znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 297/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, Hlavná 44,Trnava, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 204/2004a postupom   Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 73/2010,a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, Hlavná 44, Trnava, ktorou namietaporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 204/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie okresnéhosúdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 9 Co 73/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“).

Zo sťažností a z príloh k nej priložených vyplýva, že predmetom konania vedenéhookresným súdom pod sp. zn. 9 C 204/2004 bolo rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorousa domáhal uloženia povinnosti žalovanej (Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., pozn.)vyplatiť   mu   poistné   plnenie   v sume   30 420,56   €.   Vyplatenia   poistného   sa   sťažovateľdomáhal   na   základe   poistnej   udalosti   (úrazu   s trvalými   následkami,   ktoré   viedli   k jehoúplnej invalidite), ktorá nastala 11. decembra 2001. Sťažovateľ zastáva názor, že má nárokna vyplatenie poistného plnenia podľa poistných zmlúv, ktoré uzatvoril so žalovanou, avšakžalovaná mu vyplatenie poistenia nedôvodne odopierala.

Okresný   súd   rozsudkom   sp.   zn.   9   C   204/2004   zo   6.   novembra   2009   žalobusťažovateľa zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd označený rozsudokokresného   súdu   potvrdil   svojím   rozsudkom   sp.   zn.   9   Co   73/2010   z 27.   januára   2011.Sťažovateľ následne podal okresnému súdu návrh na obnovu konania pôvodne vedenéhookresným   súdom   pod   sp.   zn.   9   C   204/2004,   o ktorom   tento   rozhodol   uznesenímč. k. 11 C 67/2011-84 z 9. júla 2012 (ďalej len „uznesenie z 9. júla 2012“) tak, že návrhna povolenie obnovy konania zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu z 9. júla 2012 podalsťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 460/2012z 28. februára   2013   (ďalej   len   „uznesenie   z 28.   februára   2013“)   tak,   že   uznesenieprvostupňového súdu potvrdil. Proti uzneseniu krajského súdu z 28. februára 2013 podalsťažovateľ   dovolanie,   o ktorom   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesenímsp. zn. 5 Cdo 365/2013 z 8. januára 2014 tak, že dovolanie odmietol.

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súduMartin   14.   februára   2014 „návrh   o obnovu   konania“,   ktorým   sa   opätovne   domáhalpovolenia obnovy konania pôvodne vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 204/2004.Návrh bol postúpený okresnému súdu ako vecne a miestne príslušnému na prerokovanieveci 2. júna 2014 (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 20 C 99/2014, pozn.).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že podáva sťažnosť „proti porušovaniu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky, a to v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I... v konaní č. k. 20C 99/2014, jedná sa o porušenie: práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“).

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza:„Návrh na obnovu konania bol sťažovateľom podaný z dôvodu porušenia ústavného práva na spravodlivé súdne konanie č. k. 9C 204/2004 a to z dôvodu, že súd odmietol vykonať dôkaz: vyžiadať od odporcu dôležité dôkazy, aké určuje súdu zákon § 802 ods. 2 OZ,   tiež   z dôvodu   diskriminácie   sťažovateľa   ako   navrhovateľa   od   samého   začiatku, porušením   analogického   judikátu   ESĽP   o rovnosti   zbraní   a to   riadnym   neodôvodnením rozsudku v dôležitých skutočnostiach, ide aj porušenie čl. 46 Ústavy SR a analogického judikátu ESĽP pán Ruiz Torija v. Španielsko.

1/   Súd   v konaní   č.   k.   9C   204/2004   v dokazovaní   nevyšetril   prípustnosť   §   793 Občianskeho zákonníka pri dojednávaní poistenia...

2/ ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neprípustné pre odmietnutie poistného plnenia...

