znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 291/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. Z. M., B., a Mgr. M. B., B., zastúpenej advokátom Mgr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 129/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. B. a Mgr. M. B. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára 2011 doručená sťažnosť Mgr. M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), a Mgr. M. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 129/2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 2. júla 2008 sa sťažovatelia v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 129/08 spoločne a nerozdielne domáhali proti žalovanému zaplatenia sumy 251 988 Sk s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty a náhrady spôsobenej škody. Sťažovatelia sťažnosťou podanou ústavnému súdu namietajú neefektívnosť   a zdĺhavosť   postupu   okresného   súdu   v ich   veci,   pričom   svoju   sťažnosť odôvodnili najmä tým, že okresný súd ich nevyzval včas na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, resp. že na zaplatenie súdneho poplatku ich vyzval až 12. februára 2010, a napriek tomu, že sťažovatelia v žalobe výslovne žiadali o vydanie platobného rozkazu, okresný súd platobný rozkaz nevydal. Sťažovatelia ďalej uviedli, že v danej veci v období od októbra 2008 do decembra 2008 a tiež ani v priebehu celého roka 2009 bez ich zavinenia ako účastníkov   okresný   súd   nevykonal   žiadne   úkony.   Sťažovatelia   zároveň   namietajú,   že okresný súd na prvom pojednávaní uskutočnenom 20. apríla 2010, t. j. po uplynutí takmer 17   mesiacov   od   podania   žaloby, prerokoval   iba   ich   žiadosť   o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov, pričom meritórne sa vecou vôbec nezaoberal.

Okrem   uvedeného   sťažovatelia   namietajú   aj   nedôslednosť   okresného   súdu   pri vybavovaní ich sťažnosti na prieťahy v konaní podanej v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 21. decembra 2010, ktorú   okresný súd pre jej údajnú neúplnosť najprv iba odložil a až následne listom z 11. januára 2011 bez akéhokoľvek vysvetlenia a ospravedlnenia vyzval sťažovateľov   na   jej   doplnenie.   Z   uvedených   dôvodov   sťažovatelia   považujú   aj   postup okresného súdu pri vybavovaní ich sťažnosti na prieťahy za obštruktívny a za prejav snahy vyhnúť sa priznaniu pochybenia za prieťahy v konaní vo veci samej.

V danej právnej veci podľa názoru sťažovateľov okresný súd nielenže nepostupuje v súlade   so   zásadou   hospodárnosti   a   rýchlosti   konania,   ale   práve   naopak,   svojou nečinnosťou,   ako   aj neefektívnym   postupom   vytvára   prekážky   pre   rozhodnutie   vo   veci samej.

Vzhľadom   na   to,   že   od   podania   žaloby   uplynulo 32   mesiacov   bez   akéhokoľvek úkonu vo veci samej sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa 1 Mgr. M. B... a Sťažovateľa 2 Mgr. M. B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I... spisová značka konania 14 C 129/2008 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   sa   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   spisovou značkou 14 C 129/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. B... a Mgr. M. B... sa priznáva finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po 3.500,-EUR (slovom tritisíc päťsto eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. M. B... vo výške 261,82 EUR a to na účet jeho právneho zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. M. B... vo výške 310,02 EUR s DPH, a to na účet jej právneho zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľov   o   porušení   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 129/2008.

Zo   súvisiaceho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 129/2008:

Okresnému súdu bol 2. júla 2008 doručený návrh, ktorým sa sťažovatelia domáhali vydania platobného rozkazu, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zaplatiť im sumu 251 988 Sk s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty a náhrady spôsobenej škody, pričom konanie v tejto veci bolo vedené pod sp. zn. 26 Ro 109/2008. Kvôli spornosti sťažovateľmi uplatňovaného nároku okresný súd 5. augusta 2008 previedol z registra „Ro“ do registra „C“, v ktorom žalobu zaevidoval pod sp. zn. 14 C 129/2008. Dňa 27. augusta 2008 okresný súd uznesením č. k. 14 C 129/2008-61 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril 19. septembra 2008 a súčasne vzniesol protinávrh, ktorým sa proti sťažovateľom spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 17   166   Sk   s príslušenstvom   z   titulu   zmluvnej   pokuty   a   zaplatenia   sumy   34 014   Sk s príslušenstvom z titulu zvýšenia ceny diela. Podanie žalovaného z 19. septembra 2008 okresný súd zaslal 2. októbra 2008 právnemu zástupcovi sťažovateľov na vedomie.

Dňa   9.   februára   2010   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   20.   apríla   2010 a 12. februára 2010 okresný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval sťažovateľov, aby spoločne   a   nerozdielne   zaplatili   súdny   poplatok   za   žalobu.   Následne   12.   marca   2010 sťažovatelia   faxovým   podaním   žiadali   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   (originál faxového podania bol okresnému súdu doručený 15. marca 2010).

