znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 292/2011-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2011 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   D.,   Č.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   A.   K., Advokátska   kancelária,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 306/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   zaručené v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 11 C 306/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 306/2002 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. D. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Košice-okolie p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. D. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e   Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. K., Advokátska kancelária, M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 292/2011-22 z 23. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. D., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 306/2002.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11 C 306/2002 na strane odporcu. Konanie začalo 21. októbra 2002 podaním návrhu okresnému súdu T. U., Č. (ďalej len „navrhovateľka v 1. rade“); T. U., Č. (ďalej len „navrhovateľka v 2. rade“), a B. K., M. (ďalej len „navrhovateľka v 3. rade“; spolu ďalej len „navrhovateľky“), ktorým sa proti právnej predchodkyni sťažovateľa M.   D.,   Č.   (ďalej   len   „odporkyňa“),   domáhali   zrušenia   a   vyporiadania   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

Do podania sťažnosti ústavnému súdu predmetné konanie nebolo skončené a podľa názoru   sťažovateľa   v   ňom   dochádza   zo   strany   okresného   súdu   k   porušovaniu   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Svoje presvedčenie sťažovateľ odôvodnil takto:

„Napriek tomu, že od podania pôvodného návrhu uplynulo už viac ako 9 rokov, vec je stále na okresnom súde doteraz nielenže nebola právoplatne skončená, ale okresný súd doteraz ani raz nerozhodol v merite veci.

... je ľudsky a právne neúnosné, aby súdne konanie trvalo na súde prvého stupňa viac ako 9 rokov bez vynesenia rozhodnutia...

Z... prierezu procesných úkonov vyplýva, že okresný súd nepostupoval dostatočne plynulo. Vo veci síce vykonával určité procesné úkony, ale nekonal efektívne a sústredene. Celková   doba   konania   pred   okresným   súdom   je   poznačená   prieťahmi,   pretože v určitých   obdobiach   okresný   súd   vôbec   nekonal   a   bol   nečinný...   súd   nepostupoval dostatočne plynulo a celkovo konal so zbytočnými prieťahmi v dĺžke viac ako dva roky. Okrem toho okresný súd   spôsobil ďalšie   prieťahy   v   konaní...   aj   tým,   že vo veci postupoval   nesústredene   a   povrchne   keď   trpel   nečinnosť   súdneho   znalca...   a   nevyužil zákonné prostriedky... na donútenie znalca podať znalecký posudok včas...

Sťažovateľ   využil   právny   prostriedok   podľa   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch a podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 28. 6. 2010... Predseda okresného súdu odpovedal... tak, že... súd vo veci koná a k prieťahom v konaní nedochádza...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   J.   D...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod spisovou značkou 11 C/306/2002 porušené bolo.

2. Ústavný súd Okresnému súdu Košice - okolie... prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 11 C/306/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ústavný   súd   sťažovateľovi   J.   D...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo výške 3 000,- Euro..., ktoré je mu Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice - okolie je povinný uhradiť J. D... trovy právneho zastúpenia vo výške 261.82,- euro... na účet advokáta JUDr. A. K., advokáta, M. do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd listom sp. zn. 1 Spr. V 345/11 z 12. augusta 2011 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 5. septembra 2011.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol:„Dĺžku   doterajšieho   konania   značne   ovplyvnilo   nariadené   znalecké   dokazovanie, ktoré nebolo vykonané v stanovenej lehote.

