znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 294/09-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti M. P., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 71/05 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 71/05   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Topoľčany p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 71/05 konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Topoľčany   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Topoľčany j e   p o v i n n ý   uhradiť M. P. trovy právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. II. ÚS   294/09   prijal   17.   septembra   2009   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   M.   P.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 71/05.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   bol „uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ SR P. č. ORP-714/OVK-PD-2004 zo dňa 12. 9. 2004 obvinený zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa ust. § 155 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. Dňa 12. 5. 2005 podal Okresný prokurátor v T. obžalobu(...) Vec je na Okresnom súde Topoľčany vedená pod spis. zn. 2 T 71/05.

Napriek   tomu,   že   sťažovateľ   bol   v   čase   podania   obžaloby   vo   väzbe(...),   hlavné pojednávanie v tejto veci bolo nariadené až na deň 2. 11. 2005 (t. j. takmer po pol roku od podania obžaloby). V tejto veci sa konali tri hlavné pojednávania, avšak dokazovanie vo veci nebolo ukončené a ostatné pojednávanie bolo odročené na neurčito. Z dôvodu, že sa táto vec neprejednávala prednostne a urýchlene bol sťažovateľ dňa 26. 4. 2006 prepustený Krajským súdom v Nitre z väzby na slobody (uznesenie spis. zn. 5 To 28/2006).

Ani po prepustení sťažovateľa z väzby porušovateľ nevykonal žiadny úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu a následne bol predsedovi senátu JUDr. V. V. dňom 28. 6. 2006 pozastavený   výkon   funkcie   sudcu.   Opatrením   predsedu   súdu   bola   vec   dňa   29.   6.   2006 pridelená JUDr. I. K. Hlavné pojednávanie síce bolo nariadené na deň 8. 1. 2007, avšak pre neprítomnosť svedkov - príslušníkov OO PZ P. - bolo odročené na neurčito(...)“

Sťažovateľovi   bola   na   sťažnosť   z   12.   júna   2008   na   prieťahy   v   konaní,   ktorú adresoval   predsedníčke   okresného   súdu,   doručená   odpoveď   zo   16.   júna   2008,   v   ktorej predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť za čiastočne dôvodnú. Prieťahy v konaní podľa nej vznikli aj z dôvodov zmien v obsadení súdu sudcami.

V   roku   2008   boli   v   tejto   veci   síce   nariadené   pojednávania   (31.   júla   2008 a 22. októbra 2008), ale obdobne ako v prípade pojednávania z 8. januára 2007 boli tieto odročené najmä pre neprítomnosť svedkov, príslušníkov Okresného oddelenia Policajného zboru P.

Hlavné pojednávanie nariadené na 17. december 2008 bolo už 24. novembra 2008 odročené z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Sťažovateľ   poukázal   aj   na   to,   že   na   všetkých   dosiaľ   nariadených   hlavných pojednávaniach bol prítomný.

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   okresný   súd   koná   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 2 T 71/05 so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod spis. zn. 2T 71/05 porušil základné právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Topoľčany v konaní vedenom pod spis. zn. 2T 71/05 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 EUR (slovom   dvetisíc   eur),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Topoľčany   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania, ktorú je Okresný súd Topoľčany povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa, JUDr. M. J., do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti nálezu.“

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti č. Spr. 1123/09 z 22. októbra 2009 uviedla:

«(...) obžaloba na súd napadla dňa 12. 5. 2005 a bola pridelená na rozhodnutie JUDr. M. K. Opatrením predsedu súdu zo dňa 12.5.2005 podľa § 2 ods. 4 vyhl. č. 66/1992 bola vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie do odd. 3T JUDr. V. V.

- Dňa 13. 6. 2005 bol určený termín neverejného zasadnutia na 23.6.2005, na ktorom bola uznesením sp. zn. 2 T/71/2005 zamietnutá žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na   slobodu   a   bol   zamietnutý   návrh   brata   obžalovaného   M.   P.   na   nahradenie   väzby peňažnou zárukou. Proti uzneseniu podali obžalovaný a obhajca sťažnosť.

- Dňa 10. 8. 2005 Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 5 Tos/31/2005 sťažnosti obžalovaného a obhajcu zamietol.

- Dňa 30. 9. 2005 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 2. 11. 2005, kde bol vypočutý obžalovaný, poškodení R. Z., Ľ. B., svedkovia M. H. a M. A., súd zamietol žiadosť   obžalovaného   o   prepustenie   z   väzby   na   slobodu,   hlavné   pojednávanie   bolo odročené na 23. 11. 2005.

- Na hlavnom pojednávaní dňa 23. 11. 2005 bol vypočutý svedok MUDr. J. G., V. S., M. P. Súd zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu a neprijal peňažnú záruku brata obžalovaného M. P., hlavné pojednávanie bolo odročené na 11. 1. 2006.

- Na hlavnom pojednávaní dňa 11. 1.2006 bola vypočutá znalkyňa MUDr. Ľ. F., svedkyňa JUDr. M. O. a svedok Bc. J. Š., hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito a spis bol predložený Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti rozhodnutiu o väzbe.

- Krajský súd v Nitre dňa 19.1.2006 uznesením pod sp, zn. 5 Tos/5/2006 sťažnosť obžalovaného zamietol.

-   Dňa   17.   02.   2006   bola   tunajšiemu   súdu   doručená   námietka   zaujatosti,   ktorú vzniesol obžalovaný voči predsedovi senátu.

- Na neverejnom zasadnutí dňa 15. 3. 2006 tunajší súd rozhodol, že sudca JUDr. V. V. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci, obžalovaný podal   sťažnosť,   o   ktorej   Krajský   súd   v   Nitre   dňa   26.   4.   2006   uznesením   sp. zn. 5 Tos/27/2006 rozhodol tak, že sťažnosť zamietol.

-   Dňa   16.   03.   2006   tunajší   súd   na   neverejnom   zasadnutí   zamietol   žiadosť obžalovaného   o   prepustenie   z   väzby,   obžalovaný   podal   sťažnosť,   o   ktorej   Krajský   súd v Nitre dňa 26. 04. 2006 uznesením sp. zn. 5 Tos/28/2006 rozhodol tak, že obžalovaného prepustil z väzby na slobodu.

- Dňa 15. 05. 2006 bol určený termín HP na 07.09.2006, tento termín HP bol dňa 28. 07. 2006 zrušený z dôvodu, že vec bola opatrením predsedu tunajšieho súdu zo dňa 29. 06. 2006 pridelená inému sudcovi a to JUDr. I. K., z dôvodu, že JUDr. V. mal rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR zo dňa 28. 06. 2006 dočasne pozastavený výkon funkcie.

- Dňa 06. 06. 2006 bol súdu doručený návrh obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 5Nto/5/2006 zo dňa 11. 09. 2006 tak, že táto trestná vec sa Okresnému súdu Topoľčany neodníma.

-   Dňa   29.   09.   2006   predsedníčka   senátu   JUDr.   K.   určila   termín   hlavného pojednávania   na   deň   08.   01.   2007.   Hlavné   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito z dôvodu,   že   sa   nedostavili   poškodení   ani   svedkovia   a   cez   riaditeľa   OR   PZ   P.   bolo zisťované, či svedkovia a poškodení, ktorí sa nedostavili, sú naďalej v služobnom pomere ako policajti.

- Opatrením predsedu tunajšieho súdu zo dňa 26. 02. 2007 bola vec predložená do podateľne súdu na pridelenie veci generátorom z dôvodu, že zákonná sudkyňa JUDr. I. K. bola preložená na Krajský súd v Nitre dňom 01. 02. 2007 a toho istého dňa bola vec pridelená generátorom sudkyni tunajšieho súdu JUDr. M. K.

- Dňa 1. 4. 2007 došlo k zmene na funkcii predsedu súdu.

- Na základe opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 03. 05. 2007 bola vec z dôvodu riešenia nerovnomernej zaťaženosti sudcov a zmeny v obsadení súdu sudcami po prerokovaní   v   pléne   sudcov   v   súlade   s   dodatkom   č.   4   k   Rozvrhu   práce   na   rok   2007 predložená   do   podateľne   tunajšieho   súdu   na   pridelenie   veci   generátorom   sudcovi z oddelenia „T“, toho istého dňa bola vec pridelená generátorom sudcovi tunajšieho súdu JUDr. J. S.

