znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 297/2011-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   v spojení   s právom   na   primerané   hmotné   zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 17/2010 z 28. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2010   doručená   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa   čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v spojení   s právom   na   primerané   hmotné   zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So 17/2010 z 28. septembra 2010.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že «S.   p.   priznala   rozhodnutím   sp.   zn. 520 529 3500 zo dňa 29. 06. 2009 sťažovateľovi starobný dôchodok vo výške 419,80 eur. Rozhodnutím zo dňa 06. 07. 2009 rozhodla S. p. o tom, že od 29. 05. 2009 vypláca sťažovateľovi starobný dôchodok vo výške 419,80 eur a súčasne mu od 14. 08. 2009 odníma invalidný dôchodok.

Rozhodnutím rovnakej sp. zn. zo dňa 06. 08. 2009 bol sťažovateľovi zvýšený starobný dôchodok na sumu 449 eur, pričom zvýšenie starobného dôchodku zdôvodnila započítaním vymeriavacieho základu za obdobia, za ktoré v pôvodnom rozhodnutí vymeriavací základ nebol započítaný.

Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu S. p. - ústredia zo dňa 06. 08. 2009 opravný prostriedok   na   Krajský   súd   v Košiciach(...),   rovnako   ako   proti   predchádzajúcim rozhodnutiam S. p. Sťažovateľ namietal v týchto opravných prostriedkoch, že jeho starobný dôchodok priznaný   napadnutými   rozhodnutiami   je   nesprávne   vypočítaný   a je   podstatne nižší ako dôchodky jeho bývalých kolegov.

Na výzvu súdu sťažovateľ doplnil svoje opravné prostriedky podaním doručeným súdu   dňa   09.   10.   2009,   pričom   poukázal   na   to,   že   žiada   zaradiť   roky   podľa   prvších predpisov o sociálnom zabezpečení odpracované v zamestnaniach zaradených do I. a II. kategórie   do   rozhodujúceho   obdobia   a   vyjadril   nespokojnosť   s   tým,   že   mu   boli   do rozhodujúceho   obdobia   započítané   roky,   keď   bol   poberateľom   čiastočného   invalidného dôchodku (podľa predpisov platných od 01. 01. 2004 invalidného dôchodku).

Krajský súd(...) rozhodnutím sp. zn. 5Sd 83/2009-42 zo dňa 24. 11. 2009 potvrdil vyššie uvedené rozhodnutia S. p. o priznaní starobného dôchodku sťažovateľovi a nepriznal mu   právo   na   náhradu   trov   konania.   Dospel   k   záveru,   že   pokiaľ   postupovala   S.   p.   pri vypočítaní starobného dôchodku sťažovateľa podľa Zákona č. 461/2003 Z. z., postupovala správne,   pretože   starobný   dôchodok   vypočítaný   podľa   Zákona   č.   461/2003   Z. z.   je   pre sťažovateľa výhodnejší, teda je vyšší.

Krajský súd(...) poukázal na to, že rozhodujúcim obdobím podľa platnej právnej úpravy je obdobie určené podľa § 63 ods. 7 Zákona č. 461/2003 Z. z., a teda roky, od roku 2008 do roku 1984.

Obdobie   pred   rokom   1984   nemohlo   byť   podľa   názoru   Krajského   súdu(...) zohľadnené, práve so zreteľom na citované zákonné ustanovenie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ na Najvyšší súd(...) odvolanie. Poukázal na to, že ak sa mu postupom podľa ustanovenia § 63 ods. 7 Zákona č. 461/2003 Z. z. odnímajú zo zaradenia do rozhodujúceho obdobia roky odpracované v kategórií A.II a zaraďuje sa mu do rozhodujúceho obdobia invalidita a nižšia III. kategória, odnímajú sa mu jeho práva.

Najvyšší súd(...) rozsudkom sp. zn. 1 So 17/2010 zo dňa 28. 09. 2010, ktorý bol doručený sťažovateľovi dňa 19. 10. 2010, rozhodol o odvolaní sťažovateľa tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na závery súdu prvého stupňa, stotožnil sa   so   závermi   S.   p.,   ktorá   vypočítala   starobný   dôchodok   sťažovateľa   podľa   Zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol okrem iného: „Navrhovateľovi sa muselo započítať aj obdobie rokov   2000   až   2008,   počas   ktorého   bol   zamestnaný   a   poberal   čiastočný   invalidný dôchodok, pretože žiadny právny predpis neumožňuje toto obdobie vylúčiť zo započítania do doby zamestnania“.

