SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 296/2015-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20. augusta 2015 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť

zastúpenej advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou,   Štúrova   20,   Košice,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Michalovce   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   168/2010,   za účasti   Okresného   súdu Michalovce, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 168/2010 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Michalovce p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 168/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),   ktorú   jej j e   Okresný   súd   Michalovce p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Michalovce j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v   sume   444,66   €   (slovom   štyristoštyridsaťštyri   eur   a   šesťdesiatšesť   centov)   na   účet jej právnej zástupkyne JUDr. Jarmily Machovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2015 doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   168/2010 o určenie trvania nájomného vzťahu (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto:„1. Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 168/2010 porušil základné právo sťažovateľky na súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj jej právo na súdne konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresný   súd   Michalovce   je   povinný   vo   veci   sp.   zn.   12 C 168/2010   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný   súd   Michalovce   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   5.000,- € (slovom: päťtisíc eur) finančného zadosťučinenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti.

4.   Okresný   súd   Michalovce   je   povinný   nahradiť   sťažovateľke   trovy   právneho zastúpenia do jedného mesiaca od právoplatnosti na účet jej právneho zástupcu.“

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   296/2015-9 z 30. apríla 2015 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. mája 2015 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   z   2.   júna   2015 (sp. zn. 1 SprV 264/2015 doručenom ústavnému súdu 8. júna 2015) okrem iného uviedol:„...   Po   preskúmaní   spisového   materiálu...   predkladám   nasledovný   chronologický prehľad úkonov súdu od prijatia návrhu na začatie konania:

- žaloba o určenie, že nájomný vzťah medzi účastníkmi trvá bola doručená súdu dňa 15. 12. 2010

- 20. 12. 2010 vyzvaný žalobca na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

- 17. 1. 2011 vyzvaný žalobca, aby odstránil vady žaloby

- 21. 12. 2010 doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia súdu

- 21. 1. 2011 doručený spresnený návrh na nariadenie predbežného opatrenia

- 24. 1. 2011 rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň vyzvaný   právny   zástupca   žalobcu,   aby   oznámil,   či   žalovaná   ovláda   slovenský   jazyk v súvislosti s potrebou preložiť písomnosti do maďarského jazyka

- 4. 2. 2011 oznámené žalobcom, že v súvislosti s právom odmietnuť písomnosť podľa európskeho nariadenia navrhuje, aby súd vyhotovil predložené písomnosti na trovy žalobcu

- 7.   2.   2010 (správne   má   byť   2011,   pozn.) daný   pokyn   vyššej   súdnej   úradníčke k predloženiu súdnych a mimosúdnych písomností a ich následnému doručeniu žalovanej podľa nariadenia o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností

- uznesením   z   8.   2.   2011   ustanovená   prekladateľka k preloženiu súdnych písomností do maďarského jazyka

- 8. 3. 2011 doručené súdne a mimosúdne písomnosti i s uznesením o nariadení predbežného opatrenia príslušnému súdu v Maďarsku

- uznesením z 30. 5. 2011 rozhodnuté o odmene prekladateľky

- 13. 6. 2011 doručené osvedčenie maďarského súdu o doručení súdnych písomností, ktoré však nebolo vyhotovené v slovenskom jazyku, ako prikazuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1393/2007

- 29. 6. 2011 nariadené vyššej súdnej úradníčke, aby postupovala v zmysle § 114 ods. 2 O. s. p. vo veci samej

- listom z 19. 7. 2011 a 22. 7. 2011 žalovaná súdu oznámila, že maďarským súdom jej nebolo   doručené   uznesenie   o   nariadení   predbežného   opatrenia,   pretože   medzi doručenými listinami táto písomnosť nebola

- na č. l. 89 − spisu sa nachádza úradný záznam o tom, že prekladateľka potvrdila preklad   predbežného   opatrenia   súdu   a   asistentka   túto   písomnosť   s   inými   súdnymi písomnosťami zasielala súdu v Budapešti

