SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 298/2014-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 26, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2013 faxom doručená a 26. júna 2013 doplnená predložením originálu sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 26 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom práva na inom orgáne Slovenskej republiky zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 (ďalej aj „namietané upovedomenie“). Podaním doručeným ústavnému súdu 19. júla 2013 sťažovateľ svoju sťažnosť argumentačne doplnil.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... má postavenie poškodeného v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Prešov - Juh pod ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011, kde prebieha trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa ustanovenia § 281 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením povereného príslušníka PZ sp. zn. ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011 zo dňa 19. 11. 2012 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa ustanovenia § 281 ods. 1 Trestného zákona zastavené podľa ustanovenia § 215 ods. 1, písm. a), ods. 4 Trestného poriadku, pričom sťažnosť poškodeného (sťažovateľa) prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov zamietol ako nedôvodnú.
Avšak na základe podnetu poškodeného (sťažovateľa), ako vyplýva z upovedomenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1/1 Kpt 139/13-6 zo dňa 18. 3. 2013, tento pokynom uložil Okresnej prokuratúre Prešov vo veci opätovné začatie trestného stíhania podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
Dňa 12. 12. 2012 v čase okolo 11:40 hod. si advokátsky koncipient splnomocnenkyne poškodeného telefonicky dohodol s prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov J. K. nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Prešov - Juh pod sp. zn. ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov advokátskemu koncipientovi splnomocnenkyne poškodeného oznámil, že mu umožní vykonať nahliadnutie do uvedeného vyšetrovacieho spisu na Okresnej prokuratúre Prešov dňa 12. 12. 2012 s tým, že od 12:00 hod. bude na obede a od 13:00 hod. sa bude zúčastňovať hlavných pojednávaní na Okresnom súde Prešov, a z tohto dôvodu uvedený vyšetrovací spis mu bude predložený na nahliadnutie v trestnej kancelárii pracovníčkou okresnej prokuratúry.
V čase okolo 13:00 hod. sa advokátsky koncipient splnomocnenkyne poškodeného ustanovil na Okresnú prokuratúru Prešov, pričom v trestnej kancelárii mu pracovníčka predložila uvedený vyšetrovací spis, avšak s tým, že v zmysle ústneho pokynu, ktorý jej bol daný prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov, mu má umožniť nahliadnutie len do časti vyšetrovacieho spisu označenej záložkou a ďalej.
Pri nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu advokátskemu koncipientovi splnomocnenkyne poškodeného neboli oznámené dôvody, pre ktoré mu bolo odmietnuté nahliadnutie do časti vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa nachádzal okrem iného aj pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove a nebol tiež vyhotovený úradný záznam o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu.
Z tohto dôvodu splnomocnenkyňa poškodeného podala dňa 13. 12. 2012 žiadosť o preskúmanie dôvodnosti odmietnutia nahliadnutia do časti vyšetrovacieho spisu, ktorou sa domáhala, aby nadriadený prokurátor urýchlene preskúmal dôvodnosť odmietnutia nahliadnutia do časti vyšetrovacieho spisu a nevyhotovenia úradného záznamu o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu.
Dňa 30. 1. 2013 bolo splnomocnenkyni poškodeného doručené upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu sp. zn. 1Kn 263/12-13 vydané prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove, zo dňa 23. 1. 2013, ktorým bol podnet ako nedôvodný odložený, pričom bol zistený nedostatok v nesprávnom založení pokynu do vyšetrovacieho spisu, na ktorý bola Okresná prokuratúra Prešov upozornená a bolo jej uložené prijať opatrenia na predchádzanie takýchto nedostatkov.
Opakovaným podnetom na preskúmanie dôvodnosti odmietnutia nahliadnutia do časti vyšetrovacieho spisu zo dňa 19. 2. 2013 sa splnomocnenkyňa poškodeného domáhala preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu zo dňa 13. 12. 2012.
Dňa 25. 4. 2013 bolo splnomocnenkyni poškodeného doručené upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/6 GPt 51/13-7 vydané prokurátorom Generálnej prokuratúry SR, zo dňa 17. 4. 2013, ktorým bol opakovaný podnet odložený bez prijatia ďalších prokurátorských opatrení.“.
