znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 298/2014-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 26, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky   zaručeného v čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   upovedomením   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Lesoochranárskeho   zoskupenia   VLK o d m i e t a   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2013 faxom   doručená   a   26.   júna   2013   doplnená   predložením   originálu   sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 26 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom práva na inom   orgáne   Slovenskej   republiky   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 (ďalej aj „namietané upovedomenie“). Podaním doručeným ústavnému súdu 19. júla 2013 sťažovateľ svoju sťažnosť argumentačne doplnil.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... má postavenie poškodeného v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Prešov - Juh pod ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011, kde prebieha trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa ustanovenia § 281 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením   povereného   príslušníka   PZ   sp.   zn.   ČVS:   ORP-2370/JU-PO-2011   zo   dňa 19. 11. 2012 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa ustanovenia § 281 ods. 1 Trestného zákona zastavené podľa ustanovenia § 215 ods. 1, písm. a), ods. 4 Trestného poriadku, pričom   sťažnosť   poškodeného   (sťažovateľa)   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   Prešov zamietol ako nedôvodnú.

Avšak na základe podnetu poškodeného (sťažovateľa), ako vyplýva z upovedomenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1/1 Kpt 139/13-6 zo dňa 18. 3. 2013, tento   pokynom   uložil   Okresnej   prokuratúre   Prešov   vo   veci   opätovné   začatie   trestného stíhania podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku.

Dňa 12. 12. 2012 v čase okolo 11:40 hod. si advokátsky koncipient splnomocnenkyne poškodeného   telefonicky   dohodol   s   prokurátorom   Okresnej   prokuratúry   Prešov   J.   K. nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Prešov - Juh pod sp. zn. ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011.

Prokurátor   Okresnej   prokuratúry   Prešov   advokátskemu   koncipientovi splnomocnenkyne poškodeného oznámil, že mu umožní vykonať nahliadnutie do uvedeného vyšetrovacieho   spisu   na   Okresnej   prokuratúre   Prešov   dňa   12.   12.   2012   s   tým,   že od 12:00 hod. bude na obede a od 13:00 hod. sa bude zúčastňovať hlavných pojednávaní na Okresnom súde Prešov, a z tohto dôvodu uvedený vyšetrovací spis mu bude predložený na nahliadnutie v trestnej kancelárii pracovníčkou okresnej prokuratúry.

V čase okolo 13:00 hod. sa advokátsky koncipient splnomocnenkyne poškodeného ustanovil na Okresnú prokuratúru Prešov, pričom v trestnej kancelárii mu pracovníčka predložila uvedený vyšetrovací spis, avšak s tým, že v zmysle ústneho pokynu, ktorý jej bol daný prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov, mu má umožniť nahliadnutie len do časti vyšetrovacieho spisu označenej záložkou a ďalej.

Pri   nahliadnutí   do   vyšetrovacieho   spisu   advokátskemu   koncipientovi splnomocnenkyne poškodeného neboli oznámené dôvody, pre ktoré mu bolo odmietnuté nahliadnutie do časti vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa nachádzal okrem iného aj pokyn prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v   Prešove   a   nebol   tiež   vyhotovený   úradný   záznam o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu.

Z tohto dôvodu splnomocnenkyňa poškodeného podala dňa 13. 12. 2012 žiadosť o preskúmanie dôvodnosti odmietnutia nahliadnutia do časti vyšetrovacieho spisu, ktorou sa   domáhala,   aby   nadriadený   prokurátor   urýchlene   preskúmal   dôvodnosť   odmietnutia nahliadnutia   do   časti   vyšetrovacieho   spisu   a   nevyhotovenia   úradného   záznamu o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu.

Dňa   30.   1.   2013   bolo   splnomocnenkyni   poškodeného   doručené   upovedomenie o spôsobe   vybavenia   podnetu   sp.   zn.   1Kn   263/12-13   vydané   prokurátorom   Krajskej prokuratúry v Prešove, zo dňa 23. 1. 2013, ktorým bol podnet ako nedôvodný odložený, pričom   bol   zistený   nedostatok   v   nesprávnom   založení   pokynu   do   vyšetrovacieho   spisu, na ktorý bola Okresná prokuratúra Prešov upozornená a bolo jej uložené prijať opatrenia na predchádzanie takýchto nedostatkov.

