znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 293/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Úradom vlády   Slovenskej   republiky,   sekciou   kontroly   a boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-4/2008/IP-52/OPS a v konaní vedenom Ministerstvom   financií Slovenskej republiky pod sp. zn. MF/8423/2008-244 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2008 doručená osobne do podateľne sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namieta porušenie   základného práva   na inú   právnu ochranu podľa   čl.   46   ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Úradom   vlády   Slovenskej   republiky,   sekciou   kontroly   a boja   proti   korupcii   (ďalej   len „úrad“)   pod sp.   zn.   1473-4/2008/IP-52/OPS   a v konaní vedenom   Ministerstvom   financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pod sp. zn. MF/8423/2008-244.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal ministerstvu 7. januára 2008 sťažnosť na porušenie jeho právom chráneného záujmu nesprávnou činnosťou orgánu verejnej správy. Ministerstvo   svojím   listom   sp.   zn.   MF/8423/2008-244   z 10.   januára   2008   požiadalo sťažovateľa o doplnenie sťažnosti, čomu sťažovateľ vyhovel podaním zo 6. februára 2008. Listom ministerstva sp. zn. MF/8423/2008-244 z 12. februára 2008 bola sťažnosť vrátená sťažovateľovi.   Na   to   sťažovateľ   listom   z 13.   marca   2008   požiadal   úrad   o vykonanie kontroly   nesprávneho   postupu   ministerstva   pri   prijímaní,   evidovaní   a vybavovaní   jeho sťažnosti   sp.   zn.   MF/8423/2008/244   z 12.   februára   2008.   Úrad   oznámením   o postúpení podaní sp.   zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS   z 1.   apríla 2008 vyrozumel sťažovateľa, že jeho žiadosť postúpil ministerstvu. Oznámenie úradu mu bolo doručené 4. apríla 2008.

Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou úradu, resp. ministerstva zaoberať sa podaniami sťažovateľa spôsobom vyplývajúcim zo zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej   len   „zákon   o sťažnostiach“),   keďže   sťažovateľ   sa   domáhal   svojho   práva vyplývajúceho   z   tohto   zákona.   Podaním   zo   7.   januára   2008   sa   obrátil   v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na orgán príslušný na vybavenie sťažnosti. Napriek tomu sťažnosť nebola vybavená postupom predpísaným zákonom o sťažnostiach. Dôvodom   jej   nevybavenia   bola   skutočnosť,   že   sťažovateľ   je   súdnym   exekútorom,   teda orgánom   verejnej   moci.   Pritom   zo   sťažnosti   jasne   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   svoju sťažnosť   nie   v postavení   exekútora.   Sťažoval   sa   totiž   na   porušovanie   svojich   práv   ako daňového   subjektu,   resp.   účastníka   daňového   konania.   Žiadne   ustanovenie   zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť, aby fyzická osoba majúca postavenie verejného činiteľa v inom konaní, v ktorom jej práva a povinnosti   nie   sú   definované   jej   postavením   súdneho   exekútora,   nemohla   využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje. Napriek tomu úrad odmietol vykonať kontrolu vybavenia sťažnosti zo strany ministerstva.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy   postupom   úradu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1473-4/2008/IP-52/OPS a postupom   ministerstva   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   MF/8423/2008-244   s tým,   aby ústavný súd zakázal úradu a ministerstvu porušovať označené práva sťažovateľa. Požaduje tiež náhradu trov konania.

Zo sťažnosti sťažovateľa zo 7. januára 2008 podanej ministerstvu   označenej ako „Sťažnosť – porušenie právom chráneného záujmu nesprávnou činnosťou orgánu verejnej správy (rozhodnutie č. j. MF/30107/2007-71 zo dňa 18. 12. 2007)“ a z jej doplnenia zo 6. februára 2008 vyplýva, že táto smeruje proti postupu generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.

Z prípisu ministerstva sp. zn. MF/8423/2008-244 z 12. februára 2008 vyplýva, že podanú sťažnosť bolo treba sťažovateľovi vrátiť, lebo ju nemožno považovať za sťažnosť v zmysle   zákona   o sťažnostiach.   Prípis   bol   sťažovateľovi   doručený   podľa   vlastnoručne písanej poznámky 3. marca 2008.

Z podania   sťažovateľa   z 13.   marca   2008   adresovaného   úradu   označeného   ako „Žiadosť o kontrolu nesprávneho postupu pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní sťažností č. j. MF/8423/2008-244 z 12. februára 2008“ vyplýva, že v zmysle zákona o sťažnostiach žiada o prešetrenie postupu ministerstva pri vybavovaní jeho sťažnosti zo 7. januára 2008.

Z oznámenia úradu o postúpení podaní sp.   zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS z 1. apríla 2008   vyplýva,   že   podanie   sťažovateľa   z 13.   marca   2008   sa   postupuje   ministerstvu   ako vecne   príslušnému   orgánu. Oznámenie bolo sťažovateľovi   doručené podľa   vlastnoručne písanej poznámky 4. apríla 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu ministerstva v konaní vedenom pod sp. zn. MF/8423/2008-244 treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľ   podľa   rukou   písanej   poznámky   prevzal   prípis   ministerstva   sp. zn. MF/8423/2008-244 z 12. februára 2008 dňa 3. marca 2008. Aj keby to tak nebolo, musel byť prípis doručený   sťažovateľovi najneskôr   13.   marca   2008, keďže   uvedeného   dňa   je datovaná jeho žiadosť úradu o kontrolu nesprávneho postupu ministerstva. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola osobne doručená do podateľne ústavného súdu až 4. júna 2008, stalo sa tak po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS. V tejto časti prichádza do úvahy neprípustnosť sťažnosti, prípadne nedostatok právomoci ústavného súdu.

Z ustanovenia už citovaného § 250v Občianskeho súdneho poriadku (piata časť piata hlava   Občianskeho   súdneho   poriadku   –   konanie   o ochrane   pred   nezákonným   zásahom orgánu verejnej správy) vyplýva, že sťažovateľ mohol požiadať o ochranu označených práv podľa ústavy všeobecný súd v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho   poriadku,   keďže   považuje   opatrenie   úradu   za   také,   ktoré   ho   ukrátilo   na   jeho právach tým, že úrad sa nezaoberal vecne obsahom jeho sťažnosti.

Ak   sťažovateľ   takto   nepostupoval   a správnu   žalobu   v zákonnej   lehote   nepodal, potom   nevyčerpal   účinný   právny   prostriedok   daný   mu   zákonom   na   ochranu   jeho základného práva. Zároveň v takomto prípade neprichádzal do úvahy ani postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže sťažovateľ ani len netvrdil (ani nepreukázal), že by k nevyčerpaniu   účinného   právneho   prostriedku   došlo   z dôvodov   hodných   osobitného zreteľa.

Pokiaľ   sťažovateľ   správnu   žalobu   v zákonnej   lehote   podal   (prípadne   ak   by   mu zákonná lehota na podanie žaloby ešte neuplynula), potom nie je daná v tejto veci právomoc ústavného súdu. Ako to totiž vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom   prípade   právomoc   poskytnúť   ochranu   mal   všeobecný   súd   v rámci   správneho súdnictva, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2008