Priebeh   konania   ovplyvnila   skutočnosť,   že   pôvodná   žalobkyňa   aj   žalovaná v priebehu konania zomreli a čakalo sa na výsledok dedičského konania a vstup dedičov – právnych   nástupcov   do   konania.   Vyššie   uvedené   skutočnosti   mali   za   následok   vznik prieťahov v konaní.“

Zároveň okresný súd oznámil, že súhlasí s tým, aby „ÚS SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Sťažovateľ súhlasí s tým, aby... ÚS SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľ ohľadom znaleckého dokazovania uvádza, že práve príslušný Okresný súd Košice   -   okolie   spôsobil   tú   skutočnosť,   že   znalecké   dokazovanie   nebolo   vykonané v stanovenej lehote, keďže postupoval nesústredene a povrchne keď trpel nečinnosť znalca, ktorý   nevypracoval   znalecký   posudok   v stanovenej   60   dňovej   lehote,   uspokojil   sa s urgenciami a nevyužil zákonné prostriedky podľa zákona č. 382/2004 Z. z. na donútenie znalca podať znalecký posudok včas.

Ďalšie tvrdenie príslušného súdu o skutočnostiach, ktoré ovplyvnili priebeh konania sťažovateľ považuje za účelové. Sťažovateľ vo svojom podaní zo dňa 11. 3. 2011 v čl. II podrobne uviedol, kedy príslušný súd zapríčinil prieťahy v súdnom konaní a poukázal aj na tú skutočnosť v čl. I., že po 9 ročnom prvostupňovom konaní do dnešného dňa ani raz nerozhodol v merite veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11 C 306/2002:

-   21.   október   2002   –   okresnému   súdu   bol   doručený   návrh   navrhovateliek   na   zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva proti odporkyni,

- 11. marec 2003 – okresný súd zasielal návrh na vyjadrenie odporkyni a pripájal súdny spis sp. zn. 16 C 1194/94,

- 24. marec 2003 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu,

- 30. marec 2003 – súdny spis sp. zn. 16 C 1194/94 bol pripojený,

- 30. máj 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. jún 2003,

- 16. jún 2003 – na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa (zdravotné dôvody), z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na 21. júl 2003,

-   21.   júl   2003   –   po   vyjadreniach   navrhovateliek,   ich   právnej   zástupkyne   a   zástupcu odporkyne bolo pojednávanie odročené na 3. september 2003 z dôvodu potreby vypočutia odporkyne;   zástupca   odporkyne   uviedol,   že   odporkyňa   potrebuje   tlmočníka   –   neovláda slovenský jazyk,

-   3.   september   2003 –   okresný   súd   vykonal výsluch   na mieste   samom, nezúčastnili sa navrhovateľky   v   2.   a 3.   rade (odporkyňa   takisto   nebola prítomná – bola na lekárskom ošetrení),   k   veci   sa   vyjadril   zástupca   odporkyne   –   jej   manžel,   právna   zástupkyňa navrhovateliek súhlasila s odkúpením nehnuteľnosti a súhlasila so znaleckým dokazovaním,

-   8.   september   2003   –   právna   zástupkyňa   navrhovateliek   sa   vyjadrila   k   veci,   navrhla znalecké dokazovanie,

- 17. september 2003 – okresný súd vyzval odporkyňu na predloženie lekárskeho potvrdenia o ošetrení z 3. septembra 2003,

- 1. október 2003 – odporkyňa sa vyjadrila k veci,

- 4. november 2003 – právny zástupca odporkyne sa vyjadril k veci,

- 15. marec 2004 – odporkyňa predložila písomné stanovisko k veci,

- 10. jún 2004 – právna zástupkyňa navrhovateliek žiadala nariadiť pojednávanie,

- 10. jún 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. júl 2004,

-   7.   júl   2004   –   odporkyňa   navrhla   vykonať   dôkaz   oboznámením   darovacej   zmluvy nachádzajúcej sa v archíve príslušnej správy katastra,

- 12. júl 2004 – na pojednávanie sa nedostavila navrhovateľka v 3. rade, pojednávanie bolo odročené z dôvodov ustanovenia tlmočníka odporkyni, vyžiadania spisu Mestského súdu Košice sp. zn. Pr 480/60 a predvolania navrhovateľky v 3. rade,

- 14. júl 2004 – okresný súd vyžiadal od Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) súdny spis sp. zn. Pr 480/60,