Podľa názoru sťažovateľa namietaným upovedomením došlo k porušeniu jeho označených práv, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:
«V upovedomení o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/6 GPt 51/13-7 zo dňa 17. 4. 2013 prokurátor Generálnej prokuratúry SR uvádza, že sa stotožňuje s upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu sp. zn. 1Kn 263/12-13 zo dňa 23. 1. 2013, vydaným prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove, pričom svoje stručné závery vôbec právne neodôvodňuje....
V žiadosti o preskúmanie dôvodnosti odmietnutia nahliadnutia do časti spisu zo dňa 13. 12. 2012 splnomocnenkyňa poškodeného poukázala na to, že postup prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov a pracovníčky trestnej kancelárie Okresnej prokuratúry Prešov bol v rozpore s ustanovením § 69 ods. 2 Trestného poriadku, keďže advokátskemu koncipientovi splnomocnenkyne poškodeného neboli oznámené dôvody, pre ktoré mu bolo odmietnuté nahliadnutie do časti vyšetrovacieho spisu, a taktiež v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. x) vyhlášky Ministerstva spravodlivostí SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, keďže o vykonanom nahliadnutí do časti vyšetrovacieho spisu nebol vyhotovený úradný záznam o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu, v ktorom by bolo zaznamenané, že bolo odmietnuté nahliadnutie do časti vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa nachádzal okrem iného aj pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove v upovedomení o vybavení podnetu zo dňa 23. 1. 2013 argumentoval tým, že pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove je v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre interným pokynom, a nie pokynom vydaným podľa Trestného poriadku, a že podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi sa ani nezakladá do vyšetrovacieho spisu...
Vzhľadom na to, že pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove bol vydaný na základe podnetu zo dňa 12. 7. 2012, pričom podľa ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak prokurátor vybavujúci podnet zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre alebo podľa osobitných predpisov, je týmto opatrením podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre aj pokyn v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ktorý je oprávnený vydať nadriadený prokurátor podriadenému prokurátorovi, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.
Keďže pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je opatrením na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, vydaný pri vybavovaní podnetov... nie je možné považovať takýto pokyn len za „interný“ pokyn, s ktorým sa nemá podávateľ podnetu možnosť oboznámiť, a obzvlášť v prípade, ak na základe takéhoto pokynu potom opätovne začal poverený príslušník konať v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Prešov - Juh pod ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011, ktorá bola právoplatne skončená uznesením povereného príslušníka PZ sp. zn. ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011 zo dňa 21. 11. 2011 o odmietnutí veci v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pn 1431/11-10 zo dňa 2. 2. 2012 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu povereného príslušníka PZ o odmietnutí veci.
Ak by tomu tak nebolo, podávateľ podnetu by nikdy nemohol zistiť, v čom spočívala dôvodnosť jeho podnetu a nezákonnosť rozhodnutí napadnutých týmto podnetom.»
Sťažovateľ tiež poukazuje na nesprávny postup dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorým «došlo k obchádzaniu ustanovenia § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, a tým aj k porušeniu práv poškodeného priznaných Trestným poriadkom... Vzhľadom na to, že sa s „interným“ pokynom prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove nesmie oboznámiť žiadna iná osoba, ktorá nepatrí do hierarchicky usporiadanej sústavy prokuratúry, a teda ani splnomocnenkyňa poškodeného a poverený príslušník PZ, pričom tieto uvedené osoby... sa majú možnosť v zmysle ustanovenia § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku oboznámiť s pokynom dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, ktorý musí byť súčasťou vyšetrovacieho spisu, došlo k porušeniu práv poškodeného, ktorý sa nemohol oboznámiť s takýmto pokynom, ktorý prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov nevydal, ale len „nahradil“ pokynom prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove, s ktorým mal poverený príslušník PZ možnosť sa oboznámiť na rozdiel od splnomocnenkyne poškodeného, ktorej bolo odmietnuté právo na nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu v časti, kde sa okrem iného nachádzal aj pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove.».
Podľa sťažovateľa „Vzhľadom na to, že z upovedomenia prokurátora Generálnej prokuratúry SR vyplýva zistenie ďalšieho pochybenia v nevyhotovení úradného záznamu o nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu, je nepochopiteľné, prečo bol potom opakovaný podnet odložený bez prijatia akýchkoľvek opatrení.
