znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 291/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť E. P., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou   Bejdovou,   Advokátska   kancelária,   Skuteckého   30,   Banská   Bystrica,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 69/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra 2013 doručená sťažnosť E. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 69/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

„(...)   Návrhom   na   začatie   konania,   doručeným   do   podateľne   Okresného   súdu Košice II,   dňa   22.   03.   2010,   pod   sp.   zn.   42C/42/2010,   začalo   konanie   o   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Sťažovateľka v uvedenom konaní vystupuje ako navrhovateľka.

Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 05. 03. 2012, voči ktorému podal odporca   odvolanie.   Na   základe   výzvy   okresného   súdu   sa   sťažovateľka,   k   podanému odvolaniu, cestou splnomocnenej právnej zástupkyne, písomne vyjadrila dňa 16. 04. 2012 Okresný   súd   Košice   II   postúpil   súdny   spis   na   prejednanie   odvolaciemu   súdu   dňa 23. 04. 2012. Krajský súd v Košiciach vedie konanie pod sp. zn. 4Co/69/2012. (...) Od postúpenia veci na prejednanie odvolacím súdom uplynulo takmer 1,5 roka a súd vo veci nekonal.

Sťažovateľka na túto skutočnosť poukázala písomným podaním zo dňa 04. 09. 2013, ktorým predsedovi Krajského súdu v Košiciach avizovala porušovanie jej práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v odvolacom konaní sp. zn. 4Co/69/2012 a zároveň sa domáhala odstránenia nedostatkov spôsobených prieťahmi v konaní. (...)

Dňa 10. 10. 2013 prevzala sťažovateľka písomné podanie predsedu Krajského súdu v Košiciach, označeného ako Ospravedlnenie, datované 03. 10. 2013. Predmetnú odpoveď však nemožno považovať za vybavenie sťažnosti, z dôvodu jej nepreskúmateľnosti. Predseda   krajského   súdu   sa   vo   svojej   stručnej   odpovedi   obmedzil   iba   na konštatovanie,   že   k   dnešnému   dňu   sa   nepodarilo   zabezpečiť   riadne   podklady   pre   jeho prešetrenie a správu o výsledkoch zašle v neskoršom termíne.

Z takto formulovanej odpovede nevyplýva, aké konkrétne prekážky bránili tomu, aby uvedená sťažnosť bola vybavená v zákonnej lehote, ktoré konkrétne podklady na prešetrenie sťažnosti   sa   nepodarilo   zabezpečiť,   v   akej   lehote   sa   zaväzuje   predseda   súdu   uvedenú sťažnosť vybaviť. Pritom sa jedná o jednoduchú vec, čo do obsahu, rozsahu, ako aj právnej zložitosti.   Takto   generálne   formulovaná   odpoveď,   označená   ako   Ospravedlnenie,   nemá oporu v zákone o súdoch.

Vybavovanie sťažností podľa ust. § 62 a nasl. z. č. 757/2004 Z. z. má smerovať k zisteniu,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy   v   konaní   alebo   porušené   zásady dôstojnosti   súdneho   konania,   a   odstránenie   zistených   nedostatkov.   Takéto   zistenie   je potrebné urobiť v zákonnej lehote 30 dní.

Podľa ust. § 65 ods. 2 z. č. 757/2004 Z. z. ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať z   dôvodu   nemožnosti   zabezpečenia   podkladov   na   riadne   vybavenie   sťažnosti   alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však   musí   byť   vybavená   najneskôr   do   troch   mesiacov   odo   dňa   jej   doručenia   orgánu príslušnému   na   jej   vybavenie.   O   každom   predĺžení   lehoty   na   vybavenie   sťažnosti a o dôvodoch   predĺženia   je   orgán   vybavujúci   sťažnosť   povinný   písomne   upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu, v rámci lehoty podľa odseku 1.

Predmetné podanie je síce datované 03. 10. 2013 (asi so zmyslom na zachovanie 30 dňovej   lehoty),   avšak,   ako   vyplýva   z   pripojenej   poštovej   obálky,   podľa   pečiatky doručovacej pošty bola zásielka podaná na doručenie až dňa 08. 10. 2013. Sťažovateľka má za to, že zákonná lehota na vybavenie jej sťažnosti bola zmeškaná. (...)

Vychádzajúc   z   doterajšej   rozsiahlej   judikatúry   Ústavného   súdu   SR,   ako   aj Európskeho súdu pre ľudské práva, je možné konštatovať, že predmetom súdneho konania vedeného   Krajským   súdom   v   Košiciach,   sp.   zn.   4Co/69/2013,   je   vec   právne   a   fakticky jednoduchá. Podstatou rozhodnutia je iba konštatovanie dôvodnosti podaného odvolania protistranou vo veci vyporiadania BSM po rozvode manželstva.

Právoplatné   rozhodnutie   v   uvedenom   prípade   má   mimoriadny   význam   pre sťažovateľku.

Sťažovateľka   bola   nútená   opustiť   spoločnú   domácnosť   dňa   21. 03. 2007, bezprostredne po tom protistrana vymenila zámky na dverách, tak vystavila sťažovateľku k tomu, že nebola spôsobilá prevziať si ani veci osobnej potreby zo spoločného bytu. Bezpodielové   spoluvlastníctvo   zaniklo   dňa   25.   02.   2008.   Po   tom   čo   stroskotali možnosti   mimosúdneho   vyporiadania   BSM,   podala   sťažovateľka   návrh   na   súdne vyporiadanie.