- dňa 15. 8. 2011 oznámenie žalovanej, že maďarský súd, ktorý doručoval súdne a mimosúdne písomnosti osvedčenie potvrdil i doručenie predbežného opatrenia

- doručenie   predbežného   opatrenia   žalovanej   maďarským   súdom   vyplýva i z preloženého osvedčenia o doručení, vykonaného prekladateľkou z 22. 9. 2011

- podaním doručeným súdu 28. 9. 2011 žalovaná opätovne oznamuje, že uznesenie o nariadení   predbežného   opatrenia   jej   doteraz   doručené   nebolo   a   ďalším   podaním z 22. 7. 2011 žiada o zrušenie doložky právoplatnosti na predmetnom uznesení

- pokynom sudcu z 12. 10. 2011 uložené VSU, aby okrem návrhu a ostatných príloh bolo žalovanej opätovne doručené i uznesenie o nariadení predbežného opatrenia

- uznesením z 13. 10. 2011 uložené prekladateľke ⬛⬛⬛⬛, aby preložila súdne písomnosti a zároveň doručila súdu ešte jeden preklad predbežného opatrenia súdu z 24. 1. 2011

- 13.   10.   2011   zaslané   dožiadanie   o   doručenie   súdnej   písomnosti   príslušnému maďarskému súdu, tie boli prevzaté súdom 20. 10. 2011

- uznesením   z   10.   1.   2012   uložené   tlmočníčke o   preklad   súdnych a mimosúdnych písomností /návrh s prílohami + poučenie/ do maďarského jazyka

- 16.   2.   2012   zaslané   dožiadanie   o   doručenie   súdnej   písomnosti   príslušnému maďarskému súdu, tie boli prevzaté súdom 21. 2. 2012

- 4. 4. 2012 doručené odvolanie žalovanej proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia...

- uznesením zo 17. 4. 2012 priznaná odmena tlmočníčke

- 17.   4.   2012   doručované   odvolanie   žalovanej   proti   nariadenému   predbežnému opatreniu k vyjadreniu žalobcovi, zároveň účastníkom doručované uznesenie o priznanej odmene prekladateľky

- 18. 4. 2012 spis predkladaný Krajskému súdu v Košiciach k rozhodnutiu o odvolaní žalovanej proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia

- Krajský   súd   v   Košiciach   uznesením   z   18.   5.   2012   potvrdil   uznesenie   OS Michalovce, spis doručený tunajšiemu súdu 29. 5. 2012

- 4. 5. 2012 žalovaná doručila súdu odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny prekladateľke, ďalším podaním z 10. 5. 2012 odvolanie doplnila. Toto odvolanie doručené súdu e-mailom, v písomnej podobe doručené 10. 5. 2012.

- 11.   6.   2012   doručované   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   o   potvrdení predbežného opatrenia

- uznesením z 2. 7. 2012 bolo uznesenie vyššej súdnej úradníčky o priznanej odmene prekladateľky sudcom v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. zrušené

- žalovaná   doručila   súdu   9.   7.   2012   dovolanie   proti   uzneseniu   Krajského   súdu v Košiciach

- 20. 7. 2012 žalovaná vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie

- 20. 7. 2012 sudcom rozhodnuté o odmene prekladateľky

- 20. 7. 2012 dovolanie doručované žalobcom k vyjadreniu

- súdny poplatok za dovolanie zaplatený žalovanou 31. 7. 2012

- žalovaná podáva odvolanie dňom 2. 8. 2012 proti uzneseniu o priznanej odmene prekladateľke

- 10.   8.   2012   odvolanie   doručované   protistrane   k   vyjadreniu   o   prekladateľke k vyjadreniu

- 18. 9. 2012 spis predkladaný Krajskému súdu v Košiciach k rozhodnutiu o odvolaní proti uzneseniu o priznanej odmene prekladateľke

