znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 291/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza   (sudca   spravodajca)   v   konaní   o   sťažnosti

, ktorou namieta porušenie svojich základnýchpráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 12/2014 z 2. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2015osobne doručená sťažnosť (ďalej   aj   „žalobca“, v citáciách   aj   „sťažovateľ“),   zastúpeného   JUDr.   ĽubicouMasárovou, PhD., Púchovská 12, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základnýchpráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôdrozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)sp. zn. 4 Sžf 12/2014 z 2. decembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobcovi bol dodatočným platobným výmerom Daňovéhoúradu Nitra, pobočka Komárno (ďalej len „daňový úrad“) č. 9410401/5/1427000/2012/Dáz 2. júla 2012 (ďalej len „rozhodnutie z 2. júla 2012“) podľa § 44 ods. 6 písm. b) bodu 1zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenáchv sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   účinnom   v relevantnom   čase   v spojenís § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmenea doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   vyrubený   rozdiel   danez príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 52 641,67 €. Dôvodomvyrubenia vyššej ako žalobcom priznanej daňovej povinnosti bola úprava základu danez príjmov žalobcu podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení účinnom do 31. decembra 2010 (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Na základevýsledkov daňovej kontroly bolo daňovým úradom zistené, že žalobca (právnická osobanezriadená na podnikanie) dosiahol príjem z prenájmu nehnuteľného majetku – prenájmupoľovných   revírov,   ktorého   základ   pre   účely   určenia   výšky   daňovej   povinnosti   znížilv rozpore   s   §   19   ods.   1   v spojení   s   §   21   ods.   1   zákona   o dani   z príjmov   o nákladynesúvisiace s dosiahnutým príjmom žalobcu z prenájmu poľovných revírov. Rozhodnutiedaňového úradu z 2. júla 2012 bolo na základe odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutímFinančného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „finančné   riaditeľstvo“)č. 1100304/1/1314279/2012 z 13. decembra 2012 (ďalej len „rozhodnutie z 13. decembra2012“). Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) 8. marca 2013sa   žalobca   domáhal   preskúmania   zákonnosti   postupu   daňového   úradu   a finančnéhoriaditeľstva a ich rozhodnutí z 2. júla 2012 a z 13. decembra 2012. Krajský súd žaloburozsudkom sp. zn. 11 S 16/2013 z 29. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok z 29. októbra2013“)   zamietol.   O   odvolaní   proti   rozsudku   krajského   súdu   rozhodol   najvyšší   súdnapadnutým rozsudkom, ktorým rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Zo sťažnosti vyplýva namietaná arbitrárnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,ktorá by mala spočívať v tom, že žalobcovi „ako daňové orgány, tak ani jedna súdna inštancia nedali relevantnú odpoveď na otázku, prečo ním namietané neuznané konkrétne výdavky   na   mzdy   a   cestovné   zamestnancov,   ktorí   zabezpečovali   styk   a   komunikáciu s nájomcami poľnohospodárskych a lesných pozemkov, z ktorých bol dosiahnutý zdaniteľný príjem, nie sú daňovými výdavkami“.

Podľa žalobcu „Odôvodnenie rozhodnutia NS SR vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa práve preukázania, že výdavky vynaložené na nebytové priestory, sú výdavkami na   zabezpečenie   budúcich   zdaniteľných   príjmov,   a   tieto   je   preto   možno   považovať za daňové, možno považovať za porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských právaj v nadväznosti na porušenie základného práva sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.“.

Skutkové   a   právne   závery   najvyššieho   súdu   v   napadnutom   rozsudku   sú   podľažalobcu arbitrárne a „z ústavného hľadiska neudržateľné a majú za následok porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Na   základe   uvedených   skutočností   žalobca   navrhuje,   aby   po   prijatí   sťažnostina ďalšie konanie ústavný súd nálezom rozhodol takto:

„1.   Najvyšší   súd   SR   rozsudkom   č.   4   Sžf/12/2014   z   02.   Decembra   2014   porušil základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR.

2.   Najvyšší   súd   SR   rozsudkom   č.   4   Sžf/12/2014   z   02.   Decembra   2014   porušil základné   právo   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na   rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.

3.   Najvyšší   súd   SR   rozsudkom   č.   4   Sžf/12/2014   z   02.   Decembra   2014   porušil základné právo sťažovateľa... na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4 Sžf/12/2014 z 02. Decembra 2014 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   náhrada   trov   právneho   zastúpenia...   vo   výške 273,83 EUR bez DPH...“

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd z vlastnejrozhodovacej činnosti (II. ÚS 186/2015) zistil, že činnosť ⬛⬛⬛⬛ bolaukončená dekrétom ⬛⬛⬛⬛ č. 8037/14 z 5. novembra 2014 a vzhľadom na to,ako to vyplýva z prípisu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sp. zn. MK-2975/2014-260/19908   z   24.   novembra   2014,   bola   táto   právnická   osoba   vyradená   z   evidencieprávnických   osôb   odvodzujúcich   svoju   právnu   subjektivitu   od v Slovenskej   republike.   Podľa   aktuálneho   právneho   stavu   teda

zanikol   dňom   výmazu   (vyradenia)   z   evidencie   právnických   osôb   vedenejMinisterstvom kultúry Slovenskej republiky 24. novembra 2014.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd prípisom z 31. marca 2015 vyzval

(ďalej   len   „sťažovateľka“)   ako   právnunástupkyňu ⬛⬛⬛⬛,   aby   mu   oznámila,   či   trvá   na   sťažnosti   doručenejústavnému súdu 19. marca 2015.

Sťažovateľka   doručila   ústavnému   súdu   24.   apríla   2015   podanie,   ktorým   vzalasťažnosť doručenú 19. marca 2015 v celom rozsahu späť a požiadala, aby ústavný súdkonanie o sťažnosti zastavil.

⬛⬛⬛⬛

II.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ak   sťažovateľ   vezme   svojusťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, žespäťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnémurozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobomporušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Sťažovateľka ako právna nástupkyňa žalobcu podaním doručeným ústavnému súdu24. apríla 2015 vzala sťažnosť v celom rozsahu späť a požiadala o zastavenie konania.Ústavný súd po posúdení tejto žiadosti konštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvodyna to, aby späťvzatie sťažnosti nepripustil, a preto podľa § 54 zákona o ústavnom súdekonanie o sťažnosti sťažovateľky zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2015