znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 296/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Úradom vlády   Slovenskej   republiky,   sekciou   kontroly   a boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS a v konaní vedenom Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky pod sp. zn. I/132/6972-35815/08/Fre, BP č. 74/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008 doručená osobne do podateľne sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namieta porušenie   základného práva   na inú   právnu ochranu podľa   čl.   46   ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Úradom   vlády   Slovenskej   republiky,   sekciou   kontroly   a boja   proti   korupcii   (ďalej   len „úrad“) pod sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS a v konaní vedenom Daňovým riaditeľstvom Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „riaditeľstvo“)   pod   sp.   zn.   I/132/6972-35815/08/Fre, BP č. 74/08.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľ   podal   4.   apríla   2008   podanie   označené ako „Trinásť sťažností – porušenie individuálnych a subjektívnych práv nesprávnou činnosťou DR   SR   (neoprávnená   zmena   obsahových   náležitostí   13   podaní   z 13   reklamácií   na   13 námietok, o čom svedčí 13 rozhodnutí DR SR zo dňa 11. 3. 2008)“ adresované riaditeľstvu. Riaditeľstvo svojím listom sp. zn. I/132/6972-35815/08/Fre, BP č. 74/08 zo 14. apríla 2008 vrátilo   sťažnosť   sťažovateľovi.   Žiadosťou   z 5. mája   2008   požiadal   sťažovateľ   úrad o kontrolu   nesprávneho   postupu   pri   prijímaní,   evidovaní   a vybavovaní   sťažnosti riaditeľstvom vo veci sp. zn. I/132/6972-35815/08/Fre, BP č. 74/08 zo 14. apríla 2008. Úrad prípisom sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 oznámil sťažovateľovi, že jeho žiadosť   postúpil   Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“). Prípis úradu bol sťažovateľovi doručený 26. mája 2008.

Podľa   názoru   sťažovateľa   bolo   povinnosťou   úradu   a riaditeľstva   meritórne   sa zaoberať jeho podaniami, ktoré sa opierali o zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“). Osobitne zdôrazňuje, že podaním zo 4. apríla 2008 sa obrátil so sťažnosťou na orgán príslušný na jeho vybavenie, napriek tomu nebola sťažnosť vybavená spôsobom   predpísaným   zákonom   o sťažnostiach.   Dôvodom   jej   nevybavenia   bola skutočnosť, že sťažovateľ je súdnym exekútorom, teda orgánom verejnej moci. Pritom zo sťažnosti   vyplýva, že   ju sťažovateľ   podával   nie   v postavení exekútora, ale ako   daňový subjekt – účastník daňového konania.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy   postupom   úradu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS a postupom   riaditeľstva   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   I/132/6972-35815/08/Fre, BP č. 74/08 s tým, aby ústavný súd zakázal úradu a riaditeľstvu porušovať označené práva sťažovateľa. Požaduje tiež náhradu trov konania.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa   zo   4.   apríla   2008   podanej   riaditeľstvu   označenej   ako „Trinásť sťažností – porušenie individuálnych a subjektívnych práv nesprávnou činnosťou DR   SR   (neoprávnená   zmena   obsahových   náležitostí   13   podaní   z 13   reklamácií   na   13 námietok, o čom svedčí 13 rozhodnutí DR SR, zo dňa 11. 03. 2008), zo dňa 04. 04. 2008“ vyplýva,   že   sťažovateľ   v trinástich   prípadoch   nie   je   spokojný   s postupom   zamestnanca správcu dane pri vybavovaní námietok v rôznych súvislostiach.

Z prípisu riaditeľstva sp. zn. I/132/6972-35815/08/Fre, BP č. 74/08 zo 14. apríla 2008 označeného ako „Vrátenie podania“ vyplýva, že podanie bolo späť sťažovateľovi vrátené vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) a § 2 písm. c) zákona o sťažnostiach, v zmysle ktorých ho nemožno považovať za sťažnosť.   Podľa rukou   písanej poznámky bol prípis riaditeľstva doručený sťažovateľovi 2. mája 2008.

Zo   žiadosti   sťažovateľa   z 5.   mája   2008   podanej   úradu   vyplýva,   že   sa   domáha kontroly nesprávneho postupu pri vybavovaní jeho sťažnosti riaditeľstvom.

Z prípisu úradu sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 vyplýva, že podanie sťažovateľa   z 5.   mája   2008   sa   postupuje   ministerstvu   ako   vecne   príslušnému   orgánu. Oznámenie bolo sťažovateľovi doručené podľa vlastnoručne písanej poznámky 26. mája 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Z ustanovenia už citovaného § 250v Občianskeho súdneho poriadku (piata časť piata hlava   Občianskeho   súdneho   poriadku   –   konanie   o ochrane   pred   nezákonným   zásahom orgánu verejnej správy) vyplýva, že sťažovateľ mohol požiadať o ochranu označených práv podľa ústavy všeobecný súd v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keďže považuje opatrenia riaditeľstva a úradu za také, ktoré ho ukrátili na jeho právach tým, že riaditeľstvo a úrad sa nezaoberali vecne obsahom jeho sťažností.

Ak   sťažovateľ   takto   nepostupoval   a správnu   žalobu   v zákonnej   lehote   nepodal, potom   nevyčerpal   účinný   právny   prostriedok   daný   mu   zákonom   na   ochranu   jeho základného práva. Zároveň v takomto prípade neprichádzal do úvahy ani postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže sťažovateľ ani len netvrdil (ani nepreukázal), že by k nevyčerpaniu   účinného   právneho   prostriedku   došlo   z dôvodov   hodných   osobitného zreteľa.

Pokiaľ   sťažovateľ   správnu   žalobu   v zákonnej   lehote   podal   (prípadne   ak   by   mu zákonná lehota na podanie žaloby ešte neuplynula), potom nie je daná v tejto veci právomoc ústavného súdu. Ako to totiž vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom   prípade   právomoc   poskytnúť   ochranu   mal   všeobecný   súd   v rámci   správneho súdnictva, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2008