- Opatrením predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 28. 01. 2008 bola vec pridelená podľa § 53 ods. 1 písm. a/, § 21 ods. 3, ods. 4 písm. b/, c/ zák. č. 757/2004 Z. z. v súlade s Dodatkom č. 2 rozvrhu práce na rok 2008 z dôvodu preloženia sudcu JUDr. J. S. na Okresný súd Partizánske dňom 01. 01. 2008 sudkyni tunajšieho súdu JUDr. L. H.

-   Predsedníčka   senátu   JUDr.   H.   určila   dňa   13.   06.   2008   termín   hlavného pojednávania na deň 31. 07. 2008, toto bolo odročené na deň 22. 10. 2008 z dôvodu, že sa nedostavili svedkovia a poškodení. Na hlavné pojednávanie dňa 22. 10. 2008 sa znovu nedostavili predvolaní svedkovia a poškodení, hlavné pojednávanie bolo preto odročené na 17. 12. 2008 s tým, že účasť svedkov a poškodených, ktorí sú príslušníkmi polície bude zabezpečená predvedením prostredníctvom KR PZ T.

- Termín hlavného pojednávania bol určený na deň 17. 12. 2008, ktorý termín bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne JUDr. H.

- Opatrením predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 13. 01. 2009 podľa § 53 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 4 písm. a/, c/ zák. č. 757/2004 Z. z. v súlade s pravidlom č. 10 Rozvrhu práce   na   rok   2008   bola   vec   pridelená   sudkyni   Mgr.   M.   Š.   z   dôvodu   dlhodobej práceneschopnosti JUDr. H.

-   Predsedníčka   senátu   Mgr.   M.   Š.   dňa   19.   05.   2009   určila   termín   hlavného pojednávania na 29. 06. 2009, hlavné pojednávanie bolo vykonané a bolo odročené na 10.09.2009 z dôvodu, že sa nedostavil poškodený R. Z., ktorý sa však z neúčasti na hlavné pojednávanie riadne ospravedlnil, z dôvodu mimoriadnych pracovných povinností, čo súd akceptoval. Ďalší termín hlavného pojednávania je určený na deň 19. 11. 2009.

Je pravdou, že personálne problémy, ktoré nie sú dostatočne riešené a na ktoré poukazuje   sťažovateľ   by   nemali   byť   na   ťarchu   účastníkov   konania.   Takisto   nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť   vzniknuté   prieťahy.   Predsedníčka   súdu   však   ihneď   po   nástupe   do   funkcie zabezpečila   prerozdelenie   vecí   na   trestnom   úseku,   veci   začali   vybavovať   tri   oddelenia, pričom reštančné veci vybavovala aj predsedníčka. Samozrejme, že výsledok sa nemôže dostaviť ihneď. Veci, ktoré už v tom období boli reštančné sa z dôvodu zmeny senátu na trestnom úseku museli začať podľa zákona pojednávať odznova.   To,   že odišli sudcovia pracovať na iný súd, resp., že sudkyňa išla na materskú dovolenku, nebolo možné zo strany predsedu súdu zásadným spôsobom ovplyvniť. Taktiež je pravdou, že k prieťahom v konaní dochádzalo aj správaním sa samotných účastníkov konania. Predmetný spis bol striedavo na krajskom súde, Najvyššom súde SR, Ministerstve spravodlivosti SR, Ústavnom súde SR. (...)»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré popísala predsedníčka súdu v bode 2 tohto nálezu, rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu (ako aj zo samotnej sťažnosti), preto opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov, keďže skutkové okolnosti danej veci sa spornými nestali.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresného   súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 71/05 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí   posudzovať prísnejšie   (II.   ÚS   32/03).   Nemožno   pochybovať o   tom, že aj povaha predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že   orgány   činné v   trestnom   konaní   a všeobecný   súd   majú   povinnosť   organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej zložitosti prerokovávanej   veci.   Napokon   ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo svojom   vyjadrení konkrétne nenamietala zložitosť napadnutej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   napadnutej   veci   nečinný   najmä   v   období   od   29.   septembra   2006 do 13. júna 2008. Okresný súd teda počas takmer dvoch rokov vo veci nevykonal v podstate žiadny efektívny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako obžalovaný v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu predsedníčky okresného súdu, že k nečinnosti malo dôjsť z dôvodu, že na okresnom súde boli „personálne problémy“, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že podobné objektívne prekážajúce okolnosti, nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich   práva zaručeného v   čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu senátu v danej veci (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   navrhol   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   000   €, pretože jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je neúmerne dlho porušované.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 245,70 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009