SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 294/08-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky, sekciou kontroly a boja proti korupcii pod sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS a v konaní vedenom Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky pod sp. zn. I/132/2493-16098/08/Fre, BP č. 16/08 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2008 doručená osobne do podateľne sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky, sekciou kontroly a boja proti korupcii (ďalej len „úrad“) pod sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS a v konaní vedenom Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľstvo“) pod sp. zn. I/132/2493-16098/08/Fre, BP č. 16/08.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 1. februára 2008 sťažnosť na nesprávny postup pri obnove konania riaditeľstvu. Riaditeľstvo listom sp. zn. I/132/2493-16098/08/Fre, BP č. 16/08 zo 7. februára 2008 podanie vrátilo sťažovateľovi. Žiadosťou z 5. marca 2008 požiadal sťažovateľ úrad o kontrolu nesprávneho postupu pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní sťažnosti riaditeľstvom pod sp. zn. I/132/2493-16098/08/Fre, BP č. 16/08 zo 7. februára 2008. Úrad prípisom sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS z 1. apríla 2008 mu oznámil, že jeho žiadosť postúpil Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Prípis úradu mu bol doručený 4. apríla 2008.
Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou úradu a riaditeľstva meritórne sa zaoberať jeho podaniami, ktoré sa opierali o zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“). Osobitne zdôrazňuje, že podaním z 1. februára 2008 sa obrátil so sťažnosťou na orgán príslušný na jeho vybavenie, napriek tomu nebola sťažnosť vybavená spôsobom predpísaným zákonom o sťažnostiach. Dôvodom jej nevybavenia bola skutočnosť, že sťažovateľ je súdnym exekútorom, teda orgánom verejnej moci. Pritom zo sťažnosti vyplýva, že ju sťažovateľ podával nie v postavení exekútora, ale ako daňový subjekt – účastník daňového konania.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy postupom úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS a postupom riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. I/132/2493-16098/08/Fre, BP č. 16/08 s tým, aby ústavný súd zakázal úradu a riaditeľstvu porušovať označené práva sťažovateľa. Požaduje tiež náhradu trov konania.
Zo sťažnosti sťažovateľa z 1. februára 2008 podanej riaditeľstvu označenej ako „Sťažnosť na nesprávny postup pri obnove konania zamestnancami správcu dane DÚ K. a DÚ K.“ vyplýva, že sťažovateľ nie je spokojný s postupom pri obnove konania, a to s poukazom na zákon o sťažnostiach.
Z prípisu riaditeľstva sp. zn. I/132/2493-16098/08/Fre, BP č. 16/08 zo 7. februára 2008 označeného ako „Vrátenie podania“ vyplýva, že podanie bolo späť sťažovateľovi vrátené vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o sťažnostiach, v zmysle ktorého podanie nie je sťažnosťou.
Zo žiadosti sťažovateľa z 5. marca 2008 podanej úradu vyplýva, že sa domáha kontroly nesprávneho postupu pri vybavovaní jeho sťažnosti riaditeľstvom.
Z prípisu úradu sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS z 1. apríla 2008 vyplýva, že podanie sťažovateľa z 5. marca 2008 sa postupuje ministerstvu ako vecne príslušnému orgánu. Oznámenie bolo sťažovateľovi doručené podľa vlastnoručne písanej poznámky 4. apríla 2008.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. I/132/2493-16098/08/Fre, BP č. 16/08 treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa rukou písanej poznámky nemožno zistiť, kedy presne sťažovateľ prípis riaditeľstva prevzal. Muselo sa tak stať najneskôr 5. marca 2008, keďže uvedeného dňa je datovaná žiadosť sťažovateľa úradu, v ktorej sa sťažuje na spôsob vybavenia riaditeľstvom. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola osobne doručená do podateľne ústavného súdu až 4. júna 2008, stalo sa tak po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS. V tejto časti prichádza do úvahy neprípustnosť sťažnosti, prípadne nedostatok právomoci ústavného súdu.
Z ustanovenia už citovaného § 250v Občianskeho súdneho poriadku (piata časť piata hlava Občianskeho súdneho poriadku – konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy) vyplýva, že sťažovateľ mohol požiadať o ochranu označených práv podľa ústavy všeobecný súd v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keďže považuje opatrenie úradu za také, ktoré ho ukrátilo na jeho právach tým, že úrad sa nezaoberal vecne obsahom jeho sťažnosti.
Ak sťažovateľ takto nepostupoval a správnu žalobu v zákonnej lehote nepodal, potom nevyčerpal účinný právny prostriedok daný mu zákonom na ochranu jeho základného práva. Zároveň v takomto prípade neprichádzal do úvahy ani postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže sťažovateľ ani len netvrdil (ani nepreukázal), že by k nevyčerpaniu účinného právneho prostriedku došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Pokiaľ sťažovateľ správnu žalobu v zákonnej lehote podal (prípadne ak by mu zákonná lehota na podanie žaloby ešte neuplynula), potom nie je daná v tejto veci právomoc ústavného súdu. Ako to totiž vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom prípade právomoc poskytnúť ochranu mal všeobecný súd v rámci správneho súdnictva, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. septembra 2008