... záver prokurátora Generálnej prokuratúry SR je nesprávny, keďže vychádza z toho, že advokátskemu koncipientovi splnomocnenkyne poškodeného bolo odmietnuté nahliadnutie len do pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove, pričom ako vyplýva z tejto sťažnosti a podaní splnomocnenkyne poškodeného, ktoré sú prílohou tejto sťažnosti, advokátskemu koncipientovi splnomocnenkyne poškodeného bolo odmietnuté nahliadnutie do časti vyšetrovacieho spisu, v ktorej sa okrem pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove nachádzali aj iné listiny.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, bolo porušené upovedomením o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/6 GPt 51/13-7 zo dňa 17. 4. 2013, vydaným prokurátorom Generálnej prokuratúry SR.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre SR pokračovať v porušovaní namietaného práva sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. IV/6 GPt 51/13-7 zo dňa 17. 4. 2013, a vracia vec Generálnej prokuratúre SR na ďalšie konanie.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
V upovedomení č. k. 1 Kn 263/12-13 z 23. januára 2013 o vybavení podnetu sťažovateľa prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) konštatoval nedôvodnosť podnetu sťažovateľa a ďalej uviedol:
„Z obsahu vyjadrenia okresného prokurátora v Prešove vyplýva, že prokurátor OP skutočne s koncipientom dohodol možnosť nazretia do príslušného vyšetrovacieho spisu dňa 12. 12. 2012, ale len v čase do 12. 00 hod. Koncipient sa však v uvedenom čase, kedy bol na pracovisku prítomný i prokurátor OP k dohodnutému úkonu nedostavil. Po uvedenom čase prokurátor OP poveril administratívnu pracovníčku prokuratúry k umožneniu nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu s výnimkou listov č. 35 až 36, ktoré obsahovali pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov adresovaný prokurátorovi OP. Po tom čo administratívna pracovníčka túto skutočnosť oznámila koncipientovi, tento už do vyšetrovacieho spisu nenazrel. Následne bol koncipient na základe usmernenia okresným prokurátorom informovaný o možnosti dohodnúť si iný termín nazretia do spisu za prítomnosti prokurátora OP, pričom právny zástupca poškodeného, či koncipient o nazretie do vyšetrovacieho spisu v inom termíne nepožiadali.
Pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, uložený prokurátorovi Okresnej prokuratúry Prešov podľa § 6 ods. 1 písm. a/ z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, v platnom znení, nie je pokynom vydaným podľa Trestného poriadku, slúžil len pre interné potreby zabezpečenia činnosti nadriadených a podriadených organizačných zložiek prokuratúry a v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, v platnom znení sa nezakladá do príslušného vyšetrovacieho spisu.
V dotknutom prípade bol takýto pokyn do vyšetrovacieho spisu založený nesprávne. Okresná prokuratúra Prešov bude upozornená na zistený nedostatok a uložené jej bude prijatie opatrení smerujúcich k predchádzaniu nedostatkov podobného druhu v budúcnosti. Postup prokurátora OP spočívajúci v tom, že administratívnu pracovníčku usmernil tak, že táto nemá umožniť oboznámenie sa i s interným pokynom prokuratúry bol správny a v súlade so zákonom. Postupom prokurátora neboli žiadnym spôsobom porušené práva poškodeného realizované prostredníctvom jeho splnomocnenca.
Vzhľadom k skutočnosti, že po oznámení skutočnosti odmietnutia nazretia do dotknutého interného pokynu, už nedošlo k nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu, nebol koncipientovi ani vydaný záznam.
S poukazom k uvedeným skutočnostiam považujem Váš podnet za nedôvodný a bez prijatia opatrení nadriadeného prokurátora (mimo vyššie uvedeného upozornenia) ho týmto odkladám.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 o spôsobe vybavenia jeho opakovaného podnetu. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
Sťažovateľ namieta spôsob vybavenia jeho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou v súvislosti s postupom dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry, ktorým neumožnil splnomocnencovi poškodeného (sťažovateľa) nahliadnuť do časti vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-2370/JU-PO-2011 vedeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Prešov – Juh (ďalej len „vyšetrovací spis“) dňa 12. decembra 2012.
