znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 297/09-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., C., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   T   33/01 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 59/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2009 doručená sťažnosť Ľ. B., C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho veci v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 33/01 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

V   podstatnej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   uviedol,   že   Krajský   úrad   vyšetrovania Policajného zboru N. uznesením sp. zn. ČVS:KÚV-74/OVVK-2000-Sy z 11. septembra 2000 vzniesol voči nemu obvinenie pre trestný čin sprenevery.

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra N. (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 1 Pv 1078/2000-9 z 26. septembra 2000 zamietla.Okresná prokuratúra podala 1. marca 2001 na sťažovateľa obžalobu.Okresný   súd   trestným   rozkazom   sp.   zn.   6   T   33/01   zo   14.   marca   2001   uznal sťažovateľa vinným na tom skutkovom základe, že 2. júna 2000 a 3. júla 2000 v N. na Obvodnom   oddelení   Policajného   zboru   N.   prevzal   pokutové   bloky   č.   048001-048050 v sume 5 000 Sk a č. 079051-079100 v sume 5 000 Sk, ktoré minul pri udelení pokút, avšak pri   kontrole   pokutových   blokov   5.   septembra   2000   zverené   finančné   prostriedky   za pokutové   bloky   neodovzdal   a   použil   ich   na   vlastnú   potrebu,   čím   spôsobil   Krajskému riaditeľstvu v N. škodu vo výške 10 000 Sk. Za to mu uložil peňažný trest vo výške 10 000 Sk   podľa   §   248   ods.   1   Trestného   zákona   s   použitím   §   53   ods.   1   Trestného   zákona, s prihliadnutím na § 314e ods. 2 písm. c) Trestného poriadku. Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona   pre   prípad   marenia   výkonu   peňažného   trestu   súd   uložil   náhradný   trest   odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti trestnému rozkazu podal sťažovateľ odpor. Okresný súd 28. septembra   2001 rozsudkom   sp.   zn. 6 T 33/01 rozhodol   tak, že sťažovateľa uznal za vinného zo skutku uvádzaného v obžalobe a uložil mu peňažný trest vo výške 10 000 Sk podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 53 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ 6. novembra 2001 odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn. 4 To 359/01 zo 6. februára 2002 rozhodol tak, že zrušuje napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vracia súdu prvého stupňa, pretože je potrebné, aby vec znovu prerokoval, doplnil dokazovanie v naznačených smeroch, dôkazy vyhodnotil v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku a rozhodol.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 6 T 33/01 z 20. augusta 2003 tak, že sťažovateľa spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto rozsudku sa 28. októbra 2003 odvolala okresná prokuratúra.

Krajský súd 12. novembra 2003 uznesením sp. zn. 3 To 191/2003 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol   z   dôvodu   nevykonania   úkonov   nariadených   predchádzajúcim   uznesením odvolacieho súdu.

Okresný   súd   1.   decembra   2004   rozhodol   rozsudkom   sp.   zn.   6   T   33/01   tak,   že sťažovateľa spod obžaloby oslobodil.

Proti   rozsudku   okresného   súdu   podala   15.   decembra   2004   odvolanie   okresná prokuratúra.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2005 rozhodol uznesením sp. zn. 1 To/2005, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na konanie súdu prvého stupňa. Okresný   súd   15.   februára   2006   rozhodol   rozsudkom   sp.   zn.   6   T   33/01,   ktorým sťažovateľa   opätovne   oslobodil   spod   obžaloby.   Proti   rozsudku   sa   odvolal   okresný prokurátor.

Krajský súd 27. júna 2006 uznesením sp. zn. 1 To 36/2006 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu.

Okresný súd 13. decembra 2007 rozhodol rozsudkom č. k. 6 T/33/01-336, ktorým uznal sťažovateľa vinným a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s tým, že sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Proti rozsudku č. k. 6 T/33/01-336 z 13. decembra 2007 podal sťažovateľ odvolanie.Krajský súd rozhodnutím sp. zn. 1 To/59/2008 z 10. februára 2009 zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol, že sťažovateľ je vinný. Uložil mu peňažný trest v sume 300 € a pre prípad, že by bol peňažný trest úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 10. februára 2009.Vzhľadom na popísaný priebeh celého trestného konania vedeného okresným súdom aj krajským súdom je sťažovateľ toho názoru, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra, v konaní vedenom pod sp. zn. 6T-33/01, a postupom Krajského súdu Nitra ako odvolacieho súdu bolo porušené.

2. Okresný súd Nitra a Krajský súd Nitra sú povinní nahradiť Ľ. B. trovy právneho zastúpenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   základných   práv   postupom   okresného súdu a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 33/01.

Ústavný súd zistil, že konanie vedené pod touto spisovou značkou bolo právoplatne ukončené 10. februára 2009 rozsudkom krajského súdu, keď sa tento stal aj právoplatným.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 19. júna 2009, pričom rozsudok v označenej veci nadobudol právoplatnosť v čase presahujúcom dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že táto bola v označenej časti podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju odmietol podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Okrem   uvedeného   treba   poznamenať,   že   podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie   stavu   právnej   neistoty.   Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Ako to bolo uvedené, zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie bolo skončené 10. februára 2009. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až 19. júna 2009, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súdoch, ktorých sťažovateľ označil za účastníkov konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti,   a   pretože   sťažovateľ   sa   v   predmetnej   veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v   čase,   keď   v   označenom   konaniach   namietané   porušenie   práva   už netrvalo,   a   teda   bola   odstránená   jeho   právna   neistota,   pripadalo   do   úvahy   odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009