znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 296/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22.   mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., a. s., S., zastúpenej advokátom doc. JUDr. F. P., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   práva   na   pokojné   užívanie majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26 C 46/2011 z 24. januára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2013 doručená   sťažnosť   spoločnosti   A.,   a. s.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. 26 C 46/2011 z 24. januára 2013.

Zo   sťažnosti   a z k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola žalobkyňou   v   konaní   pred   okresným   súdom   vedenom   pod   sp.   zn.   26   C   46/2011   proti Slovenskej republike (zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) o náhradu materiálnej   škody   a   nemajetkovej   ujmy.   Okresný   súd   bez   toho,   aby   konal   a   rozhodol o merite veci, podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznesením sp. zn. 26 C 46/2011 z 24. januára 2013 uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 26 755,50 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.

V   zmysle   §   202   ods.   3   písm.   q)   OSP   proti   uzneseniu,   ktorým   sa   rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania odvolanie nie je prípustné (§ 141a OSP).Sťažovateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie okresného súdu právne neobstojí, pretože jeho výrok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj napriek tomu, že okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ju interpretoval. Z uvedeného   sťažovateľka   vyvodzuje,   že   výrok   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu porušuje jej právo na súdnu ochranu a osobitne ohrozuje jej právo na prístup k súdu, právo na   spravodlivý   súdny   proces,   ako   aj   právo   vlastniť   majetok   a   právo   na   jeho   pokojné užívanie.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Podľa ust. § 141 a ods. 1 OSP cit.: „Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v   rovnakej   lehote   aj odporcu.   Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno   usporiadať   podľa   osobitného   predpisu   o   konkurznom   konaní.   Ak   navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“

...   Tvrdíme,   že   interpretácia   cit.   ustanovenia   uskutočnená   Okresným   súdom Bratislava I založená na premise, že:

súd   je   vždy   povinný   uložil   svojím   rozhodnutím   navrhovateľovi   povinnosť   zložiť preddavok na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie   peňažnej   sumy,   pričom   u   navrhovateľa   nie   sú   splnené   predpoklady   na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu

nie je správna. Ak je výsledkom takejto interpretácie rozhodnutie, toto rozhodnutie je porušením nie len procesnej normy, ale predovšetkým práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý' predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. novembra 2002).

... Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nie   je   totižto   právne   bezvýznamné,   kto   je   odporcom.   Ak   je   odporcom   subjekt,   ktorého majetkové   pomery   ako   dlžníka   nemožno   usporiadať   podľa   osobitného   predpisu o konkurznom konaní (právny jazyk použitý v ust. § 141 a veta druhá OSP), je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ust. §141a OSP....

...   Právna   úprava   reflektuje   vôľu   zákonodarcu   zachovávať   zásady   spravodlivého súdneho   konania   aj   v   prípade   rozhodovania   súdu   o   návrhu   odporcu   podaného   podľa ust. § 141a OSP. Bolo by totižto porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto   povinnosti   s udelením   sankcie   v podobe zastavenia konania.   Obiter   dictum ak by žalovaný, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (v okolnostiach daného prípadu Slovenská republika) mohol svojim   úkonom   vytvoriť   iracionálnu   prekážku,   ktorá   by   spôsobila   zastavenie   konania (t. j. podať   bez   odôvodnenia návrh na zloženie preddavku   na   trovy   konania),   a súd   by o taktom   návrhu   rozhodol   uložením   povinnosti   preddavok   zložiť,   došlo   by   k   porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou súčasťou.

... Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa ust. § 141a ods. 1 OSP len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh žalovaného ktorý   má,   resp.   v   prípade   pozitívneho   rozhodnutia   súdu   bude   mať,   povinnosť   zložiť preddavok na trovy konania a to v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie   preddavku   podal   žalovaný,   ktorý   nemá   povinnosť,   resp.   v   prípade   pozitívneho rozhodnutia súdu nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako   žalobca,   pretože   jeho   majetkové   pomery   ako   dlžníka   nemožno   usporiadať   podľa osobitného   predpisu   o   konkurznom   konaní,   musí   súd   takýto   návrh   zamietnuť   a   to s poukazom na ústavne súladnú interpretáciu ust. § 141a ods. 1 OSP.

...   Uloženie   povinnosti   žalobcovi   zložiť   preddavok   na   trovy   konania   tam,   kde   je žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť a súd musí vec prejednať v merite. Uloženie povinnosti viazané na sudom stanovenú lehotu tak spôsobí výlučne zbytočný prieťah v konaní a to presne v dĺžke stanovenej lehoty. Navyše, ukladanie povinností   súdom   nemôže   byť   nezmyselné!   Aplikácia   práva   je   zásadne   praktickým priemetom zámeru zákonodarcu cielene regulovať spoločenské vzťahy!...

 ... súd pri aplikácii ust. § 141a ods. 1 OSP ignoroval formálnu podmienku podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania len vtedy,   ak   sa   uplatňuje   právo   na   zaplatenie   peňažnej   sumy   prevyšujúcej   400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ust. § 141a ods.   2   OSP,   že   výška   preddavku   podľa   odseku   1   je   päť   percent   z   peňažnej   sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V danom prípade je zrejmé, že žalobcom uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu! Uloženie povinnosti aplikáciou právnej normy tam, kde to zákon nepredpokladá, predstavuje porušenie práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý súdny proces!

...   V   neposlednom   rade,   ak   by   aj   vyššie   uvedená   právna   argumentácia   nebola správna, čo popierame, súd uložil žalobcovi povinnosť zloziť preddavok na trovy konania v sume, ktorej výšku stanovil v rozpore s ust. §141 a ods. 2 OSP. Suma požadovaného preddavku nepredstavuje päť percent istiny uplatňovanei navrhovateľom! Výška istiny jasne vyplýva   z   podanej   žaloby,   ako   aj   z   podania,   ktorým   žalobca   pristúpil   k   spresneniu žalobného   petitu   tým,   že   presne   stotožnil   každú   požadovanú   sumu   s   jej   konkrétnym charakterom.   Žalobcovi   nemôže   byť   súdom   uložené,   aby   splnil   takú   povinnosť,   ktorá nevyplýva z konkrétnej právnej   normy!   Inak by bol   žalobca   autoritativne   zaviazaný   na plnenie povinnosti vyplývajúcej zo svojvôle súdu - to však postráda dodržiavanie zásady legality v právnom štáte. Uloženie povinnosti aplikáciou právnej normy tak, ako to zákon nepredpokladá,   predstavuje   porušenie   práva   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   práva   na spravodlivý súdny proces!

...   Považujeme   za   potrebné   dodať,   že   návrh   podaný   žalovaným   -   Slovenskou republikou   -   na   uloženie   povinnosti   žalobcovi   zložiť   preddavok   na   trovy   konania, neobsahuje žiadne odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou a dôvodmi návrhu vôbec nezaoberal. Je pritom bez akýchkoľvek pochybnosti zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vniknúť také trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Žalobca a ani žalovaný nenavrhli vykonanie takých dôkazov, ktoré by dovoľovali uvažovať o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania vták enormne   vysokej   sume.   Účel   návrhu   je   teda   viac   než   zrejmý   -   postaviť   žalobcu   do bezvýchodiskovej situácie tak,   aby rezignoval na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestal žiadať od Slovenskej republiky náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu objektívne   vznikla,   čo   potvrdil   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   v   Štrasburgu,   či vo viacerých   nálezoch   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky.   Paradoxné   je,   že   návrh   na zloženie   preddavku   na   trovy   konania   bol   podaný   práve   Slovenskou   republikou,   súdu Slovenskej republiky   a   to   na základe právnej   normy prijatej   Slovenskou republikou   po podaní návrhu na začatie občianskeho súdneho konania žalobcom.»

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný takto rozhodol:„1. Základné právo spoločnosti A., a. s... na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013, sp. zn.: 26 C 46/2011 bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti A., a. s... na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 24. 01. 2013, sp. zn.: 26 C 46/2011 bolo porušené.

3) Základné právo spoločnosti A., a. s... vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013, sp. zn.: 26 C 46/2011 bolo porušené.

4) Základné právo spoločnosti A., a. s... na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu   č.   1   k   Európskemu   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013, sp. zn.: 26 C 46/2011 bolo porušené.

5) Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2013, sp. zn.: 26 C 46/2011 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

6) Spoločnosti A., a. s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500,- €..., ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti A., a. s... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu F. P., s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľky   je   tvrdenie   o   porušení   jej   základného   práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 26 C 46/2011 z 24. januára 2013.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do ňou označených práv najmä do práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety OSP ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   a   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 26 C 46/2011 z 24. januára 2013

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   z   okolností   prípadu   zrejmé,   že   napadnutým uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do označených práv sťažovateľky.   Ani   samotné   vydanie   napadnutého   uznesenia   a   ani   nadobudnutie   jeho právoplatnosti nemajú bez ďalšieho za následok stratu jej prístupu k súdu. K negatívnym zásahom   do   práv,   na   ktoré   sťažovateľka   v   sťažnosti   poukazuje,   by   mohlo   dôjsť   až uznesením o zastavení súdneho konania (II. ÚS 129/2012, II. ÚS 135/2012), k čomu však v tomto prípade nedošlo.

Na   rozdiel   od   uznesenia   o   povinnosti   zložiť preddavok   v zmysle § 141a   ods.   1 poslednej   vety   OSP je proti   uzneseniu   o   zastavení konania prípustné   odvolanie a   proti nepriaznivému   potvrdzujúcemu   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   prichádza   do   úvahy   aj dovolanie podľa § 237 písm. f) OSP. Tak v rámci odvolacieho, ako aj dovolacieho konania proti   uzneseniu   okresného   súdu   o   zastavení   konania   má   sťažovateľka   právo   uplatniť námietky,   ktoré   tvoria   obsah   jej   sťažnosti   ústavnému súdu.   Všeobecné   súdy   budú   mať možnosť   skúmať,   či   prípadné   zastavenie   konania   pre   nezaplatenie   preddavku   na   trovy konania je zlučiteľné so základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľka namietala, alebo je s nimi v rozpore. Za týchto okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za predčasné, keďže v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. 26 C 46/2011 bude mať k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu základného práva podľa čl. 46 ods.   1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 26 C 46/2011 z 24. januára 2013

Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, bolo už bez právneho významu, aby   sa   ústavný   súd   zaoberal   prípadným   porušením   označených   majetkových   práv sťažovateľky   podľa   ústavy   a   medzinárodnej   zmluvy   napadnutým   uznesením   okresného súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania a finančného   zadosťučinenia   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. mája 2013