SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 293/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 1446/2014,Rvp 1451/2014, Rvp 1464/2014, Rvp 1478/2014, Rvp 1488/2014, Rvp 1503/2014,Rvp 1541/2014, Rvp 1545/2014, Rvp 1573/2014, Rvp 1582/2014, Rvp 1585/2014a Rvp 1591/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaniach vedených pod spisovými značkami:3 Er 775/2006, 1 Er 438/2003, 2 Er 789/2005, 1 Er 83/2005, 3 Er 407/2006, 2 Er 753/2006,1 Er 286/2003, 1 Er 120/2003, 1 Er 182/2004, 1 Er 12/2004, 1 Er 439/2003 a 1 Er 94/2004a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 1446/2014, Rvp 1451/2014, Rvp 1464/2014, Rvp 1478/2014,Rvp 1488/2014, Rvp 1503/2014, Rvp 1541/2014, Rvp 1545/2014, Rvp 1573/2014,Rvp 1582/2014, Rvp 1585/2014 a Rvp 1591/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1446/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. februára2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha,PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 1446/2014, Rvp 1451/2014, Rvp 1464/2014,Rvp 1478/2014, Rvp 1488/2014, Rvp 1503/2014, Rvp 1541/2014, Rvp 1545/2014,Rvp 1573/2014, Rvp 1582/2014, Rvp 1585/2014 a Rvp 1591/2014 vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresnéhosúdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: 3Er 775/2006, 1 Er 438/2003, 2 Er 789/2005, 1 Er 83/2005, 3 Er 407/2006, 2 Er 753/2006, 1Er 286/2003, 1 Er 120/2003, 1 Er 182/2004, 1 Er 12/2004, 1 Er 439/2003 a 1 Er 94/2004(ďalej aj „napadnuté konania“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) v napadnutých exekučnýchkonaniach vedených okresným súdom podanými návrhmi požiadala o zmenu súdnehoexekútora v súlade s § 44 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmenea doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom v relevantnom čase. Sťažovateľkanamieta, že „V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd... do dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Sťažovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpi až po veľmi dlhej dobe... Tvrdíme, že postupom porušovateľa (neodôvodnenou nečinnosťou a neefektívnou/nesústredenou činnosťou) došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa.“.
Sťažovateľka namieta, že okrem práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru okresný súd v napadnutých konaniach svojím postupom porušil aj práva zaručenéčl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, keďže „nemôže bez rozhodnutia exekučného súdu dosiahnuť exekúciou zhmotnenie veci (vymoženie pohľadávky), čo má za následok vytvorenie prekážky pre individuálnu alebo podnikateľskú spotrebu veci... K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že nečinnosť exekučného súdu podporuje a neodstraňuje nečinnosť, resp. nesústredenú činnosť povereného exekútora a utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť.“.
Podľa sťažovateľky okresný súd v napadnutých konaniach zároveň postupoval tak, že jej neposkytol „súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite. Porušovateľ neaplikoval ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku tak, aby rešpektoval základné právo sťažovateľa garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy.“.
K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľkauvádza, že „aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, má v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a je s ním zaobchádzané odlišne, keď procesné návrhy a žiadosti týkajúce sa jeho veci nie sú riešené v zákonom predpokladanej kvalite za použitia príslušných zákonných ustanovení. Diskriminačný postup exekučného súdu výrazne ovplyvňuje právne postavenie sťažovateľa. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie.“.
Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú činnosť a neefektívny postupokresného súdu podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach,pričom „porušovateľ nevybavil sťažnosť do 30 dní odo dňa jej doručenia. Neinformoval sťažovateľa o predĺžení lehoty na jej vybavenie a ani inak so sťažovateľom nekomunikoval (nespravil tak ani zákonný sudca). Neprijal žiadne riadiace opatrenia na odstránenie zbytočných prieťahov v konaní.“.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniujej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkovéhoprotokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákazdiskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupomokresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľaústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označenéustanovenia ústavy a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahova napokon uložil okresnému súdu zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trovkonania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovýmiznačkami: Rvp 1446/2014, Rvp 1451/2014, Rvp 1464/2014, Rvp 1478/2014,Rvp 1488/2014, Rvp 1503/2014, Rvp 1541/2014, Rvp 1545/2014, Rvp 1573/2014,Rvp 1582/2014, Rvp 1585/2014 a Rvp 1591/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobesťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súdo spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohtouznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej mocinemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a tobuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosťporušenia označeného základného práva a lebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť pojej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
II.2.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Er 775/2006, sp. zn. 1 Er 94/2004, sp. zn. 1 Er 439/2003, sp. zn. 1 Er 12/2004, sp. zn. 1 Er 182/2004, sp. zn. 1 Er 120/2003, sp. zn. 1 Er 286/2003, sp. zn. 1 Er 438/2003, sp. zn. 3 Er 407/2006, sp. zn. 2 Er 789/2005 a sp. zn. 1 Er 83/2005
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutýchkonaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne saprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istotydochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods.1 dohovoru) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkonybez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu(I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochranazákladnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom lenvtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenýmiorgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniuoznačeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať protiaktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sférysťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva ajvýznamnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sav porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bolasťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôžedochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo rozhodnuté, je daný dôvodna odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy apráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp.zn. 3 Er 775/2006, sp. zn. 1 Er 94/2004, sp. zn. 1 Er 439/2003, sp. zn. 1 Er 12/2004, sp. zn.1 Er 182/2004, sp. zn. 1 Er 120/2003, sp. zn. 1 Er 286/2003, sp. zn. 1 Er 438/2003, sp. zn. 3Er 407/2006, sp. zn. 2 Er 789/2005 a sp. zn. 1 Er 83/2005, v ktorých podľa zistení ústavnéhosúdu okresný súd rozhodol o návrhoch sťažovateľky na zmenu súdneho exekútorauznesením sp. zn. 3 Er 775/2006 z 13. februára 2014, uznesením sp. zn. 1 Er 94/2004 z 23.januára 2014, uznesením sp. zn. 1 Er 439/2003 z 23. januára 2014, uznesením sp. zn. 1 Er12/2004 z 20. decembra 2013, uznesením sp. zn. 1 Er 182/2004 z 23. januára 2014,uznesením sp. zn. 1 Er 120/2003 z 23. januára 2014, uznesením sp. zn. 1 Er 286/2003 z 23.januára 2014, uznesením sp. zn. 1 Er 438/2003 z 23. januára 2014, uznesením sp. zn. 3 Er407/2006 z 23. januára 2014, uznesením sp. zn. 2 Er 789/2005 z 23. januára 2014 auznesením sp. zn. 1 Er 83/2005 z 23. januára 2014 tak, že tieto návrhy zamietol. V časepodania sťažností (13. februára 2014, pozn.) už teda postupom okresného súdu v týchtokonaniach zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu ňou označeného základného právapodľa ústavy a práva podľa dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časťsťažností sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnejneopodstatnenosti.
II.2.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 753/2006
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelianamietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrouvyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniupráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedokochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý vzhľadom na subsidiárnepostavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podanímsťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnomkonaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerýchustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje zataké prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods.1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelomvybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. Vzmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinnýna účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákonao súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme azabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí zavzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na právne názory vyjadrené v jehodoterajšej judikatúre, podľa ktorých účelom sťažnosti proti porušovaniu právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákonao súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručenýmčl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránilprotiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou(m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou sa namietaporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, aksťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákonao súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitnéhozreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade, ak všeobecný súd, reagujúcna sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, príjme opatrenia smerujúcek zabezpečeniu ochrany jeho základného práva, zakladá to podľa názoru ústavného súdudôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.
Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že „a) podal sťažnosť proti stagnácii zákonnému sudcovi do exekučného spisu a žiadal o nápravu; b) podal sťažnosť na postup súdu predsedovi súdu podľa ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. a žiadal o nápravu;“.
Na účely objektívneho posúdenia skutočností uvádzaných v sťažnosti si ústavný súdvyžiadal spis vzťahujúci sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 2 Er 753/2006, zktorého zistil, že sťažovateľka v uvedenom konaní podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákonao súdoch 27. marca 2012, pričom 10. decembra 2013 urgovala príslušný súd „o rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora“. Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, žeokresný súd uznesením č. k. 2 Er 753/2006-23 z 2. septembra 2014 rozhodol o návrhusťažovateľky na zmenu súdneho exekútora tak, že ho zamietol.
Z uvedených skutočností teda vyplýva, že po tom, ako sťažovateľka doručilaokresnému súdu opakovanú (urgenciu) sťažnosť podľa príslušných ustanovení zákonao súdoch, okresný súd v primeranej lehote vo veci rozhodol, t. j. sťažnosťou podľa zákonao súdoch sa zabezpečila efektívna ochrana základného práva sťažovateľky podľa čl. 48ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časťsťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.
K záverom o zjavnej neopodstatnenosti sťažností v časti namietaného porušeniasťažovateľkiných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v napadnutých konaniach ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniťnasledovné:
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičnéhočakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydalsúdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktoréhorozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehoteoprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolaniazrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V súlade s § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniuv exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak...
V súlade s čl. 142 ods. 2 ústavy... Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátuzúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť ajzamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu poverenéhosudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
V zmysle § 3 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o súdnych úradníkoch“) vyšší súdny úradník je oprávnenývykonávať úkony súdu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, v konkurznomkonaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. (odsek 1) Úkonmivyššieho súdneho úradníka sú: a) konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom týmtozákonom, b) skutkový a právny rozbor veci, c) iné úkony súdu. (odsek 2) Sudca môžepísomne poveriť vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním a) vo vymedzenomokruhu vecí podľa rozvrhu práce, b) v určitej veci. (odsek 3)
Podľa § 3 ods. 5 zákona o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhodujena základe poverenia sudcu samostatne.
Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nemôže byť v súlade s účelom sledovanýmčl. 142 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy nikdy konečným rozhodnutím vo veci. Je totak preto, že zverenie výkonu súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysleústavy minimálne také obmedzenie, pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostanezachovaná možnosť domáhať sa prejednania jeho veci nestranným a nezávislým sudcomuplatnením opravného prostriedku (a to bez ohľadu na to, či túto možnosť účastník skutočnevyužije).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v napadnutých konaniach vedených okresnýmsúdom tento rozhodol o návrhoch sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora uzneseniamivydanými vyšším súdnym úradníkom, proti ktorým sťažovateľka podala opravnýprostriedok, v dôsledku čoho došlo ex lege k zrušeniu citovaných uznesení okresného súdua vo veci opätovne rozhodne sudca okresného súdu.
Citované skutočnosti však nemenia nič na závere ústavného súdu o tom, žerozhodnutiami vydanými v napadnutých konaniach vyšším súdnym úradníkom, akozamestnancom okresného súdu, ktorý rozhodol v súlade s citovanými právnymi predpismia poverením sudcu okresného súdu v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu, došlok odstráneniu stavu právnej neistoty iným zákonom predvídaným spôsobom.
Podaním odvolaní proti rozhodnutiam vydaným vyšším súdnym úradníkom totižsťažovateľka sama vyvolala stav (využijúc svoje právo), keď o jej návrhoch (resp.odvolaniach proti uzneseniam okresného súdu vydaným v napadnutých konaniach) budeznovu rozhodovať sudca okresného súdu.
II.2.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, pričomz jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti(z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru,že v sťažnosťami napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušeniazákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, konštatoval, že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani kporušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a ani čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru.Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti aj v tejto časti odmietol ako zjavneneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2015