Opakovaným   podnetom   na   preskúmanie   dôvodnosti   odmietnutia   nahliadnutia do časti   vyšetrovacieho   spisu   zo   dňa   19.   2.   2013   sa   splnomocnenkyňa   poškodeného domáhala preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu zo dňa 13. 12. 2012.

Dňa   25.   4.   2013   bolo   splnomocnenkyni   poškodeného   doručené   upovedomenie o vybavení   opakovaného   podnetu   sp.   zn.   IV/6   GPt   51/13-7   vydané   prokurátorom Generálnej prokuratúry SR, zo dňa 17. 4. 2013, ktorým bol opakovaný podnet odložený bez prijatia ďalších prokurátorských opatrení.“.

Podľa   názoru   sťažovateľa   namietaným   upovedomením   došlo   k   porušeniu   jeho označených práv, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:

«V upovedomení o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/6 GPt 51/13-7 zo dňa 17.   4.   2013   prokurátor   Generálnej   prokuratúry   SR   uvádza,   že   sa   stotožňuje s upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu sp. zn. 1Kn 263/12-13 zo dňa 23. 1. 2013, vydaným prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove, pričom svoje stručné závery vôbec právne neodôvodňuje....

V žiadosti o preskúmanie dôvodnosti odmietnutia nahliadnutia do časti spisu zo dňa 13.   12.   2012   splnomocnenkyňa   poškodeného   poukázala   na   to,   že   postup   prokurátora Okresnej   prokuratúry   Prešov   a   pracovníčky   trestnej   kancelárie   Okresnej   prokuratúry Prešov bol v rozpore s ustanovením § 69 ods. 2 Trestného poriadku, keďže advokátskemu koncipientovi splnomocnenkyne poškodeného neboli oznámené dôvody, pre ktoré mu bolo odmietnuté nahliadnutie do časti vyšetrovacieho spisu, a taktiež v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. x) vyhlášky Ministerstva spravodlivostí SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými   v trestnom konaní a súdmi,   keďže   o   vykonanom   nahliadnutí   do časti vyšetrovacieho spisu   nebol vyhotovený úradný   záznam o   nahliadnutí   do vyšetrovacieho spisu,   v   ktorom   by   bolo   zaznamenané,   že   bolo   odmietnuté   nahliadnutie   do   časti vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa nachádzal okrem iného aj pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove.

Prokurátor   Krajskej   prokuratúry   v   Prešove   v   upovedomení   o   vybavení   podnetu zo dňa 23. 1. 2013 argumentoval tým, že pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove je v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre interným pokynom, a nie pokynom vydaným podľa Trestného poriadku, a že podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi sa ani nezakladá do vyšetrovacieho spisu...

Vzhľadom na to, že pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove bol vydaný na základe podnetu zo dňa 12. 7. 2012, pričom podľa ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre,   ak   prokurátor   vybavujúci   podnet   zistí,   že   podnet   je dôvodný,   vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne záväzných právnych predpisov podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre alebo podľa osobitných predpisov, je týmto opatrením podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre aj pokyn v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ktorý je oprávnený vydať nadriadený   prokurátor   podriadenému   prokurátorovi,   ako   má   postupovať   v   konaní a pri plnení úloh.

Keďže pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove v zmysle ustanovenia § 6 ods.   1   písm.   a)   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   je   opatrením   na   odstránenie porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   podľa   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, vydaný pri vybavovaní podnetov... nie je možné považovať takýto   pokyn   len   za   „interný“   pokyn,   s   ktorým   sa   nemá   podávateľ   podnetu   možnosť oboznámiť, a obzvlášť v prípade, ak na základe takéhoto pokynu potom opätovne začal poverený príslušník konať v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Prešov - Juh pod ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011, ktorá bola právoplatne skončená uznesením povereného príslušníka PZ sp. zn. ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011 zo dňa 21. 11. 2011 o odmietnutí veci v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pn 1431/11-10 zo dňa   2.   2.   2012   o   zamietnutí   sťažnosti   proti   uzneseniu   povereného   príslušníka   PZ o odmietnutí veci.

Ak by tomu tak nebolo, podávateľ podnetu by nikdy nemohol zistiť, v čom spočívala dôvodnosť jeho podnetu a nezákonnosť rozhodnutí napadnutých týmto podnetom.»

