdov,   a preto neposudzuje   ich   rozhodnutia,   pokiaľ   sťažovateľ   relevantne   neodôvodní   porušenie   ním označeným základných práv.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 1 Tpo 49/2007-132 z 28. augusta 2007 vyplýva, že sa   krajský   súd   zaoberal   námietkami   sťažovateľa,   ktoré   uviedol   vo   svojej   sťažnosti, preskúmal   skutkový   stav   zistený   okresným   súdom,   na tento   aplikoval   príslušnú   právnu normu   a   výrok   svojho   rozhodnutia   dostatočne   odôvodnil   v súlade   so   zákonnými a ústavnými požiadavkami vyplývajúcimi z práva sťažovateľa na súdnu ochranu. Pokiaľ sťažovateľ poukázal, že okresný súd rozhodol o nezapočítaní doby 18 dní do plynutia lehoty väzby a krajský súd nezapočítal dobu 20 dní, ústavný súd z uvedených rozhodnutí zistil, že tak okresný súd, ako aj krajský súd nezapočítali do plynutia lehoty väzby sťažovateľa dobu od 1. júna 2007 do 12. júna 2007 a od 31. júla 2007 do 7. augusta 2007, a teda nedošlo k porušeniu   zásady   zákazu   reformatio   in   peius   vyjadrenej   v   §   195   ods.   1   Trestného poriadku.   Pretože   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   príčinnú   súvislosť   medzi   označeným rozhodnutím   krajského   súdu   a namietaným   porušením   základných   práv   sťažovateľa, odmietol aj túto časť sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť.  

Ústavný súd zistil pri predbežnom preskúmaní sťažnosti, že nie sú dané dôvody na jej   prijatie   na   ďalšie   konanie,   a preto   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde v celom rozsahu. V nadväznosti na toto rozhodnutie už nebolo dôvodné zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   konanie   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008