- 4. 10. 2012 žalovaná doručila Krajskému súdu v Košiciach späťvzatie odvolania,

- spis   s   uznesením   o   zastavení   odvolacieho   konania   10.   12.   2012   doručený Okresnému súdu Michalovce

- 18. 12. 2012 uznesenie KS Košice doručované účastníkom

- od 17. 01. 2013 spis predkladaný Najvyššiemu súdu SR k rozhodnutiu o podanom dovolaní

- 26.   5.   2014   spis   vrátený   OS   Michalovce   s   uznesením   o   zrušení   uznesenia   KS v Košiciach

- 26. 6. 2014 spis predkladaný KS Košice z dôvodu, že došlo k zrušeniu uznesenia KS v Košiciach a ten mal ďalej konať vo veci

- 30. 9. 2014 návrat spisu z KS Košice na OS Michalovce i spoločne s vydaným uznesením o zmene nariadeného predbežného opatrenia

- 6. 10. 2014 doručované uznesenie KS v Košiciach účastníkom

- 11. 12. 2014 spis predložený VSÚ s pokynom vyzvať žalovanú, aby doplnila chybný výrok vo vzájomnom návrhu z 27. 8. 2012

- 27.   1.   2015   doručené   podanie   žalovanej   v   ktorom   sa   pokúša   odstrániť   vady vzájomného návrhu

- uznesením z 3. 3. 2015 uložené žalovanej, aby vady vzájomného návrhu odstránila

- 17.   3.   2015   doručené   podanie   žalovanej   v   ktorom   sa   pokúša   odstrániť   vady vzájomného návrhu

- 23. 3. 2015 určený termín pojednávanie na 14. 4. 2015; pojednávanie odročené z dôvodu pripustenej zmeny žaloby na deň 19. 5. 2015

Z   obsahu   spisu   som   nezistil,   aby   konanie   o   nariadení   predbežného   opatrenia a konanie vo veci samej začalo bez zaplatenia súdneho poplatku. Žalobca súdny poplatok riadne   zaplatil,   pričom   po   podaní   návrhu   odstraňoval   nedostatky   obidvoch   návrhov. O návrhu na vydanie predbežného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením z 24. 1. 2011 a to po odstránení vád návrhu. Následne súd pristúpil k úkonom spojeným s doručovaním súdnych a mimosúdnych písomností žalovanej do Maďarska s potrebným prekladom týchto listín   do   maďarského   jazyka.   Žalovaná   napriek   osvedčeniu   vydanému   príslušným maďarským súdom o doručení uznesenia tvrdila, že uznesenie neprevzala, preto súd tieto pochybnosti   vyhodnotil   v   jej   prospech   a   v   ďalšom   dožiadaní   opätovne   doručoval aj uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, proti ktorému následne podala žalovaná odvolanie. Vec bola predložená na odvolacie konanie, pričom proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach podala žalovaná dovolanie.

Pochybenia o doručení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia maďarským súdom však nevznikli chybným postupom Okresného súdu Michalovce. Z úradného záznamu z   15.   8.   2012   /čl.   84   spisu/   je   zrejmé,   že   preklad   súdnych   písomností   bol   vykonaný a asistentka zákonného sudcu do súdnej zásielky túto písomnosť vložila. Takisto maďarský súd   v   osvedčení   a   doručení   písomnosti   označil   medzi   doručovanými   písomnosťami aj uznesenie o nariadení predbežného opatrenia. Z týchto dôvodov súd nemohol pristúpiť k meritórnemu   prejednaniu   veci,   pokiaľ   nebolo   právoplatne   rozhodnuté   o   návrhu na vydanie   predbežného   opatrenia.   Keďže   sa   jednalo   o   predbežné   opatrenie   po   začatí konania,   obidva   návrhy   tvorili   súčasť   jedného   súdneho   spisu.   Podanými   odvolaniami a dovolaniami bol proces rozhodovania o predbežnom opatrení oddialený až do 30. 9. 2014, kedy bol spis vrátený tunajšiemu súdu z Krajského súdu v Košiciach. Po doručení spisu bolo nevyhnutné pristúpiť k odstraňovaniu vád vzájomného návrhu, ktorý podala žalovaná. Tento proces nie je ukončený ani v súčasnej dobe, nakoľko predmet konania po pripustenej zmene žaloby zo dňa 14. 4. 2015 sa prelína s predmetom konania o vzájomnom návrhu.