Sťažovateľ tiež poukazuje na nesprávny postup dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry   Prešov   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“),   ktorým «došlo   k   obchádzaniu ustanovenia   §   230   ods.   2   písm.   a)   Trestného   poriadku,   a   tým   aj   k   porušeniu   práv poškodeného   priznaných   Trestným   poriadkom...   Vzhľadom   na   to,   že   sa   s   „interným“ pokynom prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove nesmie oboznámiť žiadna iná osoba, ktorá   nepatrí   do   hierarchicky   usporiadanej   sústavy   prokuratúry,   a   teda   ani splnomocnenkyňa poškodeného a poverený príslušník PZ, pričom tieto uvedené osoby... sa majú možnosť v zmysle ustanovenia § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku oboznámiť s pokynom   dozorujúceho   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Prešov,   ktorý   musí   byť súčasťou   vyšetrovacieho spisu,   došlo   k porušeniu práv poškodeného,   ktorý   sa nemohol oboznámiť s takýmto pokynom, ktorý prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov nevydal, ale len   „nahradil“   pokynom   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v   Prešove,   s   ktorým   mal poverený   príslušník   PZ   možnosť   sa   oboznámiť   na   rozdiel   od   splnomocnenkyne poškodeného, ktorej bolo odmietnuté právo na nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu v časti, kde sa okrem iného nachádzal aj pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove.».

Podľa sťažovateľa „Vzhľadom na to, že z upovedomenia prokurátora Generálnej prokuratúry SR vyplýva zistenie ďalšieho pochybenia v nevyhotovení úradného záznamu o nahliadnutí   do   vyšetrovacieho   spisu,   je   nepochopiteľné,   prečo   bol   potom   opakovaný podnet odložený bez prijatia akýchkoľvek opatrení.

...   záver   prokurátora   Generálnej   prokuratúry   SR   je   nesprávny,   keďže   vychádza z toho,   že   advokátskemu   koncipientovi   splnomocnenkyne   poškodeného   bolo   odmietnuté nahliadnutie   len   do   pokynu   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v   Prešove,   pričom   ako vyplýva z tejto sťažnosti a podaní splnomocnenkyne poškodeného, ktoré sú prílohou tejto sťažnosti,   advokátskemu   koncipientovi   splnomocnenkyne   poškodeného   bolo   odmietnuté nahliadnutie do časti vyšetrovacieho spisu, v ktorej sa okrem pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove nachádzali aj iné listiny.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„Právo   sťažovateľa   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva na súde   zakotvené   v   článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo   porušené upovedomením   o   vybavení   opakovaného   podnetu   sp.   zn.   IV/6   GPt   51/13-7   zo   dňa 17. 4. 2013, vydaným prokurátorom Generálnej prokuratúry SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre SR pokračovať v porušovaní namietaného práva sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/6 GPt 51/13-7 zo dňa 17. 4. 2013, a vracia vec Generálnej prokuratúre SR na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

V   upovedomení   č.   k.   1   Kn   263/12-13   z   23.   januára   2013   o   vybavení   podnetu sťažovateľa prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) konštatoval nedôvodnosť podnetu sťažovateľa a ďalej uviedol:

„Z obsahu vyjadrenia okresného prokurátora v Prešove vyplýva, že prokurátor OP skutočne s koncipientom dohodol možnosť nazretia do príslušného vyšetrovacieho spisu dňa 12. 12. 2012, ale len v čase do 12. 00 hod. Koncipient sa však v uvedenom čase, kedy bol na pracovisku prítomný i prokurátor OP k dohodnutému úkonu nedostavil. Po uvedenom čase   prokurátor   OP   poveril   administratívnu   pracovníčku   prokuratúry   k   umožneniu nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu s výnimkou listov č. 35 až 36, ktoré obsahovali pokyn prokurátora   Krajskej   prokuratúry   Prešov   adresovaný   prokurátorovi   OP.   Po   tom   čo administratívna   pracovníčka   túto   skutočnosť   oznámila   koncipientovi,   tento   už do vyšetrovacieho spisu nenazrel. Následne bol koncipient na základe usmernenia okresným prokurátorom   informovaný   o   možnosti   dohodnúť   si   iný   termín   nazretia   do   spisu za prítomnosti   prokurátora   OP,   pričom   právny   zástupca   poškodeného,   či   koncipient o nazretie do vyšetrovacieho spisu v inom termíne nepožiadali.

