znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 291/2025-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokácia GYŐRFI s.r.o., Francisciho 271/11, Tornaľa, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1942/2023 z 30. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a s kutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. marca 2025 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 26Up/1942/2023 z 30. decembra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhuje napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiada o priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v spore vedenom proti sťažovateľovi ako žalovanému okresný súd vydal upomínací platobný rozkaz, ktorým uložil sťažovateľovi zaplatiť žalobcovi 3 269,98 eur s príslušenstvom a trovy konania. Platobný rozkaz bol sťažovateľovi doručený 2. januára 2024. Dňa 23. januára 2024 sťažovateľ doručil okresnému súdu odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol uznesením z 2. februára 2024 odmietnutý ako podaný oneskorene.

3. Proti uzneseniu o odmietnutí odporu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že poštou doručovanú zásielku určenú mu do vlastných rúk, ktorej obsahom bol platobný rozkaz, prevzal od poštového doručovateľa jeho otec ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Túto zásielku otec odovzdal sťažovateľovi 17. januára 2024, pričom mu povedal, že ju prevzal v utorok 9. januára 2024. Keďže na súdom použitej obálke s červenou zvislou čiarou, ktorá nemá samo-prepisovací trhací štítok, nebol vyznačený žiaden dátum prevzatia, sťažovateľ nemal pochybnosti o tom, že je ešte v lehote na podanie odporu. Až z uznesenia súdu sa dozvedel, že jeho otec omylom prevzal za neho zásielku 2. januára 2024. Otec sťažovateľa nebol splnomocnený na preberanie zásielok určených do vlastných rúk sťažovateľa.

4. Okresný súd uznesením sp. zn. 26Up/1942/2023 z 29. februára 2024 sťažnosť sťažovateľa zamietol. V rámci dôvodov rozhodnutia uviedol, že platobný rozkaz bol sťažovateľovi doručený 2. januára 2024 a pätnásty deň pripadol na 17. január 2024. Sťažovateľ teda podal odpor oneskorene, ak ho podal až 23. januára 2024. K argumentácii sťažovateľa okresný súd uviedol, že sťažovateľ mal možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty spolu s podaným odporom, a v takom prípade by sa súd ním tvrdenými skutočnosťami zaoberal. Sťažovateľ to však neurobil a až v sťažnostnom konaní predložil súdu čestné vyhlásenie svojho otca z 2. februára 2024.

5. Proti uzneseniu okresného súdu z 29. februára 2024 sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť. Ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 317/2024-25 z 3. septembra 2024 (ďalej len „nález“) rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 26Up/1942/2023 z 29. februára 2024, pričom toto uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu uložil povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel. V odôvodnení nálezu uviedol, že okresný súd rezignoval na riadne zdôvodnenie svojho rozhodnutia a bez hlbšieho skúmania predostretých námietok uviedol nevyhnutnosť podania žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty v situácii, keď bolo spochybnené, či bol sťažovateľovi platobný rozkaz vôbec doručený do vlastných rúk. Posúdil napadnuté uznesenie okresného súdu ako nepreskúmateľné a nezodpovedajúce požiadavkám vyplývajúcim z obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

6. Po vrátení veci okresný súd zabezpečením listín (písomných odpovedí Slovenskej pošty, a.s., z 5. novembra 2024 a 16. decembra 2024 a ich príloh) postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonal šetrenie k vyvrátiteľnej právnej domnienke pravdivosti údajov na doručenke k zásielke SK082870955SK, ktorá obsahovala platobný rozkaz. Následne okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 26Up/1942/2023 z 2. februára 2024 o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu opätovne zamietol.

II.

Argumentácia sťažovateľa

7. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľ podal túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že po zabezpečení odpovedí zo Slovenskej pošty, a.s., mu okresný súd tieto listiny nedoručil na vyjadrenie pred vydaním napadnutého uznesenia. Listiny mu boli doručené až spolu so samotným napadnutým uznesením, čo vyplýva zo sprievodného listu elektronického doručovania, ktoré je označené ako vo veci „26Up/1942/2023 uzn.+ posk.inf. Slov. pošta“.

8. Sťažovateľ uvádza, že ak by mu okresný súd doručil odpovede Slovenskej pošty, a.s., pred vydaním napadnutého uznesenia, bránil by sa tým, že podpis na listine (doručenke) označenej ako „Oznámenie - Druhopis“ mu v žiadnom prípade nepatrí, ale ide o podpis cudzej osoby, ktorý sa len snaží imitovať jeho podpis. Na tento účel by si dal vyhotoviť písmoznalecký posudok, ktorý by súdu predložil, lebo uvedenú zásielku nikdy nepreberal. Fakt, že na doručenke je dopísané číslo občianskeho preukazu sťažovateľa, je absurdný, keďže jeho otec ho nemal pri sebe. Uvádza, že číslo muselo byť dopísané neskôr a inou osobou. Avšak nedoručením zabezpečených dôkazov pred vydaním napadnutého uznesenia, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, mu okresný súd odobral možnosť sa k nim vyjadriť a takto alebo aj inak a akokoľvek sa brániť, čím došlo k porušeniu jeho označených práv.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva podľa v čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny napadnutým uznesením okresného súdu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu.

