znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 290/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 135/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2010 doručená   sťažnosť   V.   S.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 135/06.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na návrh B. T. (ďalej len „navrhovateľ“) vydal okresný súd 15. júna 2006 platobný rozkaz sp. zn. 35 Ro 388/06, ktorým bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 11 317 Sk s príslušenstvom. Na základe sťažovateľom podaného odporu bol platobný rozkaz zrušený a okresný súd vo veci pojednával v konaní vedenom pod novou sp. zn. 31 C 135/06, pričom uznesením z 20. apríla 2007 okresný súd toto konanie prerušil „... do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod č. k. 12 C 22/01“. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podaním doručeným okresnému súdu 30. decembra 2008 sa domáhal, aby okresný súd urobil všetky potrebné opatrenia, aby mohol v prerušenom konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 135/06 pokračovať, avšak aj napriek uvedenému, ako aj napriek sťažovateľom podanej sťažnosti na prieťahy v konaní   predsedovi   okresného   súdu   okresný   súd   koná   vo   veci   so   zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o návrhu nerozhodol hoci od podania návrhu uplynula lehota tri roky a takmer desať mesiacov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá. Predmet namietaného konania pritom nie je ani právne ani fakticky tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu – Okresného súdu v Trnave, tento   bez   primeraných   dôvodov   nekoná   resp.   nekoná   primerane   svojim   možnostiam a okolnostiam a spôsobuje pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v predmetnom konaní by odstránilo stav   právnej   neistoty,   v ktorom   sa   nachádzam,   čo   je   aj   podľa   doterajšej   rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 31 C/135/2006 porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky,   ako aj   právo na   prerokovanie veci   súdom   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu v Trnave prikazuje,   aby v konaní   31   C 135/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 eur, ktoré mu je povinný   Okresný   súd   v   Trnave   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   tvrdené   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 135/06.

Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 31 C 135/06 ústavný súd zistil takýto priebeh a stav súdneho konania:

Dňa 28. apríla 2006 sa navrhovateľ návrhom podaným okresnému súdu domáhal proti sťažovateľovi vydania platobného rozkazu na zaplatenie 11 317 Sk s príslušenstvom titulom neuhradenia platieb za služby spojené s užívaním bytu. Okresný súd 15. júna 2006 vydal   platobný   rozkaz   v   zmysle   návrhu   navrhovateľa   pod   sp.   zn.   35   Ro   388/06,   proti ktorému podal sťažovateľ 6. júla 2006 odpor. Okresný súd uznesením z 28. júla 2006 uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za odpor, avšak sťažovateľ sa 9. augusta 2006 proti tomuto uzneseniu odvolal.

Okresný súd 12. decembra 2006 previedol spis z registra „Ro“ do registra „C“ pod sp.   zn.   31   C   135/06.   Dňa   15.   januára   2007   okresný   súd   pripojil   k   veci   súvisiaci   spis tamojšieho súdu sp. zn. 12 C 22/01 a 26. marca 2007 okresný súd opätovne žiadal zapožičať spis   sp.   zn.   12   C   22/01,   pričom   však   zistil,   že   ten   bol   zaslaný   zástupcovi   Slovenskej republiky   pred   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva.   Následne   okresný   súd   uznesením z 20. apríla 2007 prerušil konanie do doby právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 12 C 22/01 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. mája 2007).

Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 31 C 135/06 je od 18. mája 2007 právoplatne prerušené dosiaľ.

Podľa judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   účastníka   konania (napr. I. ÚS 41/02). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne   procesné   úkony   smerujúce   k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov,   a   tým   aj k naplneniu   účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy ako ani práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   preto   nečinnosť   všeobecného   súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06).

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní   okresnému   súdu   vo   veci   konať,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní   finančného zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody   sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

Ústavný súd tiež podotýka, že kvôli odmietnutiu sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo tiež bez právneho významu rozhodovať o jeho žiadosti ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010