Z vyššie uvedeného prehľadu postupu súdu je zrejmé, že úkony vykonávané prevažne poverenou vyššou súdnou úradníčkou boli včasné a k zbytočným prieťahom nedochádzalo. Tunajší   súd   ako   súd   prvostupňový,   nezodpovedá   za   obdobie,   kedy   vo   veci   rozhodoval odvolací resp. dovolací súd.

Značná časť procesných úkonov bola vyvolaná nesprávnym postupom maďarského súdu pri doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností, pretože osvedčenia o doručení písomností neboli v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1393/2007 preložené   do   slovenského   jazyka.   Aj   komunikácia   zo   strany   maďarského   súdu   bola realizovaná iba v maďarskom jazyku preto bolo nevyhnutné tieto písomnosti dodatočne prekladať.

Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR zjavne vyplýva, že k tomu, aby bolo možné vecne   prejednať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   je   potrebné   stanovisko   predsedu   súdu, na ktorom malo dochádzať k vzniku prieťahov o tom, že k prieťahom skutočne aj došlo. V danom   prípade   však   nebolo   možné   vecne   posúdiť,   či   k   prieťahom   v   predmetnej občianskoprávnej veci dochádzala, pretože sťažovateľka nepostupovala v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z., ktorý v § 68 odkazuje pri vybavovaní sťažnosti na zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Podľa § 5 ods. 9 uvedeného zákona, ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva sťažnosť, musí byť súčasťou sťažnosti úradne osvedčené splnomocnenie zastupovať   sťažovateľa   pri   podaní   sťažnosti   a   pri   úkonoch   súvisiacich   s   vybavovaním sťažnosti... Menovaný právny zástupca pri podaní sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. nepostupoval zákonným spôsobom, pretože osobitné úradne osvedčené splnomocnenie nepredložil, preto došlo zo strany predsedu súdu k odloženiu sťažnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zák. č. 9/2010 Z. z.

Z vyššie uvedených dôvodov podľa nášho názoru nie je dôvod na vyhovenie ústavnej sťažnosti sťažovateľky.“

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 22. júna 2015 (doručenom ústavnému súdu 24. júna 2015) okrem iného uviedla:

„Do podania sťažnosti ústavnému súdu (24. 3. 2015) sa vo veci žiadne pojednávanie nekonalo.   Prvé   pojednávanie   sa   uskutočnilo   14.   4.   2015   a   ďalšie   19.   5.   2015.   Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito, teda dosiaľ nebolo vo veci rozhodnuté.

Predseda   okresného   súdu   na   str.   5   vo   4.   ods.   (štvrtej,   piatej   a   šiestej   vete) vyjadrenia dáva vec do takej polohy, ako keby od začiatku konania v decembri 2010 do 30. 9.   2014   (keď   bol   spis   poslednýkrát   vrátený   späť   okresnému   súdu)   nebola   vôbec   daná možnosť vytýčiť termín pojednávania vo veci. Poukazujem v tejto súvislosti na to, že už na str.   2   v 4. ods.   sťažnosti   som   označila   tie   časové   intervaly,   keď   sa   spis   nachádzal   na okresnom súde a keď nič nebránilo riadnemu priebehu konania.

