znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 29/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Juraja Horvátha o sťažnosti Ing. J. V. a E. V., T., zastúpených advokátom JUDr. J. K., T., vo veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 151/2000 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. V. a E. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 151/2000 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. PN 5 C 151/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. V. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trnava   p o v i n n ý   zaplatiť do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. E.   V. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trnava   p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Ing.   J.   V.   a E.   V. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   11 665,80   Sk   (slovom jedenásťtisícšesťstošesťdesiatpäť   slovenských   korún   a osemdesiat   halierov),   ktoré   je Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   K.,   T.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2007 doručená sťažnosť Ing. J. V. a E. V., T. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. K., T., v ktorej namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 151/2000 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany).

Sťažovatelia   uviedli,   že   23.   apríla   1999   odoslali   Okresnému   súdu   Žilina   žalobu o zaplatenie   28   436   Sk   s príslušenstvom   z dôvodu   uplatnenia   vady   poskytnutej   služby zakúpeného zájazdu a zľavy z kúpnej ceny. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. Ndc 17/01 z 26. apríla 2001 určil, že miestne príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Piešťany. Vo veci sa uskutočnili pojednávania 1. októbra 2001, 12. novembra 2001, 4. februára 2002 a 4. marca 2002. Od posledného pojednávania Okresný súd Piešťany a následne ani okresný súd, ktorý prevzal agendu Okresného súdu Piešťany, vo veci nekonal.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v ich veci vydal nález, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PN 5 C 151/2000 bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   prikáže   okresnému   súdu   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   prizná   im finančné zadosťučinenie 100 000 Sk a náhradu trov konania.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   29/07-9 z 29. marca 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uviedol:„Po prešetrení sťažnosti v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. PN-5 C 151/2000 som zistil, že zákonný sudca Mgr. M. vo veci nekoná. Svoju nečinnosť odôvodnil vysokou   zaťaženosťou.   So   sudcom   som   vykonal   pohovor.   Sťažnosť   Ing.   J.   V.   a E.   V. považujem za odôvodnenú.“

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. PN 5 C 151/2000 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, ako uviedli sťažovatelia vo svojej sťažnosti, a preto nepovažuje za potrebné osobitne uvádzať priebeh konania v posudzovanej veci.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Z hľadiska predmetu konania ide o vec, ktorá tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ústavný súd ju nepovažuje za právne alebo fakticky zložitú.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľov ústavný súd z predloženého spisu zistil, že Okresný   súd   Piešťany   odročil   prvé   pojednávanie   pre   neprítomnosť   sťažovateľov (z 1. októbra 2001 na 12. november 2001). Iné skutočnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na dĺžku konania alebo by odôvodňovali podiel sťažovateľov na zbytočných prieťahoch zistené neboli.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   (vrátane postupu Okresného   súdu   Piešťany)   v namietanom   konaní.   Predovšetkým   je   potrebné   uviesť,   že sťažovatelia podali žalobu v apríli 1999 a Okresným súdom Piešťany je konanie vedené od 4. júla 2000 s výnimkou obdobia od 20. decembra 2000 do 15. júna 2001, keď sa spis nachádzal na najvyššom súde za účelom rozhodnutia o miestnej príslušnosti.

Okresný súd Piešťany vo veci naposledy konal 4. marca 2002, keď sa uskutočnilo v poradí štvrté pojednávanie, a v ďalšom období až dosiaľ už Okresný súd Piešťany ani následne   okresný   súd   vo   veci   nevykonali   žiadny   úkon.   Jediný   dôvod,   ktorý   uviedol predseda okresného súdu na vysvetlenie tejto nečinnosti, je vysoká zaťaženosť konajúceho sudcu.   Ústavný   súd   však   množstvo   vecí,   personálne   a organizačné   problémy   súdu nepovažuje   za   podstatné   pre   posúdenie   toho,   či   došlo   k neodôvodneným   prieťahom v konaní (napr. III. ÚS 14/00, I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na konštatovanú nečinnosť okresného súdu   (a   pred 1. januárom 2005 Okresného súdu Piešťany) v období od 4. marca 2002 až dosiaľ bez vykonania jediného procesného úkonu, t. j. súvislú nečinnosť v trvaní viac ako päť rokov, ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. PN 5 C 151/2000 nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal   okresnému   súdu   v označenom konaní   v ďalšom   období   konať   bez   zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie spoločne 100 000 Sk z dôvodu, že sa dlhodobo nachádzajú v stave právnej neistoty, pričom poukázali, že dosiaľ neboli účastníkmi žiadneho súdneho konania a v tomto prípade sa na súd obrátili s dôverou, že účinne a rýchlo rozhodne ich spor.

Ústavný   súd   zohľadnil   všetky   okolnosti   prípadu,   predovšetkým   celkovú   dĺžku konania   a zistené   obdobie   nečinnosti   konajúceho   súdu   a   dospel   k záveru,   že   v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 50 000 Sk každému sťažovateľovi, tak ako to žiadali v sťažnosti, primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. K. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 5 135 Sk, zvýšenú o DPH a dvakrát   režijný   paušál   po   178   Sk,   celkovo   v sume   12   221,30   Sk.   Ústavný   súd   trovy právneho zastúpenia vyčíslil podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   sumou   11   665,80   Sk   (slovom jedenásťtisícšesťstošesťdesiatpäť slovenských korún a osemdesiat halierov) spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2007 pre dve osoby po 2 970 Sk s uplatnením 20 % zníženia, pretože išlo o právne úkony spoločne urobené pre dve fyzické osoby, zvýšenou o 19 % daň z pridanej hodnoty, t. j. 1 805,80 Sk, a po 178 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007