znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 3/04-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosti Ing. K. M., bytom K., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn. 22 C 811/99 a vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 14 C 317/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti Ing. K. M. o d m i e t a   pre ich zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. mája 2003 doručené podanie Ing. K. M. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   napáda   postup   Okresného   súdu Košice I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   C   811/99   o ochranu   osobnosti,   ktorým   má dochádzať   k porušeniu   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Dňa 18. júna 2003 bola ústavnému súdu doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa tej istej veci, v ktorej je za porušovateľa jeho základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označený Okresný súd Košice - okolie, kde je vec vedená pod sp. zn. 14 C 317/02. Z obsahu neskoršej sťažnosti sťažovateľa vyplynulo, že jeho vec „bola uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 13 Nc 3/02-41 zo dňa 28. 2. 2002 pre zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Košice I prikázaná Okresnému súdu Košice

- okolie“.

Keďže   sťažovateľ   svoju   prvú   sťažnosť   nevzal   späť,   ústavný   súd   predbežne prerokoval   obe jeho sťažnosti.   Vo   svojej   sťažnosti   napádajúcej   postup   Okresného   súdu Košice - okolie sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd svojím nálezom rozhodol takto:„1. Okresný súd Košice - okolie vo veci ochrany osobnosti porušil právo Ing. K. M. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá nezaujatým sudcom, a aby sa vykonali opatrenia, ktoré zabránia ďalšiemu opakovaniu prieťahov.

3. Ing. K. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000.000.- Sk (slovom: desaťmiliónov slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a nahradiť trovy konania. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10.000.000.- Sk odôvodňujem permanentným zneužívaním postavenia súdu na privodenie právnej neistoty sťažovateľa. Nakoľko súd v rozpore so svojimi povinnosťami a výlučne z vlastnej vôle konal a koná   v rozpore   so   zákonom,   a znemožňuje   tak   ochranu   mojej   osobnosti   a účinné uplatnenie základných práv, mám za to, že musí niesť viac ako symbolickú zodpovednosť.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   obe   sťažnosti   sťažovateľa   a skúmal,   či neexistujú dôvody na ich odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

1. Po predbežnom prerokovaní ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom Okresného   súdu   Košice   I v konaní   sp.   zn.   22   C   811/99,   ako   zjavne   neopodstatnenú. Vychádzal pritom z toho, že sťažovateľ označil za porušovateľa svojho základného práva súdny orgán, ktorý v okamihu podania jeho sťažnosti ho nebol spôsobilý porušiť, keďže vec sťažovateľa bola už predtým postúpená Okresnému súdu Košice - okolie. V okolnostiach prípadu ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa, ktorou napádal Okresný súd Košice I, bola ústavnému súdu doručená 22. mája 2003, aj keď Krajský súd v Košiciach prikázal vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Košice - okolie uznesením vydaným ešte 28. februára 2002 (13 Nc 3/02), ktoré bolo Okresnému súdu Košice I doručené 21. marca 2002.

2. Ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd odmietol aj ďalšiu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní pred Okresným súdom Košice - okolie sp. zn. 14 C 317/02, keďže jeho doterajší   postup   nesignalizuje možnosť   ich   porušenia,   reálnosť ktorej   by bolo   potrebné preveriť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 98/03, II. ÚS 131/03). V okolnostiach prípadu ústavný súd konštatuje, že vec sťažovateľa Okresnému súdu Košice

- okolie napadla 28. mája 2002, avšak jeho ďalšiemu postupu v konaní o ochranu osobnosti sťažovateľa predchádzala nutnosť rozhodnúť o jeho predošlom návrhu na oslobodenie od súdnych   poplatkov   (vzhľadom   na   výšku   požadovanej   náhrady   nemajetkovej   ujmy v peniazoch vo výške 10 000 000 Sk bol súdny poplatok stanovený na 100 000 Sk), ako aj ustanovenie právneho zástupcu. Okresný súd Košice - okolie o týchto návrhoch sťažovateľa uznesením z 30. júna 2003 rozhodol tak, že oslobodenie od súdneho poplatku mu nepriznal a jeho   návrh   na   ustanovenie   zástupcu   v konaní   zamietol.   Ďalší   postup   súdu   v konaní o ochranu osobnosti pred Okresným súdom Košice - okolie sťažovateľ vylúčil tým, že proti tomuto uzneseniu sa 23. júla 2003 odvolal, pričom súčasne požiadal, „aby z odvolacieho konania bol vylúčený Krajský súd v Košiciach pre jeho zrejmú zaujatosť, nakoľko je mojim odporcom v inom súdnom konaní, a jeho sudcovia už svoju zaujatosť vyjadrili“. V dôsledku tejto   žiadosti   sťažovateľa   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   vo   svojom   uznesení z 29. októbra   2003   (Nc 128/03)   určil,   ktorí   sudcovia   Krajského   súdu   v Košiciach   sú vylúčení   z odvolacieho   konania   a ktorí   nie   (uznesenie   doručené   Krajskému   súdu v Košiciach 10. novembra 2003). Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že napriek tomu,   že sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   napáda   Okresný   súd   Košice   -   okolie   pre   jeho nečinnosť v konaní o ochranu osobnosti, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, jeho doterajší procesný postup spočívajúci v podaní odvolania a namietnutí zaujatosti odvolacieho orgánu konanie Okresného súdu Košice - okolie v merite veci neustále odďaľuje, čo je skutočnosť, ktorá nemôže ísť na ťarchu súdu.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   uvádza,   že   podobne   sťažovateľ   postupoval   aj   pred Okresným súdom Košice I, kde sa síce 28. novembra 2002 uskutočnilo prvé pojednávanie v jeho   veci,   ale   vzhľadom   na   namietnutie   zaujatosti   zákonného   sudcu   sa   Okresný   súd Košice I k ďalšiemu konaniu vo veci samej už nedostal a po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach z 28. februára 2002 bola vec sťažovateľa napokon prikázaná na ďalšie konanie Okresnému   súdu   Košice   -   okolie.   Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.   1   dohovoru   v konaní   pred   Okresným   súdom   Košice   -   okolie   sp.   zn.   14 C 317/02 odmietnuť takisto ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania tiež skúmal, či sťažnosť sťažovateľa spĺňa   náležitosti   predpísané   v   §   20   a   §   50   zákona   o ústavnom   súde,   pričom   zistil,   že sťažovateľ   doposiaľ   nevyužil   možnosť   na   dosiahnutie   nápravy   a odstránenie   prieťahov v konaní podaním sťažnosti adresovanej predsedovi súdu, na ktorom dochádza k prieťahom v konaní, podľa   zákona Slovenskej   národnej rady   č.   80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2004