znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 291/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   slobodu,   rovnosť   v dôstojnosti   i v právach   a na   neodňateľnosť, nescudziteľnosť, nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1, základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1, základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a to   za podmienok ustanovených zákonom podľa čl. 47 ods. 2 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 13/2004 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 30/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného   práva   na   slobodu,   rovnosť   v dôstojnosti   i v právach   a na   neodňateľnosť, nescudziteľnosť, nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1, základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1, základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a to   za podmienok ustanovených zákonom podľa čl. 47 ods. 2 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Nt   13/2004 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 30/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že okresný súd i krajský súd porušujú ním označené práva, „útočia   na   sťažovateľa   plný   nenávisti,   rozhodujú   neverejne   a svojvoľne,   bez prítomnosti sťažovateľa a jeho advokátov.

Nenávistný   sudca   K.   spôsobom   kriminálneho   výkonu   súdnictva   opäť   obťažuje sťažovateľa psychiatrickým vyšetrovaním, hoci na to neexistuje žiaden dôvod...

Na základe uvedených argumentov nemal sudca K. dôvod konať proti MUDr. D. B.... Sudca K. však pokračuje v prenasledovaní MUDr. D. B., čím brutálnym spôsobom porušuje čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie nie pred objektívnym a nezaujatým súdom!!!   Rovnakého teroru sa nevyhol ani Krajský súd Bratislava, ktorý opäť konal za neprítomnosti sťažovateľa a advokáta, hoci už za to raz zaplatil. Ide o súd nepoučiteľný a nepolepšiteľný.“.

Záverom sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „využil služby advokáta JUDr. M. V., AK,... B. 2“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   ktorým vysloví   porušenie   označených   práv   postupom   okresného   súdu   a krajského   súdu,   zruší uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Nt 13/2004 z 25. septembra 2007 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 30/208 z 20. mája 2008, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a trovy právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd, ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 13/2004 a postupom krajského súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   3   Tos   30/2008   došlo   k porušeniu   základného   práva   na   slobodu, rovnosť v dôstojnosti i v právach a na neodňateľnosť,   nescudziteľnosť, nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť   základných   práv   a slobôd   podľa   čl.   12   ods.   1,   základného   práva   na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1, základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a to   za   podmienok   ustanovených zákonom podľa čl. 47 ods. 2 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Sťažovateľ namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 13/2004 a jeho uznesením z 25. septembra 2007.

1.1 K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a v čl. 47 ods. 2 postupom okresného súdu

Podľa   názoru   ústavného   súdu   na konanie   o   sťažnosti   v časti,   v ktorej   sťažovateľ namieta porušenie základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a v čl. 47 ods. 2 ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Nt   13/2004   a   jeho uznesením z 25. septembra 2007, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu je daná iba   vtedy,   ak   o ochrane   základných   práv   alebo   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Právomoc ústavného   súdu   je   preto   v týchto   prípadoch   subsidiárna.   O ochrane   práv   sťažovateľa, porušenie   ktorých   namieta,   v súvislosti   s konaním   okresného   súdu   (vo   veci   rozhodol uznesením z 25. septembra 2007), proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, rozhodoval v odvolacom   konaní   krajský   súd   (uznesenie   sp.   zn.   3   Tos   30/2008   z 20.   mája   2008). Vzhľadom   na   uvedenú   zásadu   subsidiarity   preto   nie   je   v právomoci   ústavného   súdu preskúmať označené konanie okresného súdu.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v časti namietajúcej porušenie základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a v čl. 47 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 13/2004 po predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde.

1.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1   Nt   13/2004,   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   podaná oneskorene.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Nt 13/2004 bolo vyhlásené 25. septembra 2007 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 28. júna 2008.

Z uvedeného vyplýva, že od 25. septembra 2007, keď bolo sťažovateľom označené uznesenie   okresného   súdu   vyhlásené,   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu, t. j. 28. júna 2008, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu po predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 30/2008 a jeho uznesením z 20.   mája   2008,   ktorým   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   sp. zn.   1   Nt   13/2004 z 25. septembra 2007.