Rozsudok Najvyššieho súdu(...) bol sťažovateľovi doručený dňa 19. 10. 2010. (...) Sťažovateľ je toho názoru, že rozhodnutím Najvyššieho súdu(...) sp. zn. 1 So 17/2010 zo dňa 28. 09. 2010 boli porušené jeho práva(...).

Ako je zrejmé, vo svojich opravných prostriedkoch, ako aj v odvolaní proti rozsudku prvostupňového   súdu,   namietal   sťažovateľ   nesprávnosť   postupu   S.   p.   pri   výpočte   jeho starobného   dôchodku.   Túto   nesprávnosť   videl   tak   v   tom,   že   mu   neboli   zarátané   roky odpracované v zamestnaniach zaradených do zvýhodnených pracovných kategórií podľa právnych predpisov platných do 31. 12. 2003, ako aj v tom, že mu bol vypočítaný starobný dôchodok podľa ustanovení Zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že do rozhodujúceho obdobia mu boli   započítané   aj   roky,   kedy   bol   poberateľom   invalidného   dôchodku   (čiastočného invalidného dôchodku).

Najvyšší   súd(...)   rovnako   ako   súd   prvého   stupňa   sa   s   námietkami   sťažovateľa vyrovnali   tak,   že   postup   S.   p.,   keď   pri   výpočte   starobného   dôchodku   sťažovateľa postupovala podľa Zákona č. 461/2003 Z. z., považoval za správny a rovnako považoval za správny   aj   taký   postup   S.   p.,   ak   do   rozhodujúceho   obdobia   pre   výpočet   starobného dôchodku   sťažovateľa   započítala   aj   roky   2002   až   2008,   počas   ktorých   bol   sťažovateľ poberateľom invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov platných do 31. 12. 2003).

Zatiaľ, čo so záverom súdu prvého stupňa o tom, že výpočet starobného dôchodku sťažovateľa   podľa   ustanovení   Zákona   č.   461/2003   Z.   z.   je   pre   sťažovateľa   výhodnejší, možno súhlasiť, odobrenie postupu S. p., ktorým do rozhodujúceho obdobia pre výpočet výšky starobného dôchodku sťažovateľa zarátala aj roky, v ktorých bol tento poberateľom invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku), nemožno považovať za zákonný a dôsledky aplikácie práva Najvyšším súdom(...) (Zákona č. 461/2003 Z. z.) znamenajú porušenie práv sťažovateľa(...)

Sťažovateľ je toho názoru, že článok 39 ods. 3 Ústavy SR je nevyhnutné aplikovať a uplatňovať a teda právne predpisy, ktorým je v tomto prípade Zákon č. 461/2003 Z. z., vykladať tak, aby zostala zachovaná podstata a zmysel práva, zakotveného v článku 39 ods. 1   Ústavy   SR.   Sťažovateľ   považuje   za   podmienku   sine   qua   non   zohľadňovanie   pri článku 12 ods. 2 Ústavy SR aj pri výklade zákona, ktorý upravuje podrobnosti o práve zakotvenom v článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Tieto vzájomné súvislosti a označené ustanovenia Ústavy SR neboli ani v konaní S. p., ale ani v rozhodnutí Najvyššieho súdu(...), napadnutého touto sťažnosťou, rešpektované a dodržiavané.

Ako už bolo uvedené, sťažovateľ okrem iného namietal zaradenie obdobia rokov 2002-2008,   kedy   bol   poberateľom   invalidného   dôchodku   do   rozhodujúceho   obdobia, z ktorého sa mu vypočítaval osobný mzdový bod. Nezohľadnenie týchto námietok viedlo podľa jeho názoru k porušeniu touto sťažnosťou namietaných práv.

