znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 295/2010-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť P. H., t. č. Nemocnica pre obvinených a odsúdených, T., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 3 Pn 67/2010-2 z 1. februára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. H. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2010 doručená   sťažnosť   P.   H.,   t.   č.   Nemocnica   pre   obvinených   a odsúdených,   T.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorú   neskôr   doplnil   podaním   doručeným ústavnému súdu   8.   júna 2010, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozhodnutím   Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 3 Pn 67/2010-2 z 1. februára 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v čase podania sťažnosti bol vo výkone väzby pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 198 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona   účinného   od   1.   januára   2006.   Trestné   konanie   proti   nemu   sa   vedie   na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK 2 T 16/2008.

Počas výkonu väzby v nemocnici pre obvinených požiadal o zapožičanie aktuálnych právnych   predpisov   publikované   v   Zbierke   zákonov   Slovenskej   republiky,   čo   mu   bolo odmietnuté. V dôsledku toho postupu ústavu na výkon väzby požiadal okresnú prokuratúru, aby   vec   vybavila   v   jeho   prospech   a   nariadila   doplnenie   knižnice   v   ústave,   pretože   sa nemôže   oboznámiť   s predpismi,   ktoré   sú   pre   neho   potrebné.   Okresný   prokurátor   jeho žiadosť odmietol 1. februára 2010 pod č. k 3 Pn 67/2010-2.

V postupe okresnej prokuratúry sťažovateľ vidí protizákonný a protiústavný postup, opierajúc sa o ustanovenie čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, pretože má zo zákona nárok na možnosť oboznámenia sa predpismi podľa zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   1/1993   Z.   z.   o Zbierke   zákonov   Slovenskej   republiky   v znení neskorších   predpisov.   Pretože   ako   ústav   na   výkon   väzby,   tak   aj   dozorujúca   okresná prokuratúra nie sú ochotné naplniť účel zákona a jeho právo ako obvineného, žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné práva a slobody sťažovateľa P. H. čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. b, a písm. c, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Okresnej prokuratúry v Trenčíne sp.zn. 3 Pn 67/2010-2 zo dňa 1.2.2010 porušené.

2. Okresná prokuratúra v Trenčíne je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnej prokuratúre v Trenčíne prikazuje zabezpečiť P. H. prístup k právnym predpisom publikovaným v Zbierke zákonov SR, potrebným na realizáciu jeho práva na primeraný čas a možnosti na prípravu obhajoby a práva na osobnú obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. b, a písm. c, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v jeho trestnej veci v súčasnosti vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp.zn. PK 2T/16/2008.

4. P. H. priznáva primerane finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur..., ktoré mu je povinná vyplatiť Okresná prokuratúra v Trenčíne do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí   orgánov   prokuratúry...   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Sťažovateľ nepostupoval podľa citovaných ustanovení zákona o prokuratúre a ihneď po oznámení stanoviska okresnej prokuratúry podal sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný súd považuje podnet (a nasledujúce závery sa vzťahujú aj na opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu (napr. IV. ÚS 80/03). Podnet zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť sťažovateľovi.

Z obsahu podaní sťažovateľa nevyplýva, že by využil opakovaný podnet na ochranu svojich základných práv, ktoré označil v sťažnosti. Za týchto okolnosti nemá ústavný súd právomoc vo veci konať a vec posúdiť meritórne, preto odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 24. júna 2010