znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 298/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť A. J., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. I. P., Ž., vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7 C 986/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta 2006 doručená sťažnosť A. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C 986/99,   ktorého   predmetom   je   návrh   sťažovateľky z 21. júla 1999, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

Sťažovateľka   uviedla,   že   okresný   súd   prvé   pojednávanie   nariadil   až   po   jej opakovanej urgencii,   následne pojednávanie dvakrát odročil   a meritórne rozhodol   až po štyroch rokoch od podania návrhu a to na jedinom pojednávaní konanom 1. decembra 2003. Vydaniu   rozsudku   predchádzala   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podaná   predsedovi okresného súdu podľa § 17 v tom čase platného a účinného zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   a sťažnosť   podaná   ústavnému súdu, ktorú   sťažovateľka   vzala späť podaním   z 3.   decembra   2003.   Na   základe   odvolania   odporcu   v 2.   rade   odvolací   súd uznesením z 9. novembra 2004 zrušil rozsudok okresného súdu z 1. decembra 2003 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V odôvodnení   sťažnosti   ďalej   sťažovateľka   uviedla   úkony   súdu,   ako   aj   prehľad procesných návrhov, ktoré podala v priebehu konania po vrátení veci okresnému súdu. Na pojednávaní 18. novembra 2005 okresný súd rozhodol tak, že jej návrh o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zamietol a zamietol aj návrh na rozšírenie žalobného petitu. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka 17. januára 2006 odvolanie.

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľka   namieta,   že „...   počnúc   od   podania žalobného návrhu v 7. mesiaci roku 1999 ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti vo veci nie je právoplatne vydané rozhodnutie a právoplatne skončená vec. Aktuálne sa spis nachádza pravdepodobne   na   Krajskom   súde   v Žiline.   (...)“ a žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom   vysloví   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 986/99, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že spis okresného súdu sp. zn. 7 C 986/99 sa od 16. februára 2006 nachádza na Krajskom súde v Žiline na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 18. novembra 2005 a odvolacie konanie je vedené pod sp. zn. 23 Co 86/2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Jedným z dôvodom odmietnutia návrhu je jeho zjavná neopodstatnenosť.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05, IV. ÚS 288/05) je zjavne neopodstatnený návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

Ústavný súd vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), a to zvlášť návrhom na rozhodnutie vo veci samej, predbežne prerokoval sťažnosť v rozsahu požadovanom sťažovateľkou v petite sťažnosti, a teda vo vzťahu k tomu orgánu, ktorý sťažovateľka označila ako porušovateľa svojich práv.

V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde   uplatnená   v čase,   keď   k namietanému   porušeniu   označeného   práva   došlo   alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní sp. zn. 7 C 986/99 bola ústavnému súdu doručená po tom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok a predložil spis s opravným prostriedkom na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V čase podania sťažnosti už okresný súd nebol oprávnený vo veci   konať,   nemohol ovplyvniť priebeh konania a teda   ani porušiť označené práva sťažovateľky.

Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 184/06).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2006