S. p., vo svojich opravnými prostriedkami napadnutých rozhodnutiach, dospela bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia k záveru, že u sťažovateľa neexistuje dôvod na postup podľa ustanovenia § 63 ods. 7, ods. 8 citovaného zákona. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd(...) v napadnutom rozhodnutí, keď skonštatoval, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by umožňoval vylúčiť obdobie, keď sťažovateľ poberal invalidný dôchodok zo započítania do doby zamestnania.

Z ustanovenia § 63 ods. 7 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2009 až doposiaľ   vyplýva tak,   ako je uvedené v časti II.   tejto sťažnosti,   že z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí   osobný   mzdový   bod   podľa   §   62   ods.   2   vety   prvej,   ak   tieto   obdobia   trvali   celý kalendárny rok.

Ustanovenie odseku 8 § 63 citovaného zákona potom ustanovuje, že v prípade, že za obdobie   od   vzniku   nároku   na   starobný   dôchodok   do   roku   1984,   nie   je   najmenej   22 kalendárnych   rokov,   možno   do   rozhodujúceho   obdobia   započítať   aj   obdobie   pred 01. 01. 1984   postupne   tak,   aby   v   ňom   bolo   22   kalendárnych   rokov   podľa   odseku   7. Ustanovenie   §   62   ods.   2   Zákona   č.   461/2003   Z.   z.   v   znení   platnom   v   čase   priznania starobného dôchodku sťažovateľovi v prvej vete ustanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3 %.

Podľa   ustanovenia   §   60   ods.   4   citovaného   zákona   je   obdobím   dôchodkového poistenia aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného s. p. a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného, starobného dôchodku. Z   ustanovenia §   263 ods.   1 citovaného   zákona   sa   čiastočný invalidný dôchodok priznaný   podľa   predpisov   platných   pred   01.   01.   2004   považuje   za   invalidný   dôchodok podľa tohto zákona.

Medzi s. p. a sťažovateľom nebolo sporné, že sťažovateľ bol v období rokov 2002- 2008 poberateľom invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov platných do 31. 12. 2003). Ani S. p., ani súd však vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, prečo považovali ustanovenie § 63 ods. 7 citovaného zákona v tej časti, v ktorej vylučuje   z   rozhodujúceho   obdobia   obdobie   poberania   invalidného   dôchodku   v   prípade sťažovateľa   za   neaplikovateľné   a   dokonca   Najvyšší   súd(...)   výslovne   uviedol,   že   žiadny predpis neumožňuje toto obdobie vylúčiť zo započítania do doby zamestnania.

Citované   ustanovenia   zákona   č.   461/2003   Z.   z.   nerozlišujú   medzi   situáciou,   keď osoba,   ktorej   je   priznaný   invalidný   dôchodok,   popri   poberaní   invalidného   dôchodku vykonáva pracovnú činnosť a situáciou, keď takúto činnosť nevykonáva. So zreteľom na špecifikum osoby invalidnej je možné uzavrieť, že prípadné vykonávanie zárobkovej činnosti popri poberaní invalidného dôchodku je skutočnosťou závisiacou od zdravotných dispozícií osoby s podlomením zdravím. Nemožno predpokladať, že by úmysel zákonodarcu bol taký, že   by   osoby   s   invalidným   dôchodkom,   ktoré   počas   poberania   invalidného   dôchodku nevykonávali   žiadnu   pracovnú   činnosť,   chcel   zvýhodniť   oproti   osobám,   ktoré   pracovnú činnosť v obmedzenom rozsahu, podmienenom ich zdravotným stavom, vykonávali. V prípade prvej skupiny týchto osôb by totiž z obdobia rozhodujúceho pre zistenie priemerného   osobného   mzdového   bodu   boli   vylúčené   obdobia   ich   choroby   a   zarátané obdobia, v ktorých mohli vďaka svojmu nepoškodenému zdraviu dosahovať podstatne vyššie príjmy ako neskôr priznaný invalidný dôchodok.

U osôb patriacich do druhej skupiny by nevylúčením obdobia poberania invalidného dôchodku pre výkon zárobkovej činnosti, došlo k neodôvodnenému znevýhodneniu, keďže zárobok dosahovaný pri zlom zdravotnom stave z činnosti, ktorá je zásadne vykonávaná v kratšom pracovnom čase, by bol zohľadňovaný a ovplyvňoval by svojou nízkou úrovňou hodnotu priemerného osobného mzdového bodu.