- 15. júl 2004 – okresný súd ustanovil tlmočníčku,

-   12.   august   2004   –   odporkyňa   sa   vyjadrila   k   veci   a   predložila   dôkazy,   zároveň   bol pripojený požadovaný súdny spis sp. zn. Pr 480/60,

- 16. august 2004 – na pojednávanie sa nedostavila navrhovateľka v 3. rade, po vyjadreniach odporkyne,   navrhovateliek   a   ich   zástupcov   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito z dôvodu požiadaviek okresného súdu na príslušnú správu katastra,

- 21. september 2004 – právny zástupca odporkyne sa vyjadril k veci,

- 17. február 2005 – právna zástupkyňa navrhovateliek žiadala o nariadenie pojednávania,

- 17. marec 2005 – okresný súd doručoval podanie odporkyne (z 21. septembra 2004) právnej   zástupkyni   navrhovateliek   na   vyjadrenie,   zároveň   vyzval   právneho   zástupcu odporkyne, aby oznámil, či svojím podaním vzniesol protinávrh,

- 4. apríl 2005 – právna zástupkyňa navrhovateliek sa vyjadrila k podaniu odporkyne,

- 5. apríl 2005 – právny zástupca odporkyne potvrdil, že ich podanie z 21. septembra 2004 je protinávrhom,

- 25. júl 2005 – právna zástupkyňa navrhovateliek žiadala o nariadenie pojednávania,

- 10. august 2005 – okresný súd vyzval odporkyňu, aby upresnila petit protinávrhu,

- 7. september 2005 – právny zástupca odporkyne predložil upravený protinávrh,

-   26.   september   2005   –   okresný   súd   zaslal   protinávrh   odporkyne   právnej   zástupkyni navrhovateliek,

-   25.   október   2005   –   právna   zástupkyňa   navrhovateliek   sa   vyjadrila   k   protinávrhu odporkyne,

- 23. november 2005 – okresný súd zasielal vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateliek právnemu zástupcovi odporkyne, zároveň žiadal pripojiť súdny spis sp. zn. 10 C 1045/87,

- 30. november 2005 – súdny spis sp. zn. 10 C 1045/87 bol pripojený,

- 12. december 2005 – právna zástupkyňa navrhovateliek žiadala nariadiť pojednávanie,

- 5. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 7. február 2006,

- 7. február 2006 – po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že bude vyžiadaná spáva z príslušnej správy katastra,

- 22. február 2006 – odporkyňa predložila svoje písomné vyjadrenie k veci,

- 23. október 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. november 2006, požiadal K., Správu katastra K. (ďalej len „správa katastra“), o zaslanie identifikácie nehnuteľnosti a o poskytnutie ďalších informácií,

- 8. november 2006 – právna zástupkyňa navrhovateliek požiadala okresný súd o zrušenie pojednávania nariadeného na 28. november 2006 z dôvodu úmrtia navrhovateľky v 1. rade, ktorá zomrela 22. októbra 2006,

- 13. november 2006 – správa katastra predložila požadované doklady,

- 28. november 2006 – pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

-   24.   január   2007   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   11   C   306/2001-82,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 16. februára 2007, prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania   po   zomrelej   navrhovateľke   v   1.   rade   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 10 D 757/2006,

- 16. máj 2007 – okresný súd zisťoval stav dedičského konania po navrhovateľke v 1. rade,

- 5. jún 2007 – notárka JUDr. V. Š. oznámila okresnému súdu, že dedičské konanie po zomrelej navrhovateľke v 1. rade vedené pod sp. zn. Dnot 149/2006, 10 D 757/2006 nie je právoplatne skončené,

-   27.   september   2007   –   okresný   súd   z   registra   zistil,   že   konanie   vedené   pod sp. zn. 10 D 757/2006 nie je skončené,

-   18.   október   2007   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   právoplatné   dedičské   osvedčenie vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   10   D   757/2006,   osvedčenie   nadobudlo   právoplatnosť 13. októbra 2007,