Pokyn prokurátora   Krajskej   prokuratúry Prešov,   uložený   prokurátorovi   Okresnej prokuratúry Prešov podľa § 6 ods. 1 písm. a/ z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, v platnom znení, nie je pokynom vydaným podľa Trestného poriadku, slúžil len pre interné potreby zabezpečenia   činnosti   nadriadených   a   podriadených   organizačných   zložiek   prokuratúry a v súlade   s   ustanovením   §   6   ods.   1   Vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, v platnom znení sa nezakladá do príslušného vyšetrovacieho spisu.

V dotknutom prípade bol takýto pokyn do vyšetrovacieho spisu založený nesprávne. Okresná prokuratúra Prešov bude upozornená na zistený nedostatok a uložené jej bude prijatie opatrení smerujúcich k predchádzaniu nedostatkov podobného druhu v budúcnosti. Postup prokurátora OP spočívajúci v tom, že administratívnu pracovníčku usmernil tak, že táto nemá umožniť oboznámenie sa i s interným pokynom prokuratúry bol správny a v súlade so zákonom. Postupom prokurátora neboli žiadnym spôsobom porušené práva poškodeného realizované prostredníctvom jeho splnomocnenca.

Vzhľadom   k   skutočnosti,   že   po   oznámení   skutočnosti   odmietnutia   nazretia do dotknutého interného pokynu, už nedošlo k nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu, nebol koncipientovi ani vydaný záznam.

S   poukazom   k   uvedeným   skutočnostiam   považujem   Váš   podnet   za   nedôvodný a bez prijatia opatrení nadriadeného prokurátora (mimo vyššie uvedeného upozornenia) ho týmto odkladám.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 o spôsobe vybavenia jeho opakovaného podnetu. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Pri   uplatňovaní   tejto   právomoci   nie   je   úlohou   ústavného   súdu   zastupovať všeobecné   súdy,   resp.   iné   orgány   verejnej   moci,   ktorým   predovšetkým   prislúcha interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

Sťažovateľ   namieta   spôsob   vybavenia   jeho   opakovaného   podnetu   generálnou prokuratúrou   v   súvislosti   s   postupom   dozorujúceho   prokurátora   okresnej   prokuratúry, ktorým   neumožnil   splnomocnencovi   poškodeného   (sťažovateľa)   nahliadnuť   do   časti vyšetrovacieho   spisu   ČVS:   ORP-2370/JU-PO-2011   vedeného   na   Obvodnom   oddelení Policajného zboru Prešov – Juh (ďalej len „vyšetrovací spis“) dňa 12. decembra 2012.

V upovedomení č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa generálna prokuratúra v podstatnom uviedla:

„Svojim   opakovaným   podnetom   namietate   spôsob   vybavenia   Vášho   pôvodného podnetu z 13. 12. 2012 prokurátorom Krajskej prokuratúry Prešov (sp. zn. 1 Kn 263/12-12 zo dňa 23. 01. 13) s tým, že pokyn prokurátora krajskej prokuratúry, ktorým upravil postup podriadeného   prokurátora   v predmetnej   trestnej   veci   má   byť   súčasťou   trestného   spisu, s týmto ste sa mali právo pri nahliadnutí do trestného spisu oboznámiť a pokiaľ prokurátor okresnej prokuratúry nevydal vlastný pokyn poverenému príslušníkovi PZ, pochybil. O nahliadnutí do spisu nebol vyhotovený ani úradný záznam. Zistil som, že na základe telefonického dohovoru dozorujúceho prokurátora a Vášho advokátskeho koncipienta, bolo tomuto umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Váš   advokátsky   koncipient   sa   oboznámil   len   s   obsahom   vyšetrovacieho   spisu a tomuto nebolo umožnené nahliadnuť do pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov pre dozorujúceho prokurátora.

Takáto   úprava   (pokyn)   nadriadeného   prokurátora   netvorí   súčasť   vyšetrovacieho spisu, pretože sa nejedná o záväzný pokyn dozorujúceho prokurátora pre policajta. Ustanovenie § 62 odsek 2 Trestného poriadku teda nebolo možné v tejto súvislosti aplikovať.