Vo vyjadrení sa kladie dôraz najmä na problémy spojené s doručovaním uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj na využitie opravných prostriedkov v tejto súvislosti. Úplne absentuje naproti tomu akákoľvek reflexia v súvislosti s tým, prečo neboli uskutočnené potrebné procesné kroky v čase, keď okresný súd mal na to možnosť. Snahou vyjadrenia je vytvoriť   dojem,   ako   keby   okresný   súd   nemohol   v   konaní   napredovať   rýdzo   iba z objektívnych dôvodov. Pritom pravda je taká, že žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku neobmedzuje možnosť súdu konať vo veci samej paralelne s procesným postupom súvisiacim   s   predbežným   opatrením.   Je   tiež   podstatné,   že   hoci   vzájomnú   žalobu   som podala 27. 8. 2012, okresný súd prikročil ku krokom súvisiacim so vzájomnou žalobou až 11. 12. 2014. I tu totiž platí, že nič nebránilo tomu, aby sa tieto kroky urobili už omnoho skôr. V súvislosti s tým, čo sa uvádza na 5. str. v 5. ods. vyjadrenia okresného súdu, opätovne   poukazujem   na   skutočnosti   vyplývajúce   z 2.   str.   4   ods.   mojej   sťažnosti,   teda na časové intervaly, v ktorých sa spis nachádzal na okresnom súde, ktorému vtedy nič nebránilo v konaní pokračovať, a ktorý bol vtedy nečinný.

V súvislosti s textom na 5. str. v 6. ods. vyjadrenia okresného súdu poukazujem na to, že okresný súd sa so svojím dožiadaním z 8. 3. 2011 neobrátil na príslušný maďarský súd pretože dožiadanie adresoval na Fövárosi Bíróság (odvolací súd hlavného mesta), hoci podľa môjho bydliska bol príslušný Pesti Központi Kerületi Bíróság (Ústredný Peštiansky obvodný súd). Pri použití Európskej smernice na internete bolo možné zistiť príslušný súd podľa bydliska účastníka konania. Došlo teda k pochybeniu zo strany okresného súdu pri doručovaní dožiadania.

Tvrdené   na   5.   str.   v   3.   ods.   vyjadrenia,   podľa   ktorého   pochybnosti   o   doručení predbežného opatrenia boli vyhodnotené v môj prospech, nezodpovedá celkom skutočnosti, pretože nesprávne uvedený dátum právoplatnosti predbežného opatrenia zostal nezmenený, resp. nebol korigovaný.

V   súvislosti   s   textom   uvedeným   na   5.   str.   v   3.   ods.   vyjadrenia   poznamenávam, že (ako je to už vyššie uvedené) dokumenty neboli doručené príslušnému maďarskému súdu, pričom   tento   nepríslušný   súd   ich   potom   musel   zaslať   príslušnému   súdu.   Najprv v marci 2011 zaslal 10 písomností, potom v marci 2012 ďalšiu 1 písomnosť, a to uznesenie o nariadení   predbežného   opatrenia.   Toto   uznesenie   v   dôsledku   administratívnej   chyby v r. 2011   zostalo   v   spise   nepríslušného   súdu.   To   znamená,   že   príslušný   maďarský súd obdržal uznesenie o nariadení predbežného opatrenia 6. 3. 2012 a mne ho doručil 21. 3. 2012. V odvolaní proti predbežnému opatreniu som detailne dokumentovala fakty súvisiace   s   doručovaním   uznesenia   o   predbežnom   opatrení.   Napokon   Krajský   súd v Košiciach   v   odôvodnení   uznesenia   potvrdil,   že   predbežné   opatrenie   bolo   doručené až v marci 2012. Napriek uvedeným skutočnostiam vyznieva vyjadrenie okresného súdu tak, ako keby dosiaľ trvali pochybnosti o čase doručenia predbežného opatrenia.