Pojednávanie, ktoré sa konalo 20. apríla 2010, bolo po oboznámení sa okresného súdu s dôvodmi sťažovateľov k ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ predloží okresnému súdu doklad o svojich zárobkových pomeroch za rok 2009, ktoré sťažovateľ napokon predložil 21. apríla 2010. Okresný súd výzvou z 28. apríla 2010 adresovanou Geodetickému a kartografickému ústavu B. zisťoval, či sú sťažovatelia vlastníkmi nejakej nehnuteľnosti. Odpoveď na predmetnú výzvu bola okresnému súdu doručená 17. mája 2010.

Dňa   10.   júna   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   129/2008-147   priznal sťažovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením z 10. augusta 2010 uložil žalovanému   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok   za   protinávrh   z   19.   septembra   2008. Okresný súd 20. decembra 2010 nariadil pojednávanie na 29. marec 2011, avšak 28. marca 2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu   žalovaného,   ktorým oznámil,   že   keďže   25.   marca   2011   odstúpil   od   zmluvy   o   poskytovaní   právnej   pomoci uzavretej   so   žalovaným,   ospravedlňuje   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na 29. marec 2011.

Na   pojednávaní   konanom   29.   marca   2011   okresný   súde   konanie   o   protinávrhu žalovaného   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   zastavil   a   po   prerokovaní   žaloby sťažovateľov a vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorým žalobe vyhovel.   Dňa   15.   apríla   2011   právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   okresnému   súdu vyčíslenie   trov   konania   a   29.   apríla   2011   okresný   súd   doručoval   rozsudok   účastníkom konania, pričom zásielka, ktorej obsahom bol označený rozsudok, adresovaná žalovanému bola vrátená okresnému súdu 25. mája 2011 ako neprevzatá v odbernej lehote.

Ako už bolo uvedené, sťažovatelia sťažnosťou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 129/2008, pričom okresnému súdu dávajú za vinu najmä oneskorenosť výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na to, že aj keď na strane jednej v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) bol okresný súd povinný vyzvať sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu ešte predtým, ako nariadil pojednávanie vo veci samej, na strane druhej v zmysle ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť za žalobu vznikla a súdny poplatok sa stal splatným už podaním žaloby. Navyše, na základe ustanovení zákona o súdnych poplatkoch určujúcich ako základ poplatku a jeho sadzbu, tak aj spôsob a miesto platenia si sťažovatelia svoju poplatkovú povinnosť,   ktorá   predchádzala   povinnosti   okresného   súdu   vyzvať   ich   ako   účastníkov konania na jej splnenie, nielen mohli, ale aj mali, resp. boli povinní splniť, a to o to viac, že sťažovatelia boli v konaní od jeho samého počiatku zastúpení advokátom – kvalifikovaným právnym zástupcom.

Aj keď tvrdenie sťažovateľov, že v danej veci okresný súd v období od októbra 2008 do decembra 2008, ako aj v priebehu celého roka 2009 nevykonal žiadne úkony, zodpovedá skutočnosti, vzhľadom na to, že splnenie poplatkovej povinnosti účastníkov je v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch jednou z podmienok konania a rozhodnutia vo veci samej, pričom v danej veci nesplnenie tejto povinnosti možno pripísať v prvom rade na ťarchu samotných sťažovateľov a až následne na ťarchu okresného súdu, ústavný súd v nečinnosti   okresného   súdu   za   toto   obdobie   porušenie   označeného   základného   práva nevzhliadol.

Tak isto aj „prieťahy v konaní“, ktoré boli vyvolané tým, že sťažovatelia – zastúpení právnym   zástupcom   –   12.   marca   2010   podali   okresnému   súdu   žiadosť   o   oslobodenie súdnych   poplatkov,   o   ktorej   okresný   súd   po   preskúmaní   majetkových   a   príjmových pomerov sťažovateľov rozhodol uznesením č. k. 14 C 129/2008-147 z 10. júna 2010 tak, že im   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   priznal,   nemožno   považovať   za   porušenie označeného základného práva sťažovateľov.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu ako účinný prostriedok nápravy 21. decembra 2010, ústavný súd   obdobie   od   11.   júna   2010   do   29.   marca   2011   „prelomené“   touto   sťažnosťou   na prieťahy,   ktoré   bolo   ukončené   pojednávaním   a   vyhlásením   rozsudku   vo   veci   samej, nevzhliadol za také, v ktorom by bolo došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na   základe   týchto   zistení   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľov dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sťažnosť zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní veci okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznaní finančného zadosťučinenia, ako aj o priznaní trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011