SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 297/06-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť L. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., namietajúcu porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 288/2003 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 88/05-22 zo 7. septembra 2005, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť L. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2006 doručená sťažnosť L. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., namietajúca porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 288/2003 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 88/05-22 zo 7. septembra 2005.
Zo sťažnosti vyplýva, že v namietanom konaní, ktorého predmetom je nárok sťažovateľa na náhradu mzdy s príslušenstvom, boli vydané už dva nálezy ústavného súdu (č. k. II. ÚS 26/03-42 z 21. mája 2003 a č. k. I. ÚS 88/05-22 zo 7. septembra 2005), v ktorých bolo okrem iného uložené okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Napriek už dvom vydaným nálezom ÚS SR o dvojnásobnom porušení základného práva sťažovateľa v tej istej veci o náhradu mzdy s prísl., súd vec sťažovateľa nerozhodol na jedinom pojednávaní nariadenom dňa 7. 7. 2005 na deň 4. 10. 2005 a ani na ďalšom, (s neprimeraným dlhým odstupom nariadenému pojednávaniu, vzhľadom k poslednému nálezu ÚS SR) pojednávaní dňa 23. 5. 2006, pretože obe neboli riadne pripravené a len formálne nariadené (7. 7. 2005 a 16. 2. 2006) pre prebiehajúce konanie na ústavnom súde, resp. pre založenie novej spoločnosti v spore žalovaným S. s. r. o. a to S. s. r. o., preto podľa žalobcu boli odročené zbytočne resp. účelovo na neurčito“.
Podľa názoru sťažovateľa namietané súdne konanie prebieha aj po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 88/05-22 zo 7. septembra 2005 naďalej neefektívne, čím dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal vo veci samej tento nález:
„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 288/2003 v čase od právoplatnosti nálezu ústavného súdu SR zo dňa 7. 9. 2005 sp. zn. I. ÚS 88/05-22 porušil základné právo L. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Košice II prikazuje po tretí raz konať vo veci vedenom pod sp. zn. 19 C 288/2003 bez zbytočných prieťahov.
L. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000–Sk, ktoré je mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť L. K. 5.788 –Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05) je zjavne neopodstatnený návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom toho orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namieta. Zjavne neopodstatnený je návrh aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.
Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 288/2003, pričom namieta zbytočné prieťahy v konaní po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 88/05-22 zo 7. septembra 2005 (predtým už o veci ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 26/03 z 21. mája 2003).
Pretože ústavný súd prikázal nálezom č. k. I. ÚS 88/05-22 okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, ústavný súd nahliadol do spisu sp. zn. 19 C 288/2003 a zistil, že od doručenia nálezu 29. septembra 2005 sa uskutočnili dve pojednávania (4. októbra 2005 a 26. mája 2006 a ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 31. október 2006). Počas tohto obdobia okresný súd na návrh odporcu požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o vyjadrenie týkajúce sa záujmu sťažovateľa zamestnať sa a tiež na podnet odporcu zisťoval, či má sťažovateľ živnostenské oprávnenie.
Ústavný súd v nadväznosti na informáciu získanú zo spisu o procesných úkonoch okresného súdu v období od 29. septembra 2005, ako aj zohľadnením času, ktorý uplynul od rozhodnutia ústavného súdu a za ktorý by mal posúdiť namietané porušenie základných práv sťažovateľa, dospel k záveru, že doterajšia aktivita okresného súdu v relevantnom časovom období, ktoré je predmetom posudzovania, ako aj jeho doterajšia dĺžka nesignalizujú, že by po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa a jej prijatí na ďalšie konanie bola reálna možnosť vyslovenia zbytočných prieťahov v konaní a porušenia označených (namietaných) práv sťažovateľa. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok..
V Košiciach 14. septembra 2006