V   súvislosti   s   textom   na   2.   str.   v   9.   ods.   poznamenávam,   že   z   dokumentov v maďarskom jazyku (doručenka a potvrdenie o doručení, resp. nedoručení písomností) vôbec nevyplýva, aké písomnosti boli doručené a rovnako ani čísla týchto písomností. V   súvislosti   s   textom   na   2.   str.   v   10.   ods.   uvádzam,   že   môže   ísť   iba   o   prípis príslušného maďarského súdu sp. zn. 1.Pk.175.327/2011/4 z 20. 9. 2011, ktorý preložila do slovenčiny dr. ⬛⬛⬛⬛ 22. 9. 2011. Nejde teda o potvrdenie o doručení. Obsah prípisu protirečí tvrdeniu okresného súdu, pretože vyplýva z neho, že som prevzala 10 (nie teda   11)   písomností,   medzi   ktorými   nebolo   uznesenie   o   nariadení   predbežného opatrenia.

V   uvedených   súvislostiach   je   podstatné   aj   to,   že   Fövárosi   Törvényszék   (právny nástupca po Fövárosi Bíróság) listom sp. zn. 2012.E1.XV.A.41/2. z 9. 3. 2012 oznamuje, že vo veci sp. zn. 32.Pk.21.980/2011 5. 3. 2012 bol príslušnému súdu odoslaný originál písomnosti,   ktorá   zostala   v   spise,   pričom   o   omeškanom   postúpení   písomnosti   bol informovaný aj OS Michalovce. Túto informáciu dr. ⬛⬛⬛⬛ preložila do slovenčiny 28. 3. 2012.

V súvislosti s textom na 4. str. v 5. ods., podľa ktorého odvolanie bolo doručené na vyjadrenie protistrane a tlmočníčke, uvádzam, že vyjadrenie tlmočníčky mne doručené nebolo. O obsahu tohto vyjadrenia som sa dozvedela až pri nahliadnutí do spisu. Len vtedy som zistila, že námietky uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené, v dôsledku čoho som až vtedy mohla odvolanie vziať späť.

V súvislosti s textom na str. 2 ods. 12 považujem za potrebné poznamenať, že žalobu spolu s ďalšími písomnosťami   som obdržala 19. 3. 2012, avšak uznesenie o nariadení predbežného opatrenia tam nebolo. Toto mi bolo doručené maďarským súdom až v marci 2012. Pokiaľ okresný súd na str. 6 v 2. ods. poukazuje na to, že môj právny zástupca nebol oprávnený podať sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní, treba túto námietku v danom štádiu konania považovať za irelevantnú, keďže vec už bola prijatá na ďalšie konanie. Znamená to, že ústavný súd uznal svoju právomoc o predmete sťažnosti konať. Na záver považujem za potrebné zdôrazniť, že v danej veci je rozhodujúce posúdenie dvoch otázok. Predovšetkým ide o to, či možno považovať za ospravedlniteľnú nečinnosť okresného   súdu   vo   vzťahu   k   veci   samej   v   časových   intervaloch,   v   ktorých   mal   spis k dispozícii. Ďalej je zásadného významu otázka, kto zodpovedá za prieťahy, ktoré vznikli pochybením   nepríslušného   maďarského   súdu,   ktorý   omylom   uznesenie   o   predbežnom opatrení nepostúpil príslušnému maďarskému súdu. Keďže maďarský súd konal na základe dožiadania   OS   Michalovce   považujem   za   logický   záver,   že   objektívnu   zodpovednosť za prieťahy v konaní vo vzťahu ku mne ako účastníkovi konania nesie OS Michalovce. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že uvedené prieťahy subjektívne OS Michalovce nezavinil   (s   výnimkou   skutočnosti,   že   sa   obrátil   nesprávne   na   nepríslušný   maďarský dožiadaný súd).“

