znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 29/08-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Lajosa   Mészárosa   a   Juraja   Horvátha o sťažnosti spoločnosti   G.,   a. s.,   B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr. T.   K.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 38 Cb 220/2004 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   G.,   a. s.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 38 Cb 220/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Spoločnosti G., a. s., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Spoločnosti   G.,   a. s., p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 4 759 Sk   (slovom   štyritisícsedemstopäťdesiatdeväť   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. T. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 24. januára 2008 č. k. II. ÚS 29/08-17 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   G.,   a. s.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 38 Cb 220/2004.

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn. 38 Cb 220/2004 vyplýva, že sťažovateľka (v tom čase pod obchodným menom G., k. s., B.) sa podaním z 19. júna 2004 doručeným okresnému súdu 29. júna 2004 domáhala vydania platobného rozkazu proti odporcovi   V.   F.,   K.   (ďalej   len   „odporca“),   ktorým   by   okresný   súd   uložil   odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 36 000 Sk s príslušenstvom. Okresný súd 22. júla 2004 návrhu sťažovateľky vyhovel a vydal platobný rozkaz pod č. k. 33 Rob 478/2004-13. Okresný   súd   uznesením   č.   k.   33   Rob   478/2004-19,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 3. novembra 2004, zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť odporcovi. Následne bola 16. novembra 2004 predmetná vec prevedená do registra „Cb“, kde jej bola pridelená sp. zn. 38 Cb 220/2004. Podľa názoru sťažovateľky je okresný súd v tejto veci nečinný a v konaní spôsobuje prieťahy, čím dochádza k porušeniu jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z obsahu   sťažnosti   taktiež   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   8.   marca   2006 a 26. februára 2007 sťažnosť na prieťahy v konaní (podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré: „Súd vybavil (...) oznámením, že sťažnosť pokladá za dôvodnú. V oznámení zo dňa 29. 03. 2007 (...) uviedol, že vo veci bolo vykonaných niekoľko úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania, napriek tomu však v konaní vznikli prieťahy.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Košice II v konaní sp. zn. 38 Cb/220/2004 porušil základné právo spoločnosti G., a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby vo veci sp. zn. 38 Cb/220/2004 konal. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 70.000,- Sk ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov na účet právneho zástupcu sťažovateľa a trovy právneho zastúpenia 4.759,-   Sk,   spočívajúce   v   zmysle   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR č. 655/2004 Z. z. v dvoch úkonoch právnej služby po 2.201,50 Sk s DPH a dvoch režijných paušáloch po 178,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť v rovnakej lehote na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 Spr V 64/2008 zo 4. februára 2008 a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 25. februára 2008.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných vo veci uviedol:

„Dňa 7. 3. 2007 podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Košice II sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu listom zo dňa 29. 3. 2007 sp. zn. Spr. 57/2007 upovedomil sťažovateľa podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že jeho sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a v konaní vznikli   prieťahy   s   tým,   že   tieto   sú   sčasti   objektívnej   povahy   a   vyplývajú   z   nadmernej zaťaženosti tunajšieho súdu vo všetkých súdnych agendách, vrátane obchodnej sporovej agendy,   ako   aj   z   opakovanej   dlhodobejšej   práceneschopnosti   sudcu,   ktorému   bola   vec pridelená. (...)

Pri posúdení, či došlo k prieťahom v konaní, poukazujeme predovšetkým na obsah odpovede na sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej okrem iného konštatujeme, že v konaní došlo   k   prieťahom   v   období   do   dátumu   vybavenia   žiadosti.   V   ďalšom   máme   za   to,   že jednotlivé úkony súdu boli realizované tak, aby boli zabezpečené práva účastníkov, vrátane práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že prevádzkové podmienky Okresného súdu Košice II majú za následok, že jednotlivé úkony súdu boli vykonávané v lehotách zodpovedajúcich uvedenému stavu, pričom rozhodnutím vo veci   samej,   rozsudkom   zo   dňa   14. 1. 2008,   boli   prieťahy   v   konaní   odstránené   a   bol odstránený aj stav právnej neistoty sťažovateľa. Na základe uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnej sťažnosti nevyhovel.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania vo veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Sťažovateľ trvá na skutkových okolnostiach a právnych odôvodneniach sťažnosti zo dňa   18. 09. 2007,   nakoľko   má   za   to,   že   všetky   relevantné   skutočnosti   boli   obsahom predmetnej sťažnosti.

Zároveň   Vám   oznamujem,   že   (...)   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   či   označeným   postupom   súdu   bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 38 Cb 220/2004:

- 29. jún 2004 – sťažovateľka podala návrh na začatie konania proti odporcovi o zaplatenie 36 000 Sk s príslušenstvom, v ktorom navrhla vydať platobný rozkaz, ktorým by okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť požadovanú sumu sťažovateľke,

- 22. júl 2004 – okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť odporcovi,

- 3. september 2004 – okresný súd zisťoval adresu pobytu odporcu na Registri obyvateľov Slovenskej republiky v B. (ďalej len „register obyvateľov“),

- 20. september 2004 – register obyvateľov zaslal okresnému súdu potvrdenie o trvalom pobyte odporcu (adresa bola nezmenená, t. j. okresnému súdu už bola známa),

- 11. október 2004 – okresný súd uznesením č. k. 33 Rob 478/2004-19, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2004, zrušil platobný rozkaz č. k. 33 Rob 478/2004-13 z 22. júla 2004,

- 16. november 2004 – spis bol prevedený do registra „Cb“ a bola mu pridelená sp. zn. 38 Cb 220/2004,

- 7. január 2005 – okresný súd uznesením uložil účastníkom konania vyjadriť sa k veci v lehote 30 dní,

- 17.   január   2005   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   adresovaná   odporcovi s poznámkou pošty „adresát neznámy“,

- 19.   január   2005   –   právny   zástupca   sťažovateľky   súhlasil   s rozhodnutím   vo   veci   bez nariadenia pojednávania,

- 26. január 2005 – okresný súd žiadal Okresný úrad K., odbor živnostenský (ďalej len „okresný úrad“) o zaslanie výpisu zo živnostenského registra odporcu,

- 15. február 2005 – okresný úrad zaslal okresnému súdu výpis zo živnostenského registra odporcu,

- 25. júl 2005 – okresný súd žiadal Okresný súd Bratislava I o výpis z obchodného registra sťažovateľky,

- 27. júl 2005 – právny zástupca sťažovateľky žiadal okresný súd o doručenie rozsudku vo veci, prípadne o podanie informácie o stave konania,

- 5. august 2005 – okresnému súdu bol doručený výpis z obchodného registra sťažovateľky z Okresného súdu Bratislava I,

- 31.   júl   2006   –   právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal   o pripustenie   zmeny   účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že spoločnosť G., k. s., B., vystúpi z konania a na jej miesto vstúpi sťažovateľka (na základe zmluvy o predaji z 29. marca 2006),

- 11.   august   2006   –   okresný   súd   vyžiadal   od   Okresného   súdu   Bratislava   I výpis z obchodného registra sťažovateľky,

- 18.   september   2006   –   okresnému   súdu   bol   doručený   výpis   z obchodného   registra sťažovateľky   spolu   s uzneseniami,   ktorými   boli   vykonané zmeny v obchodnom   registri, a potvrdeniami o vykonaní zápisov,

- 26.   február   2007   –   právny   zástupca   sťažovateľky   podal   predsedovi   okresného   súdu sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu (sp. zn. Spr 56/07),

- 2.   apríl   2007   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   38   Cb   220/2004-69,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 3. mája 2007, pripustil, „aby z konania vystúpil navrhovateľ G., k. s., (...) a na jeho miesto do konania vstúpil G., a. s., (...)“,

- 12.   apríl   2007   –   okresný   súd   žiadal   register   obyvateľov   o oznámenie   trvalého   alebo prechodného pobytu odporcu,

- 25.   jún   2007   –   register   obyvateľov   oznámil   okresnému   súdu   adresu   trvalého   pobytu odporcu – nezmenená okresnému súdu známa adresa,

- 16.   august   2007   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   14.   január   2008,   zároveň predvolával   účastníkov   konania,   poučil   ich   a uznesením   uložil   odporcovi   písomne   sa vyjadriť k návrhu sťažovateľky,

- 16. august 2007 – okresný súd žiadal Mestskú políciu v K. o doručenie zásielky odporcovi, prípadne o prešetrenie jeho súčasného pobytu,

- 16. august 2007 – okresný súd zisťoval na Mestskej evidencii obyvateľov v K. adresu trvalého alebo prechodného pobytu odporcu,

- 16. august 2007 – okresný súd požiadal register obyvateľov o oznámenie adresy pobytu odporcu,

- 16. august 2007 – okresný súd požiadal Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) o oznámenie, či odporca je alebo nie je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody,

- 4. september 2007 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka s predvolaním a návrhom adresovaná odporcovi s poznámkou „adresát je neznámy“,

- 5. september 2007 – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov v K. oznámilo, že odporca je prihlásený na trvalý pobyt na adrese K.,

- 10. september 2007 – generálne riaditeľstvo oznámilo, že odporca nie je vo výkone väzby ani trestu odňatia slobody,

- 20. september 2007 – Mestská   polícia   v K. oznámila okresnému súdu, že odporca na adrese K., nebýva, podľa ich zistenia sa odporca údajne zdržiava v okolí obce Z., preto sa mu zásielku okresného súdu nepodarilo doručiť,

- 3.   január   2008   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   38   Cb   220/2004-75,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, ustanovil H. V. – zamestnankyňu okresného súdu (ďalej len „opatrovníčka   odporcu“),   za   opatrovníka   odporcovi   na   zastupovanie   v konaní   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 38 Cb 220/2004,

- 9. január 2008 – okresný súd zabezpečil výpis obchodného registra sťažovateľky,

- 10. január 2008 – právny zástupca sťažovateľky podaním z 10. januára 2008 urobeným faxom označeným ako „ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“ požiadal okresný súd, aby   v záujme   hospodárnosti   konania   s prihliadnutím   na   skutkový   stav   veci   rozhodol o návrhu   na   základe   predložených   dôkazov   bez   osobnej   účasti   sporných   strán,   k čomu v súlade s ustanovením § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku udelil súhlas,

- 11.   január   2008   –   opatrovníčka   odporcu   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 14. január 2008 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasila s rozhodnutím veci v neprítomnosti opatrovníka,

- 14. január 2008 – okresný súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania a vyhlásil rozsudok,   ktorým   uložil   odporcovi   povinnosť   zaplatiť   sťažovateľke   30 000   Sk s príslušenstvom, zmluvnú pokutu v sume 6 000 Sk a nahradiť sťažovateľke trovy konania,

- 15. január 2008 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľky z 10. januára 2008 – „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“, ktoré predtým doručoval faxom,

- 25. január 2008 – okresný súd doručoval rozsudok účastníkom konania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 220/2004 o návrhu sťažovateľky na zaplatenie sumy 36 000 Sk s príslušenstvom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy   a právo   zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I. ÚS   19/00,   I. ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   z právneho hľadiska   vec nie   je zložitá   a   ide o   štandardnú   a   stabilnú súčasť   rozhodovacej   činnosti prvostupňových súdov. Určitú skutkovú zložitosť predstavovala nemožnosť doručovania relevantných   písomností   (návrhov,   rozhodnutí)   okresného   súdu   odporcovi   z dôvodu,   že tento sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval a inú adresu na doručovanie písomností sa napriek aktívnej snahe okresného súdu nepodarilo zistiť. Túto okolnosť napokon okresný súd   vyriešil   ustanovením   opatrovníka   na   zastupovanie   odporcu   v tomto   konaní. Neúspešnosť doručovania však, vzhľadom na priebeh konania a frekvenciu vykonávania procesných úkonov okresného súdu, nemôže odôvodňovať dĺžku trvania preskúmavaného konania.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   (v   konaní   pred okresným súdom v postavení navrhovateľky), ústavný súd v jej správaní nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom prispeli k predĺženiu konania. Požiadavku na pripustenie   zmeny   účastníka   konania   na   strane   navrhovateľa   rovnako   nemožno   podľa názoru   ústavného   súdu   pripočítať   na   ťarchu   sťažovateľky,   pretože   touto   zmenou   iba reagovala na aktuálny vývoj situácie.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval relevantnú procesnú aktivitu od konca januára 2005 do začiatku apríla 2007, t. j. viac ako dva roky, keď sa jeho činnosť v tomto období obmedzila iba na vyžiadanie výpisu zo živnostenského registra odporcu (26. január   2005)   a opakované   vyžiadanie   výpisu   z obchodného   registra   sťažovateľky (25. júl 2005 a 11. august   2006). Túto dobu ústavný súd posúdil   ako zbytočný prieťah v konaní spôsobený okresným súdom.

V súvislosti   s obranným   tvrdením   predsedu   okresného   súdu   o príčinách   vzniku prieťahov v konaní, t. j. že tieto vyplývajú z nadmernej zaťaženosti okresného súdu, ako aj z opakovanej dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu, ústavný súd poznamenáva, že problémy   s personálnym   obsadením   všeobecného   súdu   a nadmerné   množstvo   vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Vo vzťahu k námietke okresného súdu, že už došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky rozhodnutím vo veci samej, čo by malo viesť k „nevyhoveniu“ jej sťažnosti, ústavný súd podotýka, že pre posudzovanie a rozhodovanie o porušení základného práva alebo slobody je rozhodujúcim podanie sťažnosti ústavnému súdu v čase, keď namietané konanie ešte prebiehalo, a nie moment rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   38   Cb   220/2004   ako   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   bolo   konanie   vedené   okresným   súdom   pod sp. zn. 38 Cb   220/2004   skončené   rozsudkom   zo   14.   januára   2008,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 15. februára 2008.

Pretože   označené   konanie bolo   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   právoplatne skončené, neprichádzalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal žiadosťou sťažovateľky prikázať okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 70 000 Sk. Túto požiadavku právny zástupca sťažovateľky zdôvodnil takto: „Navodením právnej neistoty zo strany súdu a ním zapríčineným porušením uvedených ústavných práv bol sťažovateľ obmedzený v rozvoji podnikateľských aktivít, nadobudnutí a udržiavaní si materiálnych a osobných zložiek podnikania (...). Zbytočnými prieťahmi zo strany súdu bol sťažovateľ obmedzovaný v nadobudnutí prostriedkov potrebných na uskutočňovanie jeho podnikateľskej   činnosti,   pričom   obmedzovanie   spočíva   najmä   v získavaní   úverov,   kde zdĺhavosť   konania   má   nesporný   vplyv   na   ekonomické   a   účtovné   ukazovatele,   ktoré podmieňujú ich získanie. V neposlednom rade sťažovateľ utrpel ujmu na dobrom mene - likvidite, ktorú požíva v relevantných ekonomických kruhoch.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, najmä s prihliadnutím na neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané priznať v sume 30 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za jeden   úkon   právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania pred ústavným súdom vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a príprava   zastúpenia   a podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu)   v   celkovej sume   6 296   Sk vrátane   režijného   paušálu   bez   DPH,   pretože   právny   zástupca   sťažovateľky   nepredložil kópiu osvedčenia o registrácii na DPH. Podanie stanoviska právneho zástupcu sťažovateľky z 25. februára   2008   k vyjadreniu   okresného   súdu   ústavný   súd   nevyhodnotil   vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto sťažovateľke nárok na odmenu zaň nepriznal.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   právnym   zástupcom   sťažovateľky   uplatnenú   sumu 4 759 Sk priznal úhradu trov právneho zastúpenia v ním požadovanej sume tak, ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008