znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 293/06-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť mesta Tvrdošín, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Brindzovou,   Moravská   4312,   Púchov,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného práva   podľa   čl.   20   ods.   1   a čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom a rozsudkom   Krajského   súdu   v Žiline   zo 7. apríla   2005   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Co 8/04   a postupom   a rozsudkom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   z 8.   decembra   2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 234/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť mesta Tvrdošín o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2005 doručená sťažnosť mesta Tvrdošín (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Brindzovou, Moravská 4312, Púchov vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   zo 7. apríla 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 8/04 a postupom a rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) z 8. decembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 234/02.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza porušenie základných práv označených v čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 20 ods. 1, čl. 23 ods. 1 a 2 a v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorých porušenie spôsobil krajský súd v konaní sp. zn. 9 Co 8/04 v spojitosti s konaním vedeným okresným   súdom   pod   sp.   zn.   7   C   234/02,   v návrhu   na   rozhodnutie   rozsahu   porušenia základných práv ho zužuje len na porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy.

Za namietané porušenie základných práv považuje sťažovateľ skutočnosť, že okresný súd   jeho   žalobu   o určenie   vlastníckeho   práva   k označeným   nehnuteľnostiam   zamietol a krajský   súd   toto   rozhodnutie   potvrdil,   pričom   nepripustil   podanie   dovolania   proti rozhodnutiu o charaktere protokolu o odovzdaní majetku obci, pretože táto otázka podľa jeho názoru nebola významnou pre konečné rozhodnutie v prejednávanom prípade, napriek tomu, že sťažovateľ poukázal na rozdielnosť právnych názorov v podobných, aj keď nie v identických   veciach.   Sťažovateľ   namieta   dokazovanie   pred   súdom   prvého   stupňa a nedostatočné   a preňho   nepresvedčivé   odôvodnenie   rozhodnutia   krajského   súdu,   ktorý rozsudok   súdu   prvého   stupňa   potvrdil,   ako   aj   to,   že   krajský   súd   nepripustil   dovolanie z dôvodu, že ide o vec zásadného významu.

Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že sťažovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke   právo   k označenej   nehnuteľnosti,   pretože   nebolo   preukázané   naplnenie zákonných predpokladov ustanovených v § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Okresný súd však bol toho názoru, že ani odporcom nesvedčí vlastnícke   právo   k označeným   nehnuteľnostiam   a že   tieto   sú   naďalej   vo   vlastníctve Slovenskej republiky.

Sťažovateľ   požaduje   prijať   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a vo   veci   samej   takto rozhodnúť:

„Krajský súd v Žiline v konaní 9 Co 8/04 a Okresný súd v Dolnom Kubíne v konaní 7 C 234/02 porušili právo Mesta Tvrdošín zaručené v čl. 20 ods. 1), čl. 46 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky.

Rozsudok   Krajského   súdu   v Žiline   9   Co   8/04   zo   dňa   7.   4.   2005   a Rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne 7 C 234/2004 zo dňa 8. 12. 2004 sa zrušujú a vec sa im vracia na ďalšie konanie.

Mestu Tvrdošín priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000,- Sk, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajskému súdu v Žiline ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia Mesta Tvrdošín na účet advokátky JUDr. Ivety Brindzovej, Púchov do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   na   výzvu   ústavného   súdu   z 10.   októbra   2005 oznámila, že sťažovateľ podal proti namietanému rozsudku krajského súdu dovolanie.

Ústavný   súd   opakovane   zisťoval   stav   konania   o dovolaní   na   Najvyššom   súde Slovenskej   republiky   (5.   apríla   2006,   11.   júla   2006,   7.   septembra   2006)   za   účelom posúdenie   prípustnosti   sťažnosti   podľa   §   53   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“). Dňa 7. septembra 2006 ústavný súd na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že najvyšší súd sa vecou vedenou pod sp. zn. 2 Cdo 170/05   zaoberal,   24. augusta   2006   napadnuté   rozhodnutia   zrušil   a vec   vrátil prvostupňovému súdu (rozhodnutie zatiaľ nebolo doručené).

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľa   postupom a rozsudkom okresného súdu z 8. decembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 234/02, ako aj postupom a rozsudkom krajského súdu zo 7. apríla 2005 v konaní vedenom pod sp. zn.   9   Co   8/04,   aplikujúc   princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   vo   vzťahu k všeobecným súdom, ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci,   pretože   domáhať   sa   ochrany   sťažovateľom   namietaných   základných   práv možno   prostredníctvom   opravných   prostriedkov   v systéme   všeobecných   súdov,   čo sťažovateľ aj využil a bola mu poskytnutá účinná ochrana jeho základných práv.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2006