V upovedomení č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa generálna prokuratúra v podstatnom uviedla:
„Svojim opakovaným podnetom namietate spôsob vybavenia Vášho pôvodného podnetu z 13. 12. 2012 prokurátorom Krajskej prokuratúry Prešov (sp. zn. 1 Kn 263/12-12 zo dňa 23. 01. 13) s tým, že pokyn prokurátora krajskej prokuratúry, ktorým upravil postup podriadeného prokurátora v predmetnej trestnej veci má byť súčasťou trestného spisu, s týmto ste sa mali právo pri nahliadnutí do trestného spisu oboznámiť a pokiaľ prokurátor okresnej prokuratúry nevydal vlastný pokyn poverenému príslušníkovi PZ, pochybil. O nahliadnutí do spisu nebol vyhotovený ani úradný záznam. Zistil som, že na základe telefonického dohovoru dozorujúceho prokurátora a Vášho advokátskeho koncipienta, bolo tomuto umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Váš advokátsky koncipient sa oboznámil len s obsahom vyšetrovacieho spisu a tomuto nebolo umožnené nahliadnuť do pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov pre dozorujúceho prokurátora.
Takáto úprava (pokyn) nadriadeného prokurátora netvorí súčasť vyšetrovacieho spisu, pretože sa nejedná o záväzný pokyn dozorujúceho prokurátora pre policajta. Ustanovenie § 62 odsek 2 Trestného poriadku teda nebolo možné v tejto súvislosti aplikovať.
O spôsobe vybavenia Vášho pôvodného podnetu ste sa dozvedeli z upovedomenia Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Kn 263/12-13 z 23. 01. 2013, ktoré Vám bolo doručené.
Interný pokyn prokurátora krajskej prokuratúry pre dozorujúceho prokurátora bol nesprávne založený do vyšetrovacieho spisu.
Rovnako nesprávne nebol ani vyhotovený záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu. Okresná prokuratúra Prešov bola na zistené nedostatky upozornená s tým, aby boli prijaté opatrenia k ich zamedzeniu v budúcnosti.
Vo vyšetrovacom spise (č. l. 34) sa nachádza pokyn dozorujúceho prokurátora sp. zn. 1 Pn 1431/11-16 zo dňa 18. 10. 2012 na začatie trestného stíhania.
V podrobnostiach odkazujem na upovedomenie prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Kn 263/12-13 zo dňa 23. 01. 2013, s ktorým sa stotožňujem.
Váš opakovaný podnet zo dňa 19. 02. 2013 preto odkladám bez prijatia ďalších prokurátorských opatrení.“
Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa odseku 2 prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
V danom prípade sa krajská prokuratúra a generálna prokuratúra podnetom aj opakovaným podnetom sťažovateľa v namietanom konaní riadne zaoberali a o spôsobe ich preskúmania riadne sťažovateľa aj vyrozumeli. Generálna prokuratúra postupovala pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa aj podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným spôsobom, keď ho namietaným upovedomením odložila (bez prijatia ďalších opatrení, okrem upozornenia na zistené nedostatky) s poukazom na skutočnosť, že pokyn nadriadeného (krajského) prokurátora netvorí súčasť vyšetrovacieho spisu, pretože nejde o záväzný pokyn dozorujúceho prokurátora podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. V tejto súvislosti preto nebolo možné aplikovať ustanovenie § 69 ods. 2 Trestného poriadku. Záväzný pokyn dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 1431/11-16 z 18. októbra 2012 na začatie trestného stíhania je súčasťou vyšetrovacieho spisu, pričom z okolností prípadu sťažovateľa nevyplýva, že by doň (alebo do iných súčastí spisu) sťažovateľ nemal možnosť nahliadnuť. Na základe uvedeného záväzného pokynu dozorujúceho prokurátora, ktorý bol následkom kladného vybavenia podnetu sťažovateľa z 12. júla 2012 krajskou prokuratúrou, bolo vo veci opätovne začaté trestné stíhanie uznesením policajta z 29. októbra 2012. O tejto skutočnosti bol sťažovateľ písomne upovedomený 5. novembra 2012 prostredníctvom svojej splnomocnenkyne. Preto z hľadiska materiálnej ochrany práv sťažovateľa neboli žiadnym spôsobom dotknuté jeho práva ako poškodeného v trestnom konaní realizované prostredníctvom jeho splnomocnenkyne. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu nebol vyhotovený úradný záznam. Uvedené pochybenie (vzhľadom na jeho intenzitu) nie je možné hodnotiť ako postup, ktorý by z materiálneho hľadiska mohol viesť k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva.
V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).
Ústavný súd preto dospel k záveru, že upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/6 GPt 51/13-7 zo 17. apríla 2013 nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2014