Sťažovateľka   ďalej   doplnila   svoje   vyjadrenie   z   22.   júna   2015   podaním z 26. júna 2015 (doručeným ústavnému súdu 30. júna 2015) v tom zmysle, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Podľa názoru ústavného súdu vysloveného v predchádzajúcej judikatúre rozhodnutie o predbežnom opatrení neodstraňuje stav právnej neistoty, odstránenie ktorého je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto obdobie, v ktorom súd konal len o predbežnom opatrení, je dobou zbytočných prieťahov vo veci samej (III. ÚS 42/02). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti taktiež vyslovil, že konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia nepredstavuje zákonnú   prekážku   postupu   vo   veci   samej   toho   súdu,   ktorý   predbežné   opatrenie   vydal (m. m. II. ÚS 214/02).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom   namietaného   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 12 C 168/2010 je rozhodovanie o žalobe o určenie, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania trvá. V označenom konaní okresného súdu sťažovateľka vystupuje ako odporkyňa. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky právnej zložitosti (cudzí prvok v konaní, preklady, doručovanie a právny styk s cudzinou nemožno považovať za takéto znaky). Vec možno považovať čiastočne za fakticky zložitú vzhľadom na nevyhnutnosť komunikovať s orgánmi verejnej moci Maďarska.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zastáva   názor,   že   správanie   sťažovateľky   ako   odporkyne   v   napadnutom   konaní   nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania (sťažovateľka včas reagovala na výzvy okresného súdu a realizovala svoje procesné práva v predmetnom konaní).

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré začalo v roku 2010.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže   dôjsť   nielen neodôvodnenou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou, resp. nesústredenou   činnosťou,   teda   takým   konaním,   ktoré   nevedie   efektívne k odstráneniu právnej   neistoty   účastníkov   konania   v   primeranom   čase   (m.   m.   napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu ústavný   súd   zistil,   že   okresnému   súdu   bol   15.   decembra   2010   predložený   návrh navrhovateľa na začatie konania o určenie trvania nájomného vzťahu (zmluva o nájme lesných pozemkov z 30. decembra 2007), ktorý bol vedený okresným súdom pod sp. zn. 12 C 168/2010. Okresnému súdu bol ďalej 21. decembra 2010 doručený (a 21. januára 2011 spresnený) návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd po zisťovaní, či odporkyňa ovláda slovenský jazyk, ustanovil uznesením č. k.   12   C   168/2010-64   z   8.   februára   2011   prekladateľku   a   uložil   jej   preložiť   súdne i mimosúdne   písomnosti   priložené   k   uzneseniu   zo   slovenského   jazyka   do   maďarského jazyka v lehote 7 dní od doručenia predmetného uznesenia.

Okresný   súd   preložené   písomnosti   spolu   s   uznesením   o   nariadení   predbežného opatrenia č. k. 12 C 168/2010-56 z 24. januára 2011, ktorým rozhodol, že odporkyňa je povinná umožniť navrhovateľovi užívanie označených nehnuteľností v súlade s nájomnou zmluvou   z   30.   decembra   2007   až   do   právoplatného   skončenia   konania   vo   veci   samej (s vyznačenou právoplatnosťou od 20. júna 2011), doručil príslušnému súdu Maďarska.

Sťažovateľka postupne viackrát oznámila okresnému súdu (listami z 19. júla 2011, 22.   júla   2011   a   28.   septembra   2011),   že   jej   nebolo   doručené   uznesenie   o   nariadení predbežného opatrenia. Po opätovnej komunikácii s prekladateľkou boli súdne písomnosti doručené 21. februára 2012 príslušnému maďarskému súdu. Sťažovateľka sa proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia po jeho doručení odvolala. Odvolanie sťažovateľky bolo doručené okresnému súdu 4. apríla 2012.

Okresný   súd   predložil   18.   apríla   2012   spis   Krajskému   súdu   v   Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky. Krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 109/2012 z 18. mája 2012 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil spis okresnému súdu (doručený 29. mája 2012).

Sťažovateľka doručila 4. mája 2012 okresnému súdu aj odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny prekladateľke, ktoré doplnila 10. mája 2012. Sudca okresného súdu zrušil napadnuté uznesenie uznesením z 2. júla 2012.

Sťažovateľka   doručila   9.   júla   2012   okresnému   súdu   dovolanie   proti   uzneseniu krajského   súdu   sp.   zn.   6   Co   109/2012   z   18. mája 2012.   Okresný   súd   predložil 17. januára 2013 spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky.

Najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľky uznesením sp. zn. 2 Cdo 50/2013 z 31.   marca   2014   tak,   že   zrušil   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   a   vec   mu   vrátil na ďalšie konanie (krajskému súdu bol spis znovu predložený 26. júna 2014).

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   3   Co   683/2014-302   z   23.   septembra   2014   zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že umožnil navrhovateľovi užívanie označených nehnuteľností v súlade s nájomnou zmluvou z 30. decembra 2007 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, najdlhšie však do 30. decembra 2014.

Okresnému   súdu   bol   spis   vrátený   30.   septembra   2014.   Okresný   súd   v   období od decembra   2014   do   marca   2015   komunikoval   so   sťažovateľkou   vo   veci   odstránenia nedostatkov vzájomného návrhu.

Okresný súd ďalej nariadil prvé pojednávanie vo veci na 14. apríl 2015. V rámci pojednávania, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti právnych zástupcov oboch strán, ktorí vyslovili   žiadosť   o   vypočutie   navrhovateľa,   resp.   odporkyne   za   prítomnosti   tlmočníka, okresný súd pripustil zmenu žaloby tak, že „odstúpenie žalovanej (sťažovateľky, pozn.) z 20.   10. 2010   od nájomnej   zmluvy   uzavretej   30.   12. 2007   so   žalobcom...   je   neplatné a predmetný   nájomný   vzťah   trval   do   30.   decembra   2014...“,   a   pojednávanie   odročil na 19. máj 2015.

Pojednávanie   uskutočnené   19.   mája   2015   malo   meritórny   význam.   Okresný   súd na základe predložených návrhov vypočul obidvoch účastníkov konania, konal o sporných otázkach v predmetnom konaní a o zmene návrhu navrhovateľa, na ktorý reagoval právny zástupca sťažovateľky protižalobou. Okresný súd odročil pojednávanie vo veci na neurčito.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV.   ÚS   260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým zo samotnej doterajšej dĺžky napadnutého konania štyri a pol roka (na vrub okresnému súdu nemožno v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu pripísať obdobie, keď vo veci rozhodoval odvolací, resp. dovolací súd). Za neefektívny postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 168/2010 považoval ústavný súd pochybenie v komunikácii s nepríslušným súdom   v Maďarsku   a následné   opakované   doručovanie   relevantných   písomností príslušnému súdu do Maďarska, ako aj pochybenie súvisiace s nariaďovaním predbežného opatrenia v priebehu rokov 2011 a 2012, ktoré spôsobili predĺženie napadnutého konania, ktoré   išlo   na   úkor   konania   vo   veci   samej.   Na   tomto   základe   ústavný   súd   uzavrel, že v napadnutom   konaní   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie jej veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a   právo   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo   sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 168/2010 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   5 000 €,   ktoré odôvodňuje takto:

„Považujem   vzhľadom   na   rozsah   zbytočných   prieťahov   za   samozrejmé, že nepostačuje   púhe   vyslovenie   porušenia   mojich   práv,   ale   je   potrebné   priznať   mi aj primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú morálnu ujmu. Za také považujem sumu 5.000,- €.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho poručovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 12 C 168/2010, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie   vo   veci   sťažovateľky   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   2   000   €   sťažovateľke   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3   a   §   13a   ods.   1   písm.   a)   a   c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vykonané v roku 2015, a to za každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu 419,49 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 444,66 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2015