O spôsobe vybavenia Vášho pôvodného podnetu ste sa dozvedeli z upovedomenia Krajskej   prokuratúry   Prešov   sp.   zn.   1   Kn   263/12-13   z   23.   01.   2013,   ktoré   Vám   bolo doručené.

Interný pokyn prokurátora krajskej prokuratúry pre dozorujúceho prokurátora bol nesprávne založený do vyšetrovacieho spisu.

Rovnako nesprávne nebol ani vyhotovený záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu. Okresná prokuratúra Prešov bola na zistené nedostatky upozornená s tým, aby boli prijaté opatrenia k ich zamedzeniu v budúcnosti.

Vo vyšetrovacom spise (č. l. 34) sa nachádza pokyn dozorujúceho prokurátora sp. zn. 1 Pn 1431/11-16 zo dňa 18. 10. 2012 na začatie trestného stíhania.

V podrobnostiach odkazujem na upovedomenie prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Kn 263/12-13 zo dňa 23. 01. 2013, s ktorým sa stotožňujem.

Váš opakovaný podnet zo dňa 19. 02. 2013 preto odkladám bez prijatia ďalších prokurátorských opatrení.“

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods.   2   zákona   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“)],   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu   nevyhovie   podľa   predstáv   jeho   pisateľa   (napr.   I.   ÚS   38/02,   II. ÚS   358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   podnetom   sa   rozumie písomná   alebo   ústna   žiadosť,   návrh   alebo iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal   návrh na začatie konania pred   súdom   alebo opravný prostriedok,   aby vstúpil   do   už   začatého   konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa odseku 2 prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom   prihliada na všetky skutočnosti,   ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

V   danom   prípade   sa   krajská   prokuratúra   a   generálna   prokuratúra   podnetom   aj opakovaným podnetom sťažovateľa v namietanom konaní riadne zaoberali a o spôsobe ich preskúmania   riadne   sťažovateľa   aj   vyrozumeli.   Generálna   prokuratúra   postupovala pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa aj podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným spôsobom, keď ho namietaným upovedomením odložila (bez prijatia ďalších opatrení, okrem upozornenia na zistené nedostatky) s poukazom na skutočnosť, že pokyn nadriadeného (krajského) prokurátora netvorí súčasť vyšetrovacieho spisu, pretože nejde o záväzný pokyn dozorujúceho prokurátora podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. V   tejto   súvislosti   preto   nebolo   možné   aplikovať   ustanovenie   §   69   ods.   2   Trestného poriadku.   Záväzný   pokyn   dozorujúceho   prokurátora   okresnej   prokuratúry   č.   k. 1 Pn 1431/11-16 z 18. októbra 2012 na začatie trestného stíhania je súčasťou vyšetrovacieho spisu, pričom z okolností prípadu sťažovateľa nevyplýva, že by doň (alebo do iných súčastí spisu) sťažovateľ nemal možnosť nahliadnuť. Na základe uvedeného záväzného pokynu dozorujúceho prokurátora, ktorý bol následkom kladného vybavenia podnetu sťažovateľa z 12.   júla   2012   krajskou   prokuratúrou,   bolo   vo   veci   opätovne   začaté   trestné   stíhanie uznesením   policajta   z   29.   októbra   2012.   O   tejto   skutočnosti   bol   sťažovateľ   písomne upovedomený   5.   novembra   2012   prostredníctvom   svojej   splnomocnenkyne.   Preto z hľadiska   materiálnej   ochrany   práv   sťažovateľa   neboli   žiadnym   spôsobom   dotknuté jeho práva   ako   poškodeného   v   trestnom   konaní   realizované   prostredníctvom   jeho splnomocnenkyne. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu nebol vyhotovený úradný záznam. Uvedené pochybenie (vzhľadom na jeho intenzitu) nie je možné hodnotiť ako postup, ktorý by z materiálneho hľadiska mohol viesť k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva.

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu   verejnej   moci   má   automaticky   za   následok   porušenie   ústavou   garantovaného základného práva, v danom prípade základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).

Ústavný   súd   preto   dospel   k   záveru,   že   upovedomením   generálnej   prokuratúry č. k. IV/6   GPt   51/13-7   zo   17.   apríla   2013   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V   dôsledku   odmietnutia   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014