10. Ústavný súd poukazuje na to, že i keď sa sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia základného práva na nezávislý a nestranný súd, z jej obsahu vyplýva, že namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu, preto pristúpil k ústavnému prieskumu (okrem iného) v týchto intenciách.

11. Sťažovateľ namieta, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia mu okresný súd nedoručil oznámenia Slovenskej pošty, a.s., na základe ktorých dospel k záveru, že platobný rozkaz v predmetnej veci bol sťažovateľovi riadne doručený do vlastných rúk 2. januára 2024, teda odpor bol podaný oneskorene. Uvádza, že oznámenia pošty mu boli doručené až spolu s napadnutým rozhodnutím, teda nemal možnosť sa k nim vyjadriť či spochybniť ich obsah.

12. Ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd vyžiadaním správ od doručovateľa dostatočne objasnil proces doručovania platobného rozkazu do vlastných rúk, ktorý sťažovateľ v sťažnostnom konaní spochybnil. Šetrením v informačnom systéme Slovenskej pošty, a.s., doručovateľ zistil, že pokus o doručenie poštovej zásielky s podacím číslom SK08280955SK adresovanej pre ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bol vykonaný 28. decembra 2023. Z dôvodu nezastihnutia adresáta bola zásielka oznámená a uložená počas odbernej lehoty do 15. januára 2024 na pošte ⬛⬛⬛⬛. V zmysle „Poštových podmienok – Úradná zásielka (vnútro štátny styk), bod 5.2.1. Ak úradnú zásielku nie je možné doručiť z dôvodu nezastihnutia adresáta alebo oprávneného prijímateľa na odovzdávacom mieste, zanechá Slovenská pošta, a.s. v domovej listovej schránke písomné oznámenie o jej uložení na pošte. Po predložení oznámenia alebo po oznámení podacieho čísla zásielky alebo men a a priezviska názvu adresáta a preukázaní totožnosti si môže adresát vyzdvihnúť úradnú zásielku na pošte uvedenej v oznámení počas plynutia odbernej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že o vydanie oznámených zásielok, môže adresát/oprávnený prijímateľ spravidla požiadať na základe: - predloženého písomného Oznámenia o uložení zásielky: - oznámenia podacieho čísla alebo mena a priezviska adresáta/názvu organizácie: Predmetnú zásielku prevzal na pošte adresát osobne, po predložení dokladu totožnosti.“.

13. Z odpovede Slovenskej pošty z 5. februára 2024 súd považoval preukázané, že „... šetrením v dodávacom doklade pošty ⬛⬛⬛⬛ bolo zistené, že poštová zásielka s podacím číslom SK0820955SK adresovaná pre ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ bola dodaná dňa 02. 01. 2024. Z dodávacieho dokladu, ktorého fotokópiu pripájame v prílohe vyplýva, že zásielku prevzal adresát osobne po predložení dokladu totožnosti.“.

14. Okresný súd uviedol, že mal na základe lustrácie v Registri obyvateľov SR za preukázané, že sťažovateľ je držiteľom občianskeho preukazu č. vydaný 11. januára 2023, platný do 11. januára 2033.

15. Z predloženého dokladu Slovenskej pošty a.s., „Oznámenie – Druhopis“, ktorý bol súdu doručený 29. februára 2024, teda jednoznačne vyplýva, že zásielku sťažovateľ prezval 2. januára 2024 po predložení dokladu o totožnosti – občianskeho preukazu č., pričom predmetný doklad je opatrený podpisom, z ktorého je zrejmé, že patrí sťažovateľovi.

16. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu okresného súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, dospel k záveru, že okresný súd, riadiac sa dôsledne nálezom, jasne a dostatočne preskúmal správnosť procesu doručovania platobného rozkazu do vlastných rúk sťažovateľa, pričom v napadnutom uznesení sa riadne vysporiadal so sťažnostnými námietkami sťažovateľa a svoj záver presvedčivo odôvodnil.

17. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že k porušeniu jeho označených práv došlo nedoručením oznámení doručovateľa pred vydaním napadnutého uznesenia, ústavný súd konštatuje, že okresný súd v právnej veci sťažovateľa nevykonával dokazovanie v zmysle ako sa vykonáva dokazovanie vo veci samej, ale išlo o šetrenie skutočností relevantných pre posúdenie námietok sťažovateľa v sťažnostnom konaní objasňujúcich proces doručovania písomností sťažovateľovi do vlastných rúk s dopadom na posúdenie včasnosti podania odporu proti platobnému rozkazu. Úlohou okresného súdu v sťažnostnom konaní bolo jasne a zrozumiteľne sa vysporiadať s uplatnenými námietkami sťažovateľa a svoj záver dostatočne a presvedčivo odôvodniť, čo sa podľa názoru ústavného súdu v napadnutom uznesením realizovalo. Postupu okresného súdu nemožno pripísať ústavnoprávne relevantnú intenzitu spôsobilú zasiahnuť do označených základných práv sťažovateľa. Argumentáciu sťažovateľa, že podpis na „Oznámení - druhopise“ doručenky patrí úplne inej osobe a že číslo jeho občianskeho preukazu na druhopis doručenky niekto „dopísal“, ústavný súd považuje i vzhľadom na už uvedené skutočnosti za účelovú.

18. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu a označenými základnými právami sťažovateľa podľa ústavy a listiny, ktorých porušenie namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení, preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu