znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 290/06-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   decembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Ľ. B., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. S., K., ktorou namietal porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upraveného   v čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 26 D 1088/2005   a   sp. zn.   26 D 1089/2005   (pôvodne   vedených   pod   sp. zn.   Ncd 31/99), za účasti Okresného súdu Prešov, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Prešov   v konaniach   vedených   pod   sp. zn.   26 D 1088/2005   a sp. zn. 26 D 1089/2005 (pôvodne vedených pod sp. zn. Ncd 31/99)   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Ľ.   B. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20 000 Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Prešov   p o v i n n ý   zaplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Prešov   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ľ. B. trovy právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. S., K., do dvoch   mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. II. ÚS 290/06   zo 14.   septembra   2006   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie   sťažnosť   Ľ.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   26 D 1088/2005   a sp. zn. 26 D 1089/2005 (pôvodne vedených pod sp. zn. Ncd 31/99).

Zo sťažnosti vyplýva, že B. B., sťažovateľova matka (ďalej len „navrhovateľka“), návrhmi   z   15.   februára   1999   požiadala   okresný   súd   o dodatočné   prejednanie   dedičstva po svojich právnych predchodcoch, kde ako jedného z dedičov označila sťažovateľa, svojho syna. Okresný súd uznesením zo 16. marca 1999 vyzval navrhovateľku na doplnenie jej podania. Na výzvu okresného súdu odpovedala navrhovateľka podaniami z 26. marca 1999, 18. mája 1999 a z 3. septembra 1999. Okresný súd vo veci nekonal, preto sťažovateľ podal

15. mája 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda okresného súdu listom sp. zn.   Spr 2222/2006   z 22.   mája   2006   reagoval   tak,   že   uznal   prieťahy   súdu   v určitom období   v konaní   sp. zn.   26 D 1086/2005,   keď   skonštatoval,   že „bol   zistený   prieťah v dôsledku toho, že po výzve navrhovateľke na odstránenie vád návrhu zo dňa 16. 3. 1999 uplynula   dlhá   doba   k   ďalšiemu   úkonu   vo veci“,   a oznámil,   že „dedičská   kancelária a príslušný súdny komisár budú upozornení“, aby konali vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa sťažovateľa okresný súd svojím doterajším postupom porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol, že konaním okresného súdu v označených konaniach došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v označených   konaniach   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

Vyjadrenie   predsedu   okresného   súdu   sp. zn. 1 Spr. 0988/2006   z 19.   októbra 2006 bolo ústavnému súdu doručené 23. októbra 2006. Okrem iného v ňom okresný súd uvádza jednotlivé   procesné   úkony   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp. zn. 26 D 1088/2005 a 26 D 1089/2005 od 19. apríla 2005, keď navrhovateľka podala doplnený návrh   na   dodatočné   prejednanie   dedičstva,   do   právoplatného   skončenia   oboch   konaní. V závere okresný súd navrhol, aby ústavný súd „vyslovil, že postupom Okresného súdu v Prešove   v konaniach   vedených   pod   sp. zn.   26 D 1088/2005   a 26 D 1089/2005   nebolo porušené právo Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Právna zástupkyňa sťažovateľa   reagovala na vyjadrenie okresného súdu   podaním doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2006, v ktorom uviedla, že:

Predseda   okresného   súdu   zrejme   účelovo   sa   nevyjadruje,   k   obdobiu   absolútnej nečinnosti okresného súdu od podania oboch návrhov na dodatočné prejednanie dedičstva dňa 15. 2. 1999 do vydania poverenia dňa 17. 5. 2005 pod sp. zn. 26 D 1088/05 /pôvodne vedeného   pod   sp. zn.   NcD   31/1999/   pre   notára   JUDr.   V.   Č.   t. j.   k   dobe   75 mesiacov. V uvedenej dobe súd neurobil žiaden relevantný procesný úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu návrhu sťažovateľa ale naopak ak robil nejaký úkon ako napr. uznesenia o zastavení   konania   /Ncd 31/99   zo   14. 4. 2004   alebo   uznesenia   o   odmietnutí   návrhu   / 26 C 1088/05-63 zo 7. 12. 2005/ tak tieto navyše contra lége artis boli zrušené odvolacím súdom a smerovali k neprejednaniu a k nerozhodnutiu dedičskej veci sťažovateľa.

Preto celková dĺžka konania v uvedenej dedičskej veci sťažovateľa pre porušovania základného práva sťažovateľa trvala spolu 6 rokov, 6 mesiacov a 19 dní,

b. Pokiaľ   ide   o   druhý   návrh   vo   veci   sťažovateľa   vedený   posledne   pod   sp. zn. 26 C 1089/05 /povodne tiež pod Ncd 31/1999/ tak postup a nečinnosť okresného súdu bol obdobný až na uznesenie zo 7. 12. 2005, ktoré nebolo v tejto veci vydané.

Ale aj tak celková dĺžka konania činila spolu 6 rokov, 6 mesiacov a 24 dní. c. Z obsahu vyjadrenia predsedu okresného súdu považujem za zavádzajúce ústavný súd tvrdenie, že

- navrhovateľka podala návrh vo veci dodatočného prejednania dedičstva po neb. J. B. st. až dňa 24. 11. 2005, pretože je jednoznačné, že návrh bol podaný dňa 15. 2. 1999

- až   dňa   24. 11. 2005   navrhovateľka   oznámila,   že   dcéry   neb.   poručiteľa   sa nachádzajú na neznámom mieste, pretože už z návrhu vyplýva táto skutočnosť.

- návrh vo veci dodatočného prejednania dedičstva po neb. J. B. ml. bol daný až dňa 24. 11 2005, pretože je jednoznačné, že návrh bol podaný dňa 15. 2. 1999.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a zo   súdnych   spisov   okresného   súdu   sp. zn.   26   D   1088/2005 a sp. zn. 26 D 1089/2005 (pôvodne vedených   pod sp. zn. Ncd 31/99) ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania.

Návrhy   na   dodatočné   prejednanie   dedičstva   po   nebohom   poručiteľovi   J.   B., zomrelom 17. januára 1967, a po J. B. (B.), zomrelom 26. augusta 1961, boli okresnému súdu doručené 23. februára 1999.

Ďalšie úkony okresného súdu v predmetnej veci:

- 16. marca 1999 okresný súd uznesením vyzval navrhovateľku, aby doplnila svoj návrh na začatie konania (urobila tak podaním doručeným 24. mája 1999),

- 17. júna 1999   okresný   súd   vyzval   navrhovateľku,   aby „k zaslaným pozemnoknižným   výpisom   č. 162   k. ú.   Ž.   doložila   aj   identifikáciu   parciel,   prípadne   list vlastníctva“ (urobila tak podaniami z 18. mája 1999 a 3. septembra 1999),

- 14. apríla 2004   okresný   súd   konanie   z dôvodu   nepredloženia   požadovaných dokladov zastavil,

- 11. mája 2004 navrhovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 4 CoD 9/04 z 30. novembra 2004 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 1.   marca   2005 okresný   súd   vyzval   navrhovateľku, aby doplnila svoje podanie z 15. februára 1999 o ďalšie údaje (urobila tak podaním doručeným 19. apríla 2005),

- 28. apríla 2005 bola vec prerozdelená do registra D pod sp. zn. 26 D 1088/2005 a sp. zn. 26 D 1089/2005.

Ďalšie úkony okresného súdu vo veci sp. zn. 26 D 1088/2005:

- 17. mája 2005   okresný   súd   poveril   notára   ako   súdneho   komisára   na   vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva (ďalej len „poverený notár“),

- 1. júla 2005 navrhovateľka na výzvu povereného notára súdu z mája 2005 zaslala okresnému súdu úmrtný list jedného z poručiteľov,

- 4. júla 2005 poverený notár dožiadal príslušný katastrálny úrad o zaslanie listinných dôkazov (katastrálny úrad tak urobil 12. septembra 2005),

- 25. októbra 2005   okresný   súd   uznesením   vyzval   navrhovateľku   na   doplnenie podania z 15. februára 1999 (urobila tak 24. novembra 2005),

- 7. decembra 2005   okresný   súd   odmietol   podanie   navrhovateľky,   proti   čomu   sa 21. decembra 2005 odvolala,

- 31. januára 2006   krajský   súd   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   o odmietnutí   jej podania a vrátil vec prvostupňovému súdu (spis vrátený okresnému súdu 28. marca 2006),

- 9. mája 2006 poverený notár dožiadal Mestský úrad v P. (ďalej len „mestský úrad“) o zaslanie podkladov pre rozhodnutie (mestský úrad tak urobil 18. mája 2006),

- 22. júna 2006   sťažovateľ   splnomocnil   navrhovateľku,   aby   ho   zastupovala v predmetnom   konaní,   zároveň   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito za účelom ustanovenia opatrovníka dedičke, ktorej pobyt bol neznámy (ďalej len „dedička“),

- 23. júna 2006 okresný súd ustanovil dedičke opatrovníka,

- 17. augusta 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom poverený notár vydal osvedčenie o dedičstve.

Ďalšie úkony okresného súdu vo veci sp. zn. 26 D 1089/2005:

- 17. mája 2005   okresný   súd   poveril   notára   ako   súdneho   komisára   na   vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva (ďalej len „poverený notár“),

- 2. novembra 2005   poverený   notár   dožiadal   príslušný   katastrálny   úrad   o zaslanie listinných dôkazov (katastrálny úrad tak urobil 5. januára 2006),

- 5. februára 2006 navrhovateľka doplnila návrh z 15. februára 1999,

- 6. februára 2006   sťažovateľ   splnomocnil   navrhovateľku,   aby   ho   zastupovala v predmetnom   konaní,   zároveň   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito za účelom ustanovenia opatrovníka dedičke,

- 6. marca 2006   okresný   súd   zisťoval   adresu   trvalého   pobytu   dedičky   v   Registri obyvateľov Slovenskej republiky,

- 22. mája 2006 okresný súd zisťoval pobyt dedičky na príslušnom miestnom úrade,

- 21. júna 2006   okresný   súd   žiadal   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru Slovenskej republiky K. o prešetrenie pobytu dedičky,

- 23. júna 2006 okresný súd ustanovil dedičke opatrovníka,

- 24. augusta 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom poverený notár vydal osvedčenie o dedičstve.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľ   zároveň   namietal   aj   porušenie   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   podľa   ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „Účelom   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Podľa   § 38   ods. 1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   súd   môže poveriť notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo, a v prípadoch, keď sú splnené podmienky   uvedené   v   § 175zca,   vydal   osvedčenie   o dedičstve.   Poverenie   môže   súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 OSP).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6   ods. 1   Dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ   ide   o   právnu   a   skutkovú   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatoval,   že v prípade napadnutých konaní išlo o dodatočné dedičské konania o novoobjavenom majetku po poručiteľoch,   a   to   nehnuteľnostiach   (pozemkoch).   Hodnotiac   postup   okresného   súdu podľa uvedeného kritéria, ústavný súd bral do úvahy v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie (napr. II. ÚS 17/02), ako aj právnu povahu   (charakter)   veci,   pričom   na   základe   týchto   hľadísk   preskúmavané   konanie nekvalifikoval ako právne zložitú vec. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil taktiež žiadnu skutočnosť svedčiacu o skutkovej zložitosti veci.

Vzhľadom na doterajší priebeh konania podľa názoru ústavného súdu pri účinnejšom a dôslednejšom postupe okresného súdu, resp. notárov, sa mohlo konanie do značnej miery urýchliť a nemuselo v ňom dôjsť k prieťahom.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa.

Z   vyžiadaných   súvisiacich   spisov   nie   je zrejmé,   že by sťažovateľ   do   roku   2006 vyvíjal aktivitu pokiaľ ide o urýchlenie postupu okresného súdu vo vzťahu k označeným konaniam, teda z uvedeného možno vyvodiť, že sa o priebeh označených dedičských konaní nezaujímal. Aj sťažnosť na prieťahy v konaní podal predsedovi okresného súdu až v máji 2006, keď predtým splnomocnil navrhovateľku, aby ho v jednom z napadnutých dedičských konaní zastupovala (neskôr aj v druhom).

3. Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal   na ustanovenie   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zodpovednosť štátu sa môže spojiť s nesprávnym postupom, ako aj s nečinnosťou, pričom štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Aj takto zapríčinené nedostatky sa pripisujú   súdu,   ktorý   je   zodpovedný   za   prípravu   veci   a   rýchle   vedenie   konania (II. ÚS 22/96, III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02).

S ohľadom na uvedené sa ústavný súd v tomto konaní zaoberal postupom okresného súdu   vrátane   postupu   notárov   ako   okresným   súdom   poverených   súdnych   komisárov v uvedených dedičských konaniach.

Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 26 D 1088/2005 a 26 D 1089/2005 (pôvodne vedených pod sp. zn. Ncd 31/99) ústavný súd zo spisového materiálu zistil, že okresný súd v čase od 17. júna 1999 do 14. apríla 2004 nevykonal v namietanom konaní žiaden procesný úkon, hoci k tomu nemal nijaký právne akceptovateľný dôvod, pričom uznesenie č. k. Ncd 31/99-16 zo 14. apríla 2004, ktorým konanie zastavil, bolo prijaté až po predchádzajúcej sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v súdnom   konaní.   Touto   nečinnosťou   v trvaní   takmer   60 mesiacov   okresný   súd   podľa záveru ústavného súdu spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Po   doručení   uznesenia   krajského   súdu   sp. zn.   4 CoD 9/04   z   30.   novembra   2004 (19. januára 2005), po prerozdelení veci do agendy D pod dve samostatné spisové značky a po poverení notárov ako súdnych komisárov, aby prejednali dedičstvo, postup okresného súdu   v namietaných   konaniach   podľa   názoru   ústavného   súdu   už   nevykazoval   znaky zbytočných prieťahov v konaní a vyústil do právoplatného skončenia oboch dodatočných dedičských konaní.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 D 1088/2005 a 26 D 1089/2005 (pôvodne vedených   pod   sp. zn.   Ncd 31/99)   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože   namietané   konania   boli   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti právoplatne skončené, neprichádzalo do úvahy, aby sa   ústavný súd zaoberal žiadosťou sťažovateľa   prikázať   konať   okresnému   súdu   v označených   konaniach   bez   zbytočných prieťahov.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo   slobodu porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty. Sťažovateľ sa „spoliehal, že nadobudne majetok svojich právnych predchodcov, z ktorého by mohol mať úžitok napr. na štúdium, (...)“, čo sa však do podania sťažnosti ústavnému súdu nestalo.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaniach   sp. zn.   26 D 1088/2005   a sp. zn.   26 D 1089/2005   (pôvodne   vedených pod sp. zn. NcD 31/99), celkovú dĺžku konania, ako aj konštatovanú pasivitu sťažovateľa pokiaľ ide o využitie právneho prostriedku na urýchlenie konania podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)   v   znení   neskorších   predpisov   v spojení   s   § 6   zákona   č. 335/1991   Zb.   o   súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a od 1. apríla 2005 ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 Sk sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. S. Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej   mesačnej mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za I.   polrok   2005,   ktorá   bola 16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to každý úkon po 2 730 Sk, t. j. spolu 5 460 Sk. Trovy právneho zastúpenia a režijného   paušálu   2 x 164   Sk   (§ 16   ods. 3   vyhlášky)   boli   priznané   v celkovej   sume 5 788 Sk.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu   ústavného súdu   nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2006