O tom, že práve vykonávanie pracovnej (zárobkovej) činnosti sťažovateľom popri poberaní   invalidného   dôchodku,   bolo   tým   dôvodom,   pre   ktorý   sťažovateľovi   neboli z rozhodujúceho   obdobia   vylúčené   roky   poberania   invalidného   dôchodku,   sa   môže sťažovateľ   len   domnievať.   Ako   už   bolo   uvedené,   nielen   z   rozhodnutia   S.   p.,   ale   ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totiž odpoveď, prečo sťažovateľovi boli v rozpore s platnou právnou úpravou zohľadnené pri výpočte starobného dôchodku aj roky poberania invalidného dôchodku, nevyplýva.

Navyše, v prípade sťažovateľa je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v čase, keď mu bol priznaný invalidný dôchodok, až do nadobudnutia účinnosti Zákona č. 461/2003 Z. z., bol nárok na poberanie vtedy ešte čiastočného invalidného dôchodku podmienený nedosahovaním zárobku vyššieho ako toho, ktorý bol ustanovený v ustanovení § 37 Zákona č. 100/1988 Zb.

Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ vychádzajúc z platnej právnej úpravy v čase priznania   čiastočného   invalidného   dôchodku,   nemohol   dosahovať   vyšší   ako   zákonom stanovený zárobok pod hrozbou straty nároku na invalidný dôchodok, na druhej strane, práve   takýto   zárobok   by   mal   byť   (zrejme)   dôvodom,   pre   ktorý   mu   S.   p.   započítala   do rozhodujúceho   obdobia   pre   zistenie   priemerného   osobného   mzdového   bodu   aj   obdobie poberania   invalidného   dôchodku.   Sťažovateľ   však   považuje   za   potrebné   opätovne zdôrazniť, že zdôvodnenie postupu S. p., ani názoru súdu, pre ktorý takýto postup považoval za správny, nie je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu(...)».

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa(...)

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

- v spojení s právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe zakotvené v článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 17/2010 zo dňa 28. 09. 2010 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Najvyššiemu   súdu(...)   pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   rozsudok   Najvyššieho   súdu(...)   sp.   zn. 1 So 17/2010 zo dňa 28. 09. 2010 a vracia vec Najvyššiemu súdu(...) na ďalšie konanie. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 17/2010 z 28. septembra 2010 vyplýva, že ním   bol   potvrdený   rozsudok   krajského súdu   č.   k.   5 Sd 83/09-42 z 24.   novembra   2009. Krajský súd založil svoj rozsudok na potvrdení správnosti rozhodnutí žalovanej S. p. (ďalej len „žalovaná“), o priznaní starobného dôchodku sťažovateľovi od 29. mája 2009 v sume 419,80   €,   keďže   v   danom   prípade   nepovažoval   námietky   sťažovateľa   za   relevantné. Žalovaná postupovala v súlade s § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), pretože do 31. decembra   2003   pracoval   sťažovateľ   vo   zvýhodnených   pracovných   kategóriách,   bol starobný   dôchodok   sťažovateľa   počítaný   aj   podľa   zákona   č. 100/1988 Zb.   o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a porovnaním výšky takto vypočítaných dôchodkov (podľa zákona č. 100/1998 Zb. bol 306,20 € a podľa zákona č. 461/2003 Z. z. bol 392,50 €, ktorý bol zvýšený na celkovú sumu 449 €) bol stanovený vyšší dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Zároveň bola potvrdená aj správnosť postupu žalovanej v odňatí nižšieho invalidného   dôchodku   a vyplácania   vyššieho   starobného   dôchodku.   K   tvrdeniam,   že zmenou   právnej   úpravy   po   roku   2000   bol   ukrátený   na   svojich   právach,   lebo   zánikom zvýhodnených pracovných kategórií mu bolo znemožnené ísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov, a že postup odporkyne pri určení výšky jeho starobného dôchodku, ktorá mu nezapočítala roky 1977 až 1999, kedy vykonával prácu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, je   v   rozpore   §   274   ods.   1   zákona   č.   461/2003   Z. z.,   krajský   súd   uviedol,   že   práve skutočnosť,   že   pracoval   vo   zvýhodnenej   pracovnej   kategórii   do   31. decembra   2003, sa premietla v postupe odporkyne podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého bol realizovaný výpočet dôchodku aj podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003, aj podľa novej právnej úpravy, a priznaný mu bol ten dôchodok, ktorý bol preňho výhodnejší–teda určený podľa nového zákona. Podľa názoru krajského súdu nebolo možné do rozhodujúceho obdobia započítať sťažovateľom namietané roky 1977 až 1999, pretože rozhodujúcim obdobím podľa právnej úpravy je obdobie určené podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., teda od 2008 do 1984 spätne. Obdobie pred rokom 1984 sťažovateľovi nemohlo   byť   zohľadnené,   pretože   dôchodok   sa   mu   vypočítaval   podľa   zákona č. 461/2003 Z. z.