- 6. december 2007 – právny zástupca odporkyne oznámil, že odporkyňa 9. novembra 2007 zomrela,

-   22.   január   2008   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   11   C   306/2002-98,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 12. februára 2008, prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania po zomrelej odporkyni vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 D 929/2007,

- 18. marec 2008 – okresný súd zistil, že dedičské konanie po zomrelej odporkyni vedené pod sp. zn. 13 D 929/2007 nebolo dovtedy skončené,

-   19.   marec   2008   –   osvedčenie   o   dedičstve   po   zomrelej   odporkyni   nadobudlo   účinky právoplatného rozhodnutia,

-   21.   apríl   2008   –   okresný   súd   žiadal   pripojiť   súdny   spis   okresného   súdu   sp.   zn. 13 D 929/2007,

- 23. apríl 2008 – súdny spis okresného súdu sp. zn. 13 D 929/2007 bol pripojený,

- 28. apríl 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľa ako právneho nástupcu odporkyne, aby sa vyjadril k návrhu, uviedol rozhodujúce skutočnosti, označil dôkazy, oznámil, či trvá na protinávrhu, a pod.,

- 29. apríl 2008 – súdny spis okresného súdu sp. zn. 13 D 929/2007 bol vylúčený,

- 15. máj 2008 – sťažovateľ sa vyjadril k veci,

- 3. júl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. júl 2008,

-   29.   júl   2008   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   a   ich   právnych   zástupcov   bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania (navrhla ho právna zástupkyňa navrhovateliek a súhlasil s ním právny zástupca sťažovateľa),

- 5. august 2008 – právna zástupkyňa navrhovateliek predložila vyjadrenie k veci a žiadala upraviť petit návrhu vzhľadom na situáciu, ktorá nastala po úmrtí navrhovateľky v 1. rade a odporkyne,

-   16.   február   2009   –   právna   zástupkyňa   navrhovateliek   žiadala   nariadiť   znalecké dokazovanie,

- 29. marec 2009 – okresný súd uznesením č. k. 11 C 306/2002-127 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. J. P., lehota na vypracovanie znaleckého   posudku   bola   určená   na   60   dní   od   doručenia   uznesenia   o   jeho   ustanovení, navrhovateľkám   uložil   povinnosť   zaplatiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania v sume 200 €,

- 21. apríl 2009 – navrhovateľky zaplatili preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 22. apríl 2009 – súdny znalec Ing. J. P. oznámil svoju zaujatosť vo vzťahu k všeobecným súdom,   preto „doporučil“ okresnému   súdu   poveriť   vypracovaním   znaleckého   posudku iného súdneho znalca,

- 5. máj 2009 – právny zástupca sťažovateľa požiadal o prerušenie tohto konania z dôvodu podania   návrhu   (žaloby)   na   okresnom   súde   na   určenie   vlastníckeho   práva   k   sporným nehnuteľnostiam (jeho návrh z 30. apríla 2009); konanie je vedené pod sp. zn. 11 C 69/09,

- 19. október 2009 – okresný súd uznesením č. k. 11 C 306/2002-135, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2009, zmenil svoje uznesenie z 29. marca 2009 tak, že zrušil ustanovenie znalca Ing. J. P. a za znalca v konaní ustanovil J. G., lehota na vypracovanie znaleckého posudku bola určená na 60 dní od doručenia uznesenia,

- 19. október 2009 – okresný súd uznesením č. k. 11 C 306/2002-137, ktoré nadobudlo právoplatnosť   13.   novembra   2009,   vylúčil   návrh   sťažovateľa   na   určenie   neplatnosti darovacej zmluvy na samostatné konanie, ktoré bude vedené pod sp. zn. 11 C 158/2009,

- 30. október 2009 – súdnemu znalcovi J. G. bolo doručené uznesenie o jeho ustanovení za znalca v konaní,

-   6.   november   2009   –   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   reagovať   na   jeho   podanie doručené okresnému súdu 5. mája 2009, ktorým žiadal prerušenie konania,