Od marca 2007 k dnešnému dňu sťažovateľka nemôže disponovať s majetkom, resp. prislúchajúcou časťou, nakoľko vo veci nie je právoplatne rozhodnuté. Tento viac ako 6,5 ročný stav sťažovateľka vníma veľmi negatívne tak ekonomicky, ako aj psychicky. Navyše, protistrana sa v samostatnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II., sp. zn. 19C/117/2011, domáha zaplatenia časti nákladov vynaložených na spoločnú vec - náklady spojené s užívaním bytu s príslušenstvom, ktorý je predmetom vyporiadania. Takto vyvolaný stav považuje sťažovateľka ako vysoko nespravodlivý.

Správanie sťažovateľky ako účastníka konania bolo vždy aktívne, smerujúce najmä k urýchlenému konaniu a následnému právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej.

Sťažovateľka má za to, že k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza zavinením Krajského súdu v Košiciach v tom smere, že od 23. 04. 2012, kedy bol spis postúpený na prejednanie podaného odvolania s vyjadrením sťažovateľky,   nekonal   v   dostatočnej   miere   tak,   aby   nedošlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní.

Neprimeraná dĺžka konania pred odvolacím súdom oslabuje dôveru sťažovateľky na spravodlivé   súdne   konanie,   verejné   prerokovanie   bez   zbytočných   prieťahov   a   tým   aj v celkový súdny systém.

Sťažovateľka má za to, že pri prejednávaní jej nároku odvolacím súdom dochádza k zjavným prieťahom v konaní, ktoré sú zapríčinené nedostatočnou aktivitou zo strany súdu. Tento   stav   vyvolal   sústavné   porušovanie   jej   základného   práva,   aby   sa   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

V   prejednávanej   veci   sa   jedná   o   štandardnú   o   právnu   kauzu,   nenáročnú   čo   do právneho základu, ako aj do rozsahu. Ide o súdne konanie, ktorým sa rozvedení manželia domáhajú súdneho usporiadania majetku nadobudnutého počas trvania manželstva. Podaním   ústavnej   sťažnosti   sa   sťažovateľka   domáha   ochrany   svojho   základného práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností,   viac   ako   6,5   roka   trvá   negatívny   stav   vyvolaný   nemožnosťou   disponovať s vlastným majetkom. Vzhľadom ku charakteru porušenia práva sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia. Výška požadovanej satisfakcie predstavuje hlavne psychickú ujmu na jej zdraví, keď od marca 2007 nemôže disponovať so svojím majetkom a súdna ochrana, ktorá má rehabilitovať takýto stav, zlyháva. (...)

Ústava SR vyžaduje také správanie sa orgánov štátnej moci pri výkone ich funkcie, ktoré plne korešponduje so základným zákonom slovenského právneho poriadku ako aj s ostatnými zákonmi. Touto klauzulou je vyjadrená povinnosť štátnych orgánov postupovať pri   výkone   štátnej   moci   v   medziach   ústavy   a   zákona   a   konať   tak,   ako   im   to   vyplýva z uvedených právnych noriem. (...)

Po tom, čo sťažovateľka využila všetky možné prostriedky nápravy, v danom prípade nemá možnosť domáhať sa svojho ústavného práva na inom orgáne ako na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podľa ust. § 53 z. č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde Slovenskej republiky a konaní pred ním vyčerpal všetky zákonné možnosti ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva.

Taktiež je naplnená zákonná podmienka podľa ust. § 53 ods. 3 z. č. 38/1993 Z. z. o ústavnom   súde   Slovenskej   republiky   a   konaní   pred   ním,   nakoľko   porušenie   vyššie uvedeného základného práva ku dňu podania sťažnosti trvá.

Sťažovateľka si zároveň podľa ust. § 56 ods. z. č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde Slovenskej republiky a konaní pred ním uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 3.300 € za to, že je povinná trpieť stav nečinnosti dotyčného orgánu, teda Krajského súdu v Košiciach.

Sťažovateľka na základe týchto skutočností žiada, aby Ústavný súd SR uznesením prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a domáha sa aby senát Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovil tento nález:

1.   Nekonaním   Krajského   súdu   v   Košiciach   v   konaní   sp.   zn.   4Co/69/2012,   bolo porušené právo sťažovateľky E. P., zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje v konaní pod sp. zn. 4Co/69/2012 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke, E. P., sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.300 €(...), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť k jej rukám v lehote do dvoch mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Krajský   súd   v Košiciach   je   povinný   uhradiť   E.   P.   trovy   právneho   zastúpenia v sume 327,60 €(...) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Bejdovej(...) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 69/2012.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Vyžiadaním súvisiaceho spisu krajského súdu ústavný súd zistil, že na krajskom súde sa napadnuté konanie začalo 23. apríla 2012, keď bol spis postúpený tomuto súdu, aby rozhodol o odvolaní účastníka konania. Zo spisu krajského súdu sp. zn. 4 Co 69/2012 tiež vyplýva, že tento v danej veci rozhodol uznesením č. k. 4 Co 69/2012-345 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo všetkých výrokoch a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na nové konanie a rozhodnutie. Napadnuté konanie pred krajským súdom trvalo teda celkovo asi poldruha roka.

Ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   judikoval,   že   ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Postup krajského súdu – pokiaľ sa odpočíta z celkového trvania odvolacieho konania čas potrebný na prípravu pojednávania – v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 69/2012 sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Krajskému súdu (vychádzajúc zo spisu odvolacieho súdu) možno síce vytýkať obdobie nečinnosti cca desať mesiacov, avšak toto obdobie nečinnosti – hoci nebolo bezvýznamné – ešte nemožno považovať za porušenie základného práva sťažovateľky garantovaného v citovanom článku ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu v napadnutom konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako porušenie   základného   práva   sťažovateľky   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a   preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014