znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 298/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 14 Co 132/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2009 doručená sťažnosť M. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom   Krajským   súdom   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn. 14 Co 132/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 9. júla 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   V   (ďalej   len „okresný súd“) č. k. 8 C 127/2007-195 zo 4. februára 2009 bola sťažovateľka ako žalovaná zaviazaná platiť na výživu svojho syna (ďalej len „žalobca“) mesačné výživné od 13. apríla 2007   v rôznych   sumách.   Sťažovateľka   v podanom   odvolaní   vytýkala,   že   postupom okresného   súdu   sa   jej   odňala   možnosť   konať   pred   súdom   tým,   že   došlo   k vykonaniu listinného dôkazu, pričom zároveň okresný súd sťažovateľke odoprel možnosť sa s týmto dôkazom v origináli oboznámiť. Listinný dôkaz bol založený do spisu vo forme neoverenej fotokópie   s konštatovaním,   že   je   totožný   s originálom,   hoci   to   nezodpovedalo   pravde. Sťažovateľka   zdôraznila,   že   dôkaz   nemal   charakter   utajovanej   skutočnosti,   nešlo o dokument štátu a netýkal sa ani maloletej osoby. Došlo tým k porušeniu spravodlivého procesu v súvislosti s nedodržaním princípu rovnosti účastníkov konania. Bez ohľadu na obsah   „utajenej“   informácie   ide   o principiálnu   záležitosť   nedôvery   účastníka v spravodlivosť súdneho konania. Túto nedôveru vyvolala skutočnosť, že okresný súd bránil sťažovateľke v tom, aby sa oboznámila s dôkazom predloženým žalobcom. Zároveň tým prišla aj o možnosť uplatnenia prípadných návrhov s tým súvisiacich. Keďže konkrétne išlo o nájomnú zmluvu, sťažovateľka nemala možnosť preveriť jej pravosť a realitu v registri nájomných zmlúv, pričom okresný súd vykonanie takéhoto dôkazu odmietol. Pritom išlo o skutočnosť významnú pre rozhodnutie. Rozsudkom krajského súdu č. k. 14 Co 132/2009-233 z 26. mája 2009 bol rozsudok okresného súdu potvrdený a nebolo pripustené podanie dovolania.

Podľa   názoru   sťažovateľky   všeobecné   súdy   nesprávne   aplikovali   na   vec zodpovedajúce   procesnoprávne   a hmotnoprávne   ustanovenia,   čím   došlo   k porušeniu označených   článkov   ústavy   a dohovoru.   Konkrétne   došlo   k tomu,   že   nebol   zákonným spôsobom   vykonaný   dôkaz   nájomnou   zmluvou,   hoci   bol   podkladom   pre   rozhodnutie okresného súdu, pričom krajský súd tento spôsob vykonania dôkazu akceptoval a nepripustil zákonnú nápravu chybného stavu. Tým došlo k tomu, že sa sťažovateľke uprelo právo na spravodlivý súdny proces.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov ústavy a dohovoru   v konaní vedenom krajským súdom   pod sp. zn. 14 Co 132/2009. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 817,64 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 430,30 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 14 Co 132/2009-233 z 26. mája 2009 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 127/2007-195 zo 4. februára 2009, pričom podanie dovolania pripustené nebolo. Podľa názoru krajského súdu okresný súd pri vykonaní dôkazu originálom nájomnej zmluvy postupoval podľa § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a jeho postup bol správny aj v tom smere, že neboli oboznámené údaje podliehajúce ochrane osobných údajov.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti rozsudku krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   §   53   ods.   1   a 2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého procesným postupom okresného   súdu,   ktorý   jej   neumožnil   nahliadnuť   do   originálu   žalobcom   predloženého listinného   dôkazu   (nájomnej   zmluvy),   jej   bola   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom,   čo v konečnom dôsledku znamenalo jej procesnú nerovnosť v konaní oproti žalobcovi. Tento stav nenapravil ani krajský súd v odvolacom konaní.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípade naplnenia skutkovej podstaty tam uvedenej. To znamená, že v takomto prípade je dovolanie prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bez splnenia niektorej z podmienok uvedených v ustanovení § 238 ods. 2 a 3   Občianskeho   súdneho   poriadku,   resp.   aj   napriek   tomu,   že   podľa   §   238   ods.   4 Občianskeho súdneho poriadku dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom č. 36/2005   Z.   z.   o   rodine   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   okrem   rozsudku o obmedzení   alebo   pozbavení   rodičovských   práv   a povinností   alebo   o pozastavení   ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Keďže   sťažovateľka   nepodala   dovolanie,   nevyužila   tým   ani opravný   prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu označených práv účinne poskytol a na ktorého použitie bola oprávnená. To zakladá neprípustnosť podanej sťažnosti.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, zo strany ústavného súdu vôbec neprichádzal do úvahy postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009