-   10.   november 2009 – uznesenie   o   zrušení ustanovenia   znalca   Ing.   J.   P.   bolo   tomuto doručované,

- 8. december 2009 – okresný súd zasielal súdny spis ustanovenému súdnemu znalcovi J. G.,

- 12. február 2010 – okresný súd urgoval súdneho znalca J. G. o vypracovanie znaleckého posudku,

- 15. február 2010 – sťažovateľ predložil okresnému súdu „písomné doplnenie k súdnemu konaniu“ a predložil ďalšie doklady,

- 9. marec 2010 – sťažovateľ oznámil „odvolanie jeho zastupovania“ JUDr. M. B.,

-   10.   marec   2010   –   súdny   znalec   J.   G.   telefonicky   požiadal   o   predĺženie   lehoty   na vypracovanie znaleckého posudku do konca apríla 2010,

-   7.   máj   2010   –   okresný   súd   urgoval   súdneho   znalca   J.   G.   o   urýchlené   vypracovanie znaleckého posudku,

- 4. jún 2010 – súdny znalec J. G. žiadal o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 30. júna 2010 (pracovná zaneprázdnenosť),

-   30.   júl   2010   –   okresný   súd   urgoval   súdneho   znalca   J.   G.   o   urýchlené   vypracovanie znaleckého posudku,

- 17. august 2010 – okresný súd urgoval súdneho znalca J. G. o urýchlené vypracovanie znaleckého posudku,

- 16. september 2010 – okresný súd urgoval súdneho znalca J. G. o urýchlené vypracovanie znaleckého posudku,

- 20. september 2010 – súdny znalec J. G. preložil znalecký posudok,

- 6. október 2010 – súdny znalec J. G. predložil geometrický plán,

-   6.   december   2010   –   okresný   súd   zasielal   sťažovateľovi   a   právnej   zástupkyni navrhovateliek znalecký posudok na vyjadrenie,

-   16. december   2010 – okresný   súd   vyzval sťažovateľa,   aby sa   vyjadril   k znaleckému posudku,   uviedol   ďalšie   svoje   návrhy   a   oznámil,   či   trvá   na   prerušení   konania;   právnu zástupkyňu navrhovateliek vyzval na vyjadrenie sa k znaleckému posudku, a aby uviedla ďalšie návrhy na dokazovanie,

- 22. december 2010 – sťažovateľ sa vyjadril k veci, s navrhovanou deľbou nehnuteľnosti nesúhlasil,   vyhotovenie   znaleckého   posudku   považoval   za   unáhlené   a   zbytočné,   na prerušení konania trval,

-   28.   december   2010   –   právna   zástupkyňa   navrhovateliek   sa   vyjadrila   k   znaleckému posudku, návrhy na dokazovanie nemala,