Aj   podľa   názoru   najvyššieho   súdu   žalovaná   postupovala   správne   a   v súlade so zákonom,   keď „keď   pre   účely   výpočtu   starobného   dôchodku   navrhovateľa   mu zohľadnila   v   zmysle(…)   zákonných   ustanovení   odpracované   roky   vo   zvýhodnených pracovných kategóriách. Starobný dôchodok vypočítala podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a navrhovateľovi priznala ten vyšší. Rozhodujúce obdobie, z ktorého odporkyňa vychádzala pri zisťovaní priemerného osobného mzdového bodu, boli roky od 2008 spätne po 1984 a určilo sa v súlade s § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom   uvedené   zákonné   ustanovenie   výslovne   vylučuje   z   rozhodujúceho   obdobia kalendárne roky pred 1. 1. 1984. Navrhovateľovi sa muselo započítať aj obdobie rokov 2000   až 2008,   počas ktorého bol zamestnaný   a   poberal   čiastočný   invalidný dôchodok, pretože   žiadny   predpis   neumožňuje   toto   obdobie   vylúčiť   zo   započítania   do   doby zamestnania.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto   interpretácie a aplikácie s ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,   že   by   zásadne   poprel   ich   účel   a význam   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).

Podstata   námietok   sťažovateľa,   zhodne   s námietkami   uvedenými   v riadnom procesnom   postupe   pred   všeobecnými   súdmi,   spočíva   v tvrdení,   že   najvyšší   súd v napadnutom   rozhodnutí   nesprávne   aproboval   postup   pri   výpočte   výšky   starobného dôchodku, keďže do rozhodujúceho obdobia pre jeho výpočet neboli sťažovateľovi zarátané roky 1977 až 1983 v zamestnaniach zaradených do zvýhodnených pracovných kategórií podľa právnych predpisov platných do 31. decembra 2003 a naopak boli započítané aj roky 2002 až 2008, keď bol sťažovateľ poberateľom invalidného dôchodku, čo malo vplyv na výšku starobného dôchodku.

Najvyšší súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotil, prečo považoval rozhodujúce obdobie uplatnené žalovanou (S. p., pozn.) pri výpočte starobného dôchodku sťažovateľa za správne a v súlade so zákonom, konkrétne najmä pretože:

-   ustanovenie   §   63   ods.   7   zákona   č.   461/2003   Z.   z.   výslovne   vylučuje z rozhodujúceho obdobia kalendárne roky pred 1. januárom 1984, a preto nemohli byť do rozhodujúceho obdobia zarátané roky 1977 až 1983, aj keď bol sťažovateľ zaradený do zvýhodnených pracovných kategórií,

- sťažovateľ bol v období rokov 2000 až 2008 zamestnaný (a aj poberal čiastočný invalidný dôchodok), a preto sa muselo započítať do rozhodujúceho obdobia aj v sťažnosti namietané obdobie rokov 2002 až 2008.

Podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad najvyššieho súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu možno považovať   za   dostatočné   a presvedčivé.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   s názorom najvyššieho   súdu   nestotožňuje,   nemôže   sama   osebe   viesť   k záveru   o   zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutia najvyššieho súdu.

Z tohto dôvodu ústavný súd nevidí príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného   práva   na súdnu   a inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   v spojení s právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto bolo treba sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011