znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 298/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods. 1   v spojení   s čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom Úradom   vlády Slovenskej   republiky, sekciou   kontroly   a boja proti korupcii   pod sp.   zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS a v konaní vedenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky pod sp. zn. MF/14291/2008-152 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2008 doručená osobne do podateľne sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namieta porušenie   základného práva   na inú   právnu ochranu podľa   čl.   46   ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Úradom   vlády   Slovenskej   republiky,   sekciou   kontroly   a boja   proti   korupcii   (ďalej   len „úrad“)   pod sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS   a v konaní vedenom   Ministerstvom   financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pod sp. zn. MF/14291/2008-152.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   Daňovému   riaditeľstvu   Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľstvo“) 13. marca 2008 sťažnosť na porušenie subjektívnych a individuálnych   práv   nesprávnou   činnosťou   ministerstva.   Prípisom   sp.   zn.   I/132/5651-28506/08/Fre, Sť č. 31/08 z 19. marca 2008 riaditeľstvo postúpilo sťažnosť ministerstvu. Ministerstvo   svojím listom sp. zn. MF/14291/2008-152 z 1. apríla 2008 vrátilo podanie sťažovateľovi. Na to sťažovateľ listom z 25. apríla 2008 požiadal úrad o vykonanie kontroly nesprávneho   postupu   pri   prijímaní,   evidovaní   a vybavovaní   jeho   sťažnosti   sp.   zn. MF/14921/2008-152   z 1.   apríla   2008.   Úrad   oznámením   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS o postúpení   podaní   z 23.   mája   2008   vyrozumel   sťažovateľa,   že   jeho   žiadosť   postúpil ministerstvu. Oznámenie úradu mu bolo doručené 26. mája 2008.

Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou úradu, resp. ministerstva zaoberať sa podaniami sťažovateľa spôsobom vyplývajúcim zo zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej   len   „zákon   o sťažnostiach“),   keďže   sťažovateľ   sa   domáhal   svojho   práva vyplývajúceho z tohto zákona. Podaním z 13. marca 2008 sa obrátil v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na orgán príslušný na vybavenie sťažnosti. Napriek tomu sťažnosť nebola vybavená postupom predpísaným zákonom o sťažnostiach. Dôvodom jej nevybavenia bola skutočnosť, že sťažovateľ je súdnym exekútorom, teda orgánom verejnej moci. Pritom zo sťažnosti jasne vyplýva, že sťažovateľ podal svoju sťažnosť nie v postavení exekútora.   Sťažoval sa   totiž na porušovanie   svojich   práv   ako   daňového subjektu, resp. účastníka daňového konania. Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov   a   o   zmenách   v   sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších predpisov, ale ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť, aby fyzická osoba majúca postavenie   verejného   činiteľa   v inom   konaní,   v ktorom   jej   práva   a povinnosti   nie   sú definované jej postavením súdneho exekútora, nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon   každému   účastníkovi   takéhoto   konania   poskytuje.   Napriek   tomu   úrad   odmietol vykonať kontrolu vybavenia sťažnosti zo strany ministerstva.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy   postupom   úradu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS a postupom   ministerstva   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   MF/14291/2008-152   s tým,   aby ústavný súd zakázal úradu a ministerstvu porušovať označené práva sťažovateľa. Požaduje tiež náhradu trov konania.

Zo sťažnosti sťažovateľa z 13. marca 2008 podanej riaditeľstvu označenej ako „Štyri sťažnosti   -   porušenie   individuálnych   a subjektívnych   práv   nesprávnou   činnosťou a nečinnosťou orgánu verejnej správy (štyri rozhodnutia zo dňa 11. 2. 2008)“ vyplýva, že smeruje proti nesprávnym postupom námestníka generálneho riaditeľa.

Z prípisu riaditeľstva sp. zn. I/132/5651-28506/08/Fre, Sť č. 31/08 z 19. marca 2008 vyplýva, že sťažnosť z 13. marca 2008 sa postupuje ministerstvu ako orgánu príslušnému na jeho vybavenie.

Z prípisu   ministerstva   sp.   zn.   MF/14291/2008-152   z 1.   apríla   2008   vyplýva,   že podanú sťažnosť bolo treba sťažovateľovi vrátiť, lebo ju nemožno považovať za sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach. Z rukou písanej poznámky vyplýva, že prípis bol doručený sťažovateľovi 10. apríla 2008.

Z podania   sťažovateľa   z 25.   apríla   2008   adresovaného   úradu   označeného   ako „Žiadosť o kontrolu nesprávneho postupu pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní sťažností č. j. MF/14291/2008-152, zo dňa 1. 4. 2008“ vyplýva, že v zmysle zákona o sťažnostiach žiada o prešetrenie postupu ministerstva pri vybavovaní jeho sťažnosti z 13. marca 2008.

Z oznámenia úradu sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS o postúpení podaní z 23. mája 2008 vyplýva, že podanie sťažovateľa z 25. apríla 2008 sa postupuje ministerstvu ako vecne príslušnému orgánu. Oznámenie bolo sťažovateľovi doručené podľa vlastnoručne písanej poznámky 26. mája 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu ministerstva v konaní vedenom pod sp. zn. MF/14291/2008-152 treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľ podľa vlastnoručne písanej poznámky (o správnosti ktorej ústavný súd nemal dôvod pochybovať) prevzal list ministerstva sp. zn. MF/14291/2008-152 z 1. apríla 2008   dňa   10.   apríla   2008.   Sťažnosť   ústavnému   súdu   však   bola   doručená   osobne   do podateľne až 25. júla 2008, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS. V tejto časti prichádza do úvahy neprípustnosť sťažnosti, prípadne nedostatok právomoci ústavného súdu.

Z ustanovenia už citovaného § 250v Občianskeho súdneho poriadku (piata časť piata hlava   Občianskeho   súdneho   poriadku   -   konanie   o ochrane   pred   nezákonným   zásahom orgánu verejnej správy) vyplýva, že sťažovateľ mohol požiadať o ochranu označených práv podľa ústavy všeobecný súd v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho   poriadku,   keďže   považuje   opatrenie   úradu   za   také,   ktoré   ho   ukrátilo   na   jeho právach tým, že úrad sa nezaoberal vecne obsahom jeho sťažnosti.

Ak   sťažovateľ   takto   nepostupoval   a správnu   žalobu   v zákonnej   lehote   nepodal, potom   nevyčerpal   účinný   právny   prostriedok   daný   mu   zákonom   na   ochranu   jeho základného práva. Zároveň v takomto prípade neprichádzal do úvahy ani postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže sťažovateľ ani len netvrdil (ani nepreukázal), že by k nevyčerpaniu   účinného   právneho   prostriedku   došlo   z dôvodov   hodných   osobitného zreteľa.

Pokiaľ   sťažovateľ   správnu   žalobu   v zákonnej   lehote   podal   (prípadne   ak   by   mu zákonná lehota na podanie žaloby ešte neuplynula), potom nie je daná v tejto veci právomoc ústavného súdu. Ako to totiž vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom   prípade   právomoc   poskytnúť   ochranu   mal   všeobecný   súd   v rámci   správneho súdnictva, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2008