2.1 K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a v čl. 47 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol: „Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť MUDr. D. B. nie je dôvodná. Uznesením Okresného   súdu   Bratislava   I   sp.   zn.   1 Nt   13/2004 zo dňa   2. 2. 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 21/05 zo dňa 15. 3. 2005 bolo MUDr. D. B. podľa § 72 ods. 1, 4 Tr. por. uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Nálezom Ústavného súdu III. ÚS 241/05 zo dňa 10. 5. 2006 tento vyslovil, že Krajský súd v Bratislave vyššie uvedeným rozhodnutím porušil práva MUDr. D. B. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 Ústavy SR a preto toto uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave súc viazaný vysloveným názorom v rozhodnutí Ústavného súdu, uznesením sp. zn. 3 Tos 66/06 zo dňa 26. 9. 2006 podľa § 149 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 Nt 13/04 zo dňa 2. 2. 2005 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Nariadil v ňom objasniť   skutočnosti   a   doplniť   dokazovanie   v   zmysle   intencií   zvyšujúceho   rozhodnutia Ústavného súdu.

Okresný   súd   v   rámci   ďalšieho   konania   zistil,   že   rozsudkom   Okresného   súdu Bratislava II sp. zn. Ps 12/04 zo dňa 15. 5. 2007 MUDr. D. B. nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony a neobmedzil jeho spôsobilosť na právne úkony. Obsah tohoto spisu tvorí i znalecký   posudok   vypracovaný   znaleckým   ústavom   Psychiatrickej   nemocnice   Philippa Pinela P. S poukazom na to, že v trestnom konaní bol znalecký posudok z ktorého vychádzal prokurátor   pri   podávaní   návrhu   na   uloženie   ochranného   liečenia   vypracovaný   ešte 23. 4. 2004 okresný súd rozhodol pribrať za účelom zistenia, či pobyt MUDr. D. B. je na slobode nebezpečný horeuvedený ústav.

Obligatórne uloženie ochranného liečenia zákon ustanovuje u páchateľa činu inak trestného, ktorý pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný a ktorého pobyt na slobode je nebezpečný. Stav nepríčetnosti musí existovať v čase spáchania činu. Nebezpečnosť pobytu páchateľa   na   slobode   sa   však   musí   posudzovať   podľa   stavu   existujúceho   v   čase rozhodovania súdu o ochrannom liečení.

Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od podania znaleckého posudku, z ktorého vychádzal prokurátor pri podávaní návrhu na uloženie ochranného liečenia je nevyhnutné znalecky posúdiť stupeň duševnej poruchy páchateľa, či táto má taký charakter, že jeho pobyt na slobode je i v budúcnosti nebezpečný.

S poukazom na vyššie uvedené preto okresný súd postupoval v súlade so zákonom a krajský súd musel preto sťažnosť MUDr. D. B. ako nedôvodnú zamietnuť.“

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že v odôvodnení svojho uznesenia uviedol postup,   akým   dospel   k záverom   o potvrdení   uznesenia   okresného   súdu,   a preto   jeho rozhodnutie nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Krajský súd sa stotožnil s postupom a uznesením okresného súdu spôsobom, z ktorého je zrejmé, že postup a uznesenie okresného súdu považuje za zodpovedajúce zákonu.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd vykonal ústavne súladný výklad právnych predpisov,   ktorý   nie   je   svojvoľný   a nepopiera   zmysel   interpretovaných   a použitých právnych noriem.

Na   tomto   závere   treba   trvať   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   nesúhlasí   s právnym názorom krajského súdu, pretože porušenie základného práva nemožno vidieť len v tom, že krajský   súd   postupoval   a rozhodoval   bez   toho,   aby   sa   stotožnil   s právnym   názorom sťažovateľa.

2.2   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

Ústavný   súd   zistil,   že   vec   bola   na   krajskom   súde   na   rozhodovanie   o odvolaní doručenom   okresnému   súdu   15.   októbra   2007   do   3.   júna   2008,   keď   bol   spis   vrátený okresnému súdu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   uvedené   obdobie   (krajský   súd   vo   veci   rozhodol uznesením 20. mája 2008, pozn.) nedosahuje takú intenzitu, na základe ktorej by mohol vysloviť porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp.   zn.   3   Tos   30/2008   a   jeho   uznesením   z 20.   mája   2008,   ktorým   potvrdil   uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Nt 13/2004 z 25. septembra 2008, odmietol už na predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáha ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2008