Odvolací   súd   –   Krajský   súd   v Bratislave   v riadnej   veci   a v obnove   nepredvolali sťažovateľa ako navrhovateľa na rozhodnutie o odvolaní vo veci a takto podľa sťažovateľa porušili jeho ústavné a ľudské právo byť prítomný na konaní súdu a právo na obhajobu. Pretože   súd   podľa   zákona   neprizval   sťažovateľa   k súdnemu   konaniu   a sťažovateľ   nebol prítomný, súd nevznikol, nebol konštituovaný podľa zákona!!! Neprizvaním sťažovateľa ako navrhovateľa odvolacím súdom v konaní č. k. 9 Co 73/2010 vo veci 9 C 204/2004 je preto následné   konanie   súdu   prvého   stupňa   a odvolacieho   súdu   v konaní   o obnove č. k. 11 C 67/2011 irelevantné, nezákonné bez právneho titulu.

Odvolací   súd   konajúci   o odvolaní   v konaní   č.   k.   9   C   204/2004   bez   prizvania navrhovateľa a pravdepodobne aj odporcu k súdnemu konaniu vyniesol Rozsudok, v ktorom neodôvodnil:

1) prečo neprizval navrhovateľa a asi aj odporcu k súdnemu konaniu

2) a nepreukázal potrebný počet prítomných konajúcich sudcov vo veci zvukovým a obrazovým záznamom z jednania súdu a

3)   nepreukázal   platnosť   konania   odvolacieho   Krajského   súdu   podľa   čl.   48 ods. 2 154c Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd...

4) a nepreukázal prípustnosť ust. § 793 OZ pri dojednávaní poistenia, a

5)   relevantnými   dôkazmi   vo   veci   prípustnosť   §   802   OZ   ku   prospechu   odporcu bez dôležitých dôkazov vo veci. Odvolací súd sa nevysporiadal v Rozsudku ani s dôležitou skutočnosťou v odvolaní 9C/204/2004 - diskrimáciou navrhovateľa v súdnom konaní

6) súd od samého začiatku sa nevysporiadal, prečo musia byť v budúcej zmluve také údaje, ktoré nie sú predmetom poistenia podľa VPP.

Sťažovateľ má za to, že svojvoľným konaním odvolacieho súdu bez toho, aby sa ako prvé   konštituoval   odvolací   súd   o odvolaní   vo   veci   č.   k.   9C   204/2004   a bez   účasti navrhovateľa   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   súdny   proces...   Preto   je podaná obnova konania č. k. 20 C 99/2014, a tým vznikajú prieťahy už 11 rokov.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/   Základné   právo   sťažovateľa   na   spravodlivé   súdne   konanie   a odôvodnenie Rozsudku zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, a zaručené článkom 6 a 14 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II v konaní   č.   k.   9   C   204/2014 (správne   má   byť   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní č. k. 9 C 204/2004, pozn.) porušené bolo.

2/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie: byť prítomný na konaní súdu,   obhajobu   a odôvodnenie   Rozsudku   zaručené   článkom   46   ods.   1   Ústavy   SR, a zaručené   článkom   6   a 14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní o dovolaní č. k. 9 Co 73/2010 porušené bolo. 3/   Zrušuje   sa   rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   I č.   k.   9   C   204/2004 zo dňa 06. 11. 2009   v celom   rozsahu.   Zrušuje   sa   rozsudok   Krajského   súdu   v Bratislave č. k. 9 Co 73/2010 zo dňa 27. 01. 2011 v celom rozsahu. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu   Bratislava   I č.   k.   11C   67/2011   a uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave č. k. 9 Co 460/12   v celom   rozsahu.   Okresnému   súdu   Bratislava   I sa   o obnove   konania č. k. 20 C 99/2014 zakazuje ďalej konať.

4/   Sťažovateľovi sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   3.000   €,-   (slovom tritisíc   eur),   pričom   Okresný   súd   Bratislava   I je   povinný   zaplatiť   túto   sumu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6/ Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 296,44   €   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom zhľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavnýsúd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu ktomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľzastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, III. ÚS 380/2011). Textuvedený mimo petitu pokladá ústavný súd za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôžedoplniť petit (I. ÚS 316/09, I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV.ÚS 174/2011). Namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38ods. 2 listiny „nekonaním súdu v konaní č. k. 20 C 99/2014“ obsiahnuté v texte sťažnostiposudzoval preto ústavný súd iba ako súčasť argumentácie sťažovateľa.

S prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z časti I tohto uznesenia a vychádzajúczo   znenia   petitu,   ústavný   súd   kvalifikoval   sťažnosť   sťažovateľa   tak,   ako   to   je   uvedenév záhlaví tohto uznesenia, t. j. ako sťažnosť, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovorupostupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   204/2004   a postupomkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 73/2010.

Z vlastnej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd   zistil,   že   uznesenímsp. zn. II. ÚS 263/2012 z 11. júla 2012 bola odmietnutá predchádzajúca sťažnosť sťažovateľav časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkomokresného súdu sp. zn. 9 C 204/2004 zo 6. novembra 2009 z dôvodu nedostatku právomociústavného súdu a v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavyrozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 73/2010 z 27. januára 2011 z dôvodu, že bolapodaná   oneskorene,   keďže   rozsudok   krajského   súdu,   ktorým   bolo   napadnuté   konaniezároveň   právoplatne   skončené,   vydaný   v napadnutom   konaní   nadobudol   právoplatnosť17. februára 2011, pričom sťažnosť bola podaná ústavnému súdu až 27. decembra 2011, tedazjavne po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom súde.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, oktorej   ústavný   súd   už   rozhodol   (prekážka   res   iudicata),   okrem   prípadov,   v   ktorých   sarozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania bolisplnené.

V zmysle judikatúry ústavného súdu rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatiekonania pre nedostatok právomoci je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citovanéustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorúmožno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda totožné konanie, ktoré bolonapadnuté   v   predchádzajúcom   návrhu,   ktorý   bol   odmietnutý   pre   nedostatok   právomociústavného súdu (vo vzťahu k okresnému súdu, pozn.). Obdobne je nevyhnutné postupovať ajv prípade, ak sťažnosť bola odmietnutá ako podaná oneskorene (vo vzťahu ku krajskémusúdu, pozn.), kde už z povahy veci nemôže ísť o takú podmienku konania, ktorú by bolomožné dodatočne splniť v prípadnom opätovnom návrhu na začatie konania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru,   že sťažnosťsťažovateľa je neprípustná, a preto ju na predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi uplatnenými v sťažnosti.

Nad rámec rozhodnutia ústavný súd považoval za účelné vzhľadom na v odôvodnenísťažnosti sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy   a čl.   38   ods.   2   listiny   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenompod sp. zn. 20 C 99/2014 poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej v konanío návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania aleborozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny) v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzkua odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci.Takéto rozhodnutie už bolo totiž   vydané v pôvodnom konaní, v zmysle § 159 ods. 1Občianskeho   súdneho   poriadku   predstavuje   prekážku   veci   rozhodnutej   a   túto   nemožnoprejednávať znova. Rovnaký právny názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Európskehosúdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovorunespadá   konanie   o   mimoriadnych   opravných   prostriedkoch,   za   ktorú   treba   považovaťaj obnovu konania (A. B. proti Slovenskej republike, rozsudok zo 4. 3. 2003).

Prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutiao povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď súdbez ďalšieho   návrhu   vec   znovu   prejedná.   V   tomto   štádiu   už   preto   ide   o   rozhodovanieo občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehoteprávoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní,a   teda   aplikovateľnosť   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   časti   týkajúcej   sa   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   by   už   v   takomto   prípade   prichádzalado úvahy.

Ústavný   súd   už   vyslovil,   že   pri   obnove   konania   podľa   Občianskeho   súdnehoporiadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 ústavy porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povoleníobnovy konania (napr. II. ÚS 359/2010, IV. ÚS 88/2010, I. ÚS 49/2012).

Keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu o návrhu sťažovateľa na obnovukonania   nebolo   v označenom   konaní   právoplatne   rozhodnuté,   nemohlo   vzhľadomna citovanú judikatúru ani dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, a preto ani prípadné odstránenie nedostatkov petitu –návrhu na rozhodnutie v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základných práv podľačl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom podsp.   zn.   20   C   99/2014   by   nezmenilo   prípadný   záver   ústavného   súdu   o   zjavnejneopodstatnenosti tejto časti sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015