-   26.   máj 2011   – okresný   súd   uznesením   č.   k.   11 C 306/2002-185   rozhodol   o   návrhu sťažovateľa na prerušenie konania tak, že konanie neprerušil.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu na organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo   (II.   ÚS   21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   306/2002,   ktorého   predmetom   je   zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu (I. ÚS 41/02).   V   súlade   s   judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom na okresnom súde ide o návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.   Návrhy   tohto   typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   konštatoval,   že   vec   nemožno posúdiť   ako   právne   zložitú.   Z hľadiska   skutkovej   zložitosti   môže   potreba   vykonania znaleckého   dokazovania   predstavovať   určitý   stupeň   faktickej   zložitosti,   avšak   v tomto konkrétnom prípade doterajšia celková dĺžka trvania konania rozhodne nebola spôsobená prípadnou skutkovou zložitosťou veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by prispel k doterajšej celkovej   dĺžke   trvania   konania   pred   okresným   súdom,   a   ktoré   by   mali   byť   osobitne zohľadnené   na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k prieťahom. Právna predchodkyňa sťažovateľa (odporkyňa) sa síce nezúčastnila   pojednávaní   konaných   16.   júna   2003   a   21.   júla   2003   a ani   výsluchu vykonaného   na   mieste   samom   3.   septembra   2003,   pritom   jej   prítomnosť   bola   žiaduca z dôvodu potreby jej vyjadrenia sa   k veci, avšak táto okolnosť sa výrazným spôsobom neprejavila na dĺžke trvania posudzovaného konania, a navyše svoju neprítomnosť právna predchodkyňa sťažovateľa ospravedlnila zdravotnými dôvodmi.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z prehľadu procesných úkonov okresného súdu zistil, že okresný súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 21. októbra 2002 do 11. marca 2003, t. j. takmer 5 mesiacov, od 17. septembra 2003 do 10. júna 2004, t. j. takmer 9 mesiacov, od 16. augusta 2004 do 17. marca 2005, t. j. sedem mesiacov, od 5. apríla 2005 do 10. augusta 2005, t. j. 4 mesiace, od 7. februára 2006 do 23. októbra 2006, t. j. viac ako 8 mesiacov, od 29. júla 2008 do 29. marca 2009, t. j. 8 mesiacov, od 22. apríla 2009 do 19. októbra 2009, t. j. takmer 6 mesiacov, a od 28. decembra 2010 do 26. mája 2011, t. j. takmer 5 mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný 52 mesiacov (štyri   roky   a   štyri   mesiace).   Za   túto   dobu   teda   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ (resp. jeho právna predchodkyňa) v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Ústavný súd ďalej konštatuje, že v období od 19. októbra 2009 (ustanovil súdneho znalca do konania) do 20. septembra 2010 (súdny znalec predložil vypracovaný znalecký posudok)   okresný   súd   v podstate   vykonával   iba   úkony   na   zabezpečenie   znaleckého posudku. Od doručenia súdneho spisu súdnemu znalcovi 8. decembra 2009 okresný súd síce päťkrát urgoval predloženie znaleckého posudku, avšak tieto urgencie neboli dostatočne účinné.   K iným   –   ďalším   zákonným   prostriedkom   na   dosiahnutie   výsledku   znaleckého dokazovania v kratšom čase okresný súd nepristúpil. Celkové obdobie trvania znaleckého dokazovania   v tomto   konkrétnom   prípade   je   z hľadiska   účelu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote neakceptovateľné.

Postup   súdneho   znalca   ústavný   súd   hodnotí   ako   postup   okresného   súdu,   ktorý nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v jeho veci, a teda ako taký, ktorý spôsobil zbytočné prieťahy v konaní (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 235/05, I. ÚS 348/06).

Napokon ústavný súd pre úplnosť poukazuje na nesústredenosť v postupe okresného súdu–12.   júla   2004   došlo   k odročeniu   pojednávania   aj   z dôvodu   potreby   ustanovenia tlmočníka do konania, pretože právna predchodkyňa sťažovateľa neovláda jazyk, v ktorom sa viedlo konanie, pritom už 21. júla 2003 jej vtedajší zástupca túto skutočnosť okresnému súdu oznámil.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 306/2002 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000   €,   ktoré   odôvodnil   utrpením   duševnej   ujmy   spôsobenej   prieťahmi   v konaní a dlhotrvajúcim stavom jeho právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom   na   zistenú   bezdôvodnú   nečinnosť   okresného   súdu,   považuje   za   primerané v sťažovateľom uplatnenej sume 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľovi   nárok   na   úhradu   trov konania   za   tri   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2011   (prevzatie   a   príprava zastúpenia   z 11.   marca   2011,   podanie   ústavnému   súdu   z 11.   marca   2011   a stanovisko k vyjadreniu   okresného   súdu   z 5.   septembra   2011)   v   sume   392,73   €   vrátane   režijného paušálu.

Pretože právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným   súdom   v sume   261,82   €,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   ich   náhradu v požadovanej sume tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2011