znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 290/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   P.,   zastúpenej   advokátom JUDr. M. S., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2009 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 26 Er 527/2004 vo veci výkonu rozhodnutia   o   zaplatenie   sumy   2   721,46   €   s   prísl.   Oprávnenou   v   označenej   veci   je spoločnosť S. I., a. s., Ž. (ďalej len „oprávnená“), a povinnou po spoločnosti K., a. s., P., ktorá zanikla bez likvidácie rozdelením na viaceré nástupnícke organizácie, je sťažovateľka. Oprávnená začala podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka vymáhať pohľadávku proti povinnej   (sťažovateľke)   na   základe   právoplatného   a vykonateľného   platobného   rozkazu sp. zn. 1 Rob 1899/99 z 8. októbra 1999. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené sťažovateľke   20.   apríla   2004,   ktorá   proti   predmetnému   platobnému   rozkazu   podala 26. apríla 2004 námietky.

Súdny   exekútor   Mgr.   I.   P.   13.   mája   2004   obmedzil   nakladanie   s   motorovým vozidlom sťažovateľky zn. ŠKODA Octavia Combi, o čom sa sťažovateľka dozvedela až koncom roka 2008, keď chcela predmetné motorové vozidlo odpredať. Z dôvodu zriadenej ťarchy na predmetnom motorovom vozidle ho nemohla sťažovateľka odpredať záujemcovi.Sťažovateľka   následne   zistila,   že   okresný   súd   nerozhodol   o   jej   námietkach   z 26. apríla   2004,   preto   21.   januára   2009   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   ktorú predseda okresného súdu listom z 20. februára 2009 uznal za opodstatnenú.

Po   podaní   sťažnosti   začal   okresný   súd   vo   veci   konať   a   uznesením   sp.   zn. 26 Er 527/2004 z 25. mája 2009 rozhodol tak, že námietky sťažovateľky podané 26. apríla 2004 zamietol.

Podľa sťažovateľky v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v trvaní 60 mesiacov.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004 došlo k   porušeniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   aby   priznal   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a zaviazal okresný súd na úhradu trov konania v sume 236,32 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľka   namieta   porušenie označeného základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004, je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní rozhodol   uznesením   sp.   zn.   26   Er   527/2004   z   25.   mája   2009   tak,   že   námietky sťažovateľky   proti   exekúcii   zamietol.   Rozhodnutie,   proti   ktorému   odvolanie   nie   je prípustné, bolo sťažovateľke doručené 27. mája 2009.

V nadväznosti na zistený skutkový stav ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre   ľudské   práva   (pozri   napr.   rozhodnutie   vo   veci   Miroslav   Mazurek   proti   Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05).

V súvislosti s uvedeným právnym názorom ústavný súd zdôrazňuje, že jedným z pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať (a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka   namietala   zbytočné   prieťahy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004 sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. júna 2009, teda v čase, keď sa právna vec sťažovateľky o námietkach proti exekúcii po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej už ani nenachádzala na okresnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní s prihliadnutím na zmysel a účel základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   bez   